Nórsko – skvelý tip na dovolenku

Ak si raz urobíte výlet do Nórska, prinajmenšom si budete nahovárať, že sa tam ešte aspoň raz vrátite. Slartibartfast nedostal tú cenu len tak za nič.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
Obrázok blogu

Posledný augustový týždeň 2005 sme s mojou drahou vyrazili na tri týždne smer Nórsko. Cez skvelé východonemecké diaľnice do Sassnitzu. Tam sme sa natrajektovali a vo švédskom Trelleborgu vytrajektovali, pokračovali na nejaké vhodné odpočívadlo a prvý- aj poslednýkrát zaspali na predných sedadlách v aute. Ďalší deň nás na nórskej hranici upozornil vítajúci nápis a oznam, že ak máme niečo na preclenie, máme sa zastaviť na colnici. Keďže sme nevedeli, že žiadna kontrola nebude, naozaj sme nemali nič na preclenie. (Bohužiaľ sme mali so sebou len presne 4 pivá, 2 litre vína a liter pálenky. Pálenku na barter.) Naša najbližšia zastávka mala byť až ďaleko, ďaleko na severe, a tak sme frčali kochajúc sa úžasnými scenériami – hory, fjordy, rieky (samozrejme z auta a odpočívadiel) po známej ceste E6. Okolo Osla a Trondheimu, kde sme sa zastavili, sme zaplatili niekoľkokrát mýto. Prenocovali sme na odpočívadle v aute, tentokrát v kufri kombíka, so sklopenými zadnými sedadlami. Polovica nákladu šla pod auto a polovica na predné sedadlá. Máme toho zo sebou dosť, Nórsko je drahé. Ďalší deň večer sme dorazili na miesto prvej túry – národný park Rago, asi 30 km od mesta Fauske. Tentokrát sa ubytujeme pri rieke s vodou čistou ako z vodovodu, ktorá tečie práve z nášho z Raga a vlieva sa do Nordfjordu.

Ráno sa autom odvezieme až na koniec cesty. Tam sa začína tá naša prvá túra. Rago má byť podľa sprievodcu zabudnutá divočina, plná močiarov, vodopádov, jazier a drsných skál. Chodník vedie popri rieke, cez vysunutý mostík, ale od doby, kedy tu bol autor sprievodcu, do močiarov popri rieke nainštalovali drevené dosky, čo nám pomáha, ale dojem divočiny sa stráca, dokonca stretneme aj ďalšie dve dvojice turistov. Naopak krása sa stupňuje každým krokom. Vidíme z diaľky dva vodopády, nad ktorými o niekoľko hodín budeme prechádzať. Prvá tretina trasy končí pri chate Storskogvasshytta na brehu priezračného jazera Storskogvanet. Chata je samoobslužná, čo znamená, že v nej nie je žiadny chatár ani personál, a ak tam prespíte alebo spotrebujete niečo zo zásob (jedlo, elektrika, plyn), zaplatíte na mieste do pokladničky alebo si vypíšete šek a zaplatíte ho vo Fauske. V internetových cestopisoch o Nórsku vtipne autori viackrát poznamenali, že ich ani tak nelákalo prespanie zadarmo, ale rovno tá pokladnička. Je teplo a jasno, čo si vychutnávame. Vieme, že je to v Nórsku neobvyklé. Je možné odviezť sa loďkou po jazere, ak si dole v civilizácii zaobstaráte kľúč. Je možné pokračovať smerom k švédskym hraniciam k ďalšej chate, alebo sa okruhom vracať na začiatok trasy. My sa vraciame. Chodník pokračuje cez ďalší most popri vodopáde vytekajúcom z jazera. Pokračujeme cez lesík a skalnú náhornú planinu. Okolité ľadovcom tvarované kopce sú len 700 – 900 metrov vysoké, najvyšší vrchol v parku má asi 1300 m.n.m. Terén ale robí dojem väčšej nadmorskej výšky (ako vždy v Nórsku). Míňame niekoľko menších jazierok, aby sme sa dostali k jazeru Litlverivatnet a mostom nad 250 m vysokým vodopádom, ktorý z neho vyteká. Od mosta sa púšťame do poslednej etapy po strmej skale hore, odkiaľ sú krásne výhľady na jazero, vodopád a azúrovomodré meandre rieky Laksaga hlboko v údolí. Cez močiare plné komárov a les sa spálení, unavení a doštípaní večer vraciame k autu a prespíme v stane na rovnakom mieste. Sme ďaleko za polárnym kruhom a svetlo je tu celú noc, dokonca aj cez tú chvíľku, keď okolo polnoci zapadne. (Takže na túru sa tu v Nórsku možno vybrať aj o siedmej večer).

V meste Bodo pol dňa čakáme na trajekt na súostrovie Lofoten. Nalodíme sa a čas si krátime opaľovaním a pohľadom z paluby trajektu na ostrovy na skaly vystupujúce priamo z mora. Na pevninu vystúpime v mestečku Moskenes. Ubytujeme sa v kempe z výhľadom na more za 80 NOK plus 10 NOK-ov do automatu na teplú vodu v sprche. V informačnom stredisku sme kúpili mapu a našli túru z mestečka s poetickým a krátkym názvom A popri jazere cez sedlo na druhú stranu ostrova k pláži pri voľnom mori. Nie sme sami, komu sa zapáčila, po chodníčku ide niekoľko skupiniek, ale v tomto čase by sme stretli v Alpách alebo v Tatrách určite o dosť viac ľudí. Na konci jazera sa cesta dvíha strmo hore a my šliapeme priamo, lebo serpentíny tu ešte neprišli do módy. V Nórsku turistické chodníky upravujú a značia len málo. V sedle sa otvoril výhľad na krásny záliv a pláž na druhej strane. Moja milá ma ľahko prehovorí, aby sme tam nepokračovali, lebo si to budeme musieť vyšliapať ešte raz. Zostúpime naspäť dole k jazeru, trošku sa v priezračnej vode okúpeme a vrátime sa do A.

Pokračujeme autom do mesta Reine, cez niekoľko dlhých mostov nad morom, kde sa ubytujeme v penzióne v peknej izbe a využijeme kúpeľňu. Nemôžeme vynechať multifjordovú vyhliadkovú plavbu a ráno v prístave si od komunikatívneho sprievodcu pýtame lístky do rybárskej osady Kierkefjorden. Ten nám nerozumie, až zistíme, že sa číta kiškefjorden. Nastúpime na lodičku, ktorá nás prevezie úžasným fjordom – Kiškefjordom, až do osady rovnakého mena, do ktorej nevedú cesty. Vystúpime poobzeráme si osadu a pokračujeme ako inak zas do sedla a na druhú stranu. V sedle vidíme na pláž s otvoreným morom a zdá sa nám to veľmi blízko, ale zdanie klame. V Nórsku sa vraj pre čistý vzduch zdá byť všetko bližšie. Skaly okolo nás sú 600 – 700 metrov nad morom. Na pláži vietor efektne dvíha piesok (fučí ako sviňa), a ja v ňom behám a fotím. Foťák to vydržal. Potom sa už ponáhľame naspäť, aby sme stihli spoj. Plavíme sa späť do Reine a vidíme zostávajúce dva fjordy.

Autom pokračujeme na sever súostrovia a robíme si zastávky súvisiace s kochaním a fotografovaním. Šoférujem a zdá sa mi, že v aute je nejaký zvuk navyše. Je to zozadu z pravého kolesa. Zastavujem na parkovisku, zdvihnem auto (zdvihákom :-). Na hlučnom kolese je vôľa taká veľká, že ju rozpoznám aj ja a usúdim, že máme ložisko niekde (konkrétne v tom hlučnom kolese). Tak rozmýšľam, či zavoláme odťahovku , alebo skúsim opatrne došoférovať do najbližšieho mesta. Do centra Kabelvagu sme nakoniec dorazili po vlastných štyroch kolesách, z toho jedno už boleli všetky súčiastky a chrčalo v agónii. Autom sa už nedalo pohnúť ani o kúštik. Bol piatok jedenásť večer, tak sme skúsili hotel. Bol drahý a plný, ale raňajky stáli za to, po dlhej dobe sme mali čerstvé jedlo, a preto sme sa pri švédskych stoloch zdržiavali asi hodinu a pol.

V sobotné ráno sa nám na auto prišiel pozrieť majiteľ miestneho servisu. Dohodli sme sa, že brzdy sú ok, a tak skúsi ešte dnes zohnať len ložisko. Nakoniec sa to nepodarilo a nám nezostalo nič iné ako počkať do pondelka. Našli sme si lacnú ubytovňu v krásnom malom prístave a rozhodli sme sa naplno využiť výhody, ktoré poskytovala – kuchynka, práčka, terasa z výhľadom na more. Práčka bola ako zakliata. Milá strčila zástrčku práčky do druhej zásuvky, lebo prvá nefungovala. Keď ju išla skontrolovať, bola na tom istom mieste v programe, ako keď predtým odchádzala. To sa opakovalo, a tak so švédskym párom študovali návod. A nič. Nakoniec sme zistili, že zásuvka, v ktorej je zapnutá práčka, sa pri zhasnutí svetla vypne. Ja som to ešte skúmal a zistil som, že tá prvá zásuvka, ktorá nefungovala, mala pred sebou po kábli takú kasičku, na ktorú sme zvyknutí zo sprchy v kempe. Tak sme zase ušetrili. Urobili sme si nejaké výletíky v okolí a vybrali predpokladanú sumu na opravu v bankomate. Ten mal podľa nálepiek vydávať koruny len na poriadnejšie kartičky, ale zafungovala aj naša Visa elektrónka. V pondelok poobede do servisu kolega doviezol ložisko z pevniny a o piatej nám Poliak automechanik auto odovzdal. Stálo to 700 za prácu a 800 za diely, ale samozrejme v NOK. To je dôvod, prečo si treba nechať auto pred odchodom riadne skontrolovať, ale aj tak počítať aj s týmto drahším variantom, lebo za tie tisíce kilometrov sa aj tak môže niečo pokaziť.

Pokračovali sme k súostroviu Vesteralen na severe, použili sme malý trajekt. Vesteralen sú vyššie, aj cez 1000 m.n.m a zalesnené. Nájdeme si vhodnú trasu a začíname výlet. V hmle sa strácame, vyšliapaných chodníčkov je ako vždy veľa a značenia málo. Po troch hodinách sa vraciame k autu. V meste v informačnom stredisku si zistíme predpoveď – takto hmlisto má byť aj nasledujúce dni. Prvýkrát po týždni zlé počasie. Tak opúšťame ostrovy a vraciame sa na juh...

Pokračovanie nabudúce.

Čo nebolo, ako sme si mysleli:

- V Nórsku stále prší a je zima. V skutočnosti nepršalo a celý prvý týždeň bolo krásne jasno a cez 25 stupňov.
- Nehorázne veľa extraotravných komárov a močarísk. Bolo pomerne sucho a komárov síce dosť, ale žiadny horor.
- Na nórske komáre fungujú len nórske repelenty. Až na jednu výnimku sme tie nórske nenašli. Všade boli dostať silnejšie verzie repelentu OFF, ktoré sme mali aj z domu.
- Myslel som, že auto je v úplnom poriadku. Ee.

Použili sme dvoch dobrých knižných sprievodcov na nórske hory:

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Bernhard Pollmann: Jižní Norsko (Freytag a Berndt) (stred a sever u nás nevyšiel)
Ivo Petr: Hory Skandinávie (Mirago)

Tipy nielen zo sprievodcov:

- Najlepšie obdobie na turistiku v Nórsku má byť druhá polovička augusta, keď už nie sú prázdniny, je menej zrážok aj komárov.
- Často budete mať mokré topánky, tak je dobré mať zo sebou druhé horoboty, aby ste na druhý deň jedny sušili a druhé obuli. V outdoorových obchodoch je dostať impregnácia aj na mokrú obuv (ale čistú).
- Čím severnejšie, tým menej turistov (aj tak väčšinou domácich), ale aj menej značených chodníkov a chodníkov vôbec. A pripravte sa na občasné brodenie, kde so hodia napr. sandále.
- V Nórsku sa veľmi nekontroluje, všetko je vlastne na vás. Platenie v chatách bez obsluhy, mýto na súkromných cestách bez mýtnika, parkovné. Na druhú stranu prípadné pokuty sú vysoké, a prečo si nezvyknúť na poctivosť aspoň na pár dní.
- V Nórsku môžete stanovať, kde chcete, ale nie na súkromnom pozemku alebo zakázaných miestach (na väčšine vhodných odpočívadlách je to zakázané) a 150 metrov od súkromného pozemku (teda aj kempu). A ešte by tam malo byť aj sucho.
- Piati kamaráti, ktorí boli v Nórsku rok pred nami, si vypočítali, že požičať si 7-miestnu dodávku na 2 týždne + benzín je lacnejšie ako Interrail. Navyše vlakom a autobusom sa nedostanete na väčšinu východiskových bodov turistických trás.
- Ak poznáte presné oblasti výletov, dajú sa na www.kiwick.cz kúpiť turistické mapy za 300 Kč, ktoré stoja v Nórsku od 100 do 150 NOK. Samozrejme majú aj sprievodcov a automapy. My sme mali nórsky autoatlas 1:300 000 za 999 Kč.
- V Nórsku všetko stojí asi toľko korún ako u nás, ale nórskych. Najlacnejšie veci boli 2x drahšie, drahotu tam cítia aj Nemci, Holanďania alebo Američania.

Filip Glasa

Filip Glasa

Bloger 
  • Počet článkov:  57
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V roku 2006 som založil web o investovaní Ako-investovat.sk. Od roku 2013 prevádzkujem FinStat.sk, ktorý spracováva a vizualizuje finančné dáta o firmách.Pre SME sme s kolegami vytvorili projekt Druhypilier.sme.sk. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáNázorCestujemeTuristikaInternetInvestovaniePodnikanie

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu