NOVAROCK 2010: Festivalová sezóna otvorená

O to sa síce postaral zhruba pred týždňom nemecký Rock am Ring, ale ďalším úspešným pokračovateľom je jeho "mladší brat" NOVAROCK v susednom Rakúsku. Každoročne priťahuje desaťtisíce ľudí atraktívnym programom a tento víkend nebol o inom. V dňoch od 11. - 13. júna sa na pódiach vystriedali najznámejšie mená svetového hudobného neba a prítomní si určite prišli na chuť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Slovensko na festivale NovaRock 2010
Slovensko na festivale NovaRock 2010 (zdroj: Katarína Gočová)

Deň prvý: Upálenie fanúšika

Nickelsdorf, mestečko ležiace štyridsať kilometrov od Bratislavy za rakúskymi hranicami sa opäť vyznamenalo vydareným, v poradí už šiestym ročníkom rockového festivalu NOVAROCK. Fakt, že to mal byť najúspešnejší zo všetkých, sa nedá vyvrátiť. Najznámejšie hudobné mená lákali už niekoľko týždňov dopredu a my sme sa nechali zviesť spolu s desiatkami tisíc návštevníkmi.

Horúce slnko, vo vzduchu sa víri prach a v diaľke je vidieť niekoľkokilometrov dlhé parkovisko. Stanové mestečko je obývané internacionálne zloženým obyvateľstvom a nás už z diaľky víta echo hlučných gitár. Sme na Novarocku! Dúfala som, že moje "poprvé" na tomto podujatí ma nesklame a bude pre mňa jedinečným hudobným zážitkom a vyberať si teda bolo z čoho. Na obrovskom priestranstve Pannonia Field sa rozpestieral taký malý štát v štát. Divoký kmeň pozostávajúci miestami z fakt divných domorodcov tu počas víkendu žil s jedným cieľom. Do sýtosti si užiť slobodu ducha, voľnosť, odviazanosť a nekonečný prílev hudobného majstrovstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naše kroky spočiatku viedli k legende osemdesiatych rokov, gitaristovi z muzikantskej ikony minulého storočia Slashovi. Ženská modla z Guns Roses ma k sebe pritiahla aj vďaka skvelým ohlasom z pražského koncertu. V rokoch, keď ich sláva prekvitala mi síce tieklo mlieko po brade, no ich hity ma stiahli do víru fanúšikov. Na pohľad večne mladý, štyridsaťtri ročný hudobník nezostal svojím verným nič dlžný. Kučeravé vlasy skrz tvár, mohutný klobúk, vysoký sexepíl a gitarové zručnosti sú stále charakteristické pre túto nehasnúcu hviezdu. Na koncerte odohral skladby z nového sólového albumu, no nechýbali ani staršie hity. Výstižná pre túto divočinu bola určite odviazaná „Welcome To The Jungle".

SkryťVypnúť reklamu

Stihnúť všetko a zažiť aspoň kúsok z každej kapely chce dobrý plán. Na RED stage (vzdialený asi 17 minút od BLUE stage) v tej chvíli vystupovala skvelá rakúska kapela Bauchklang. Na ňu som dostala veľmi dobré referencie a ukázali sa len v tom najlepšom svetle. Títo chalani asi nemajú vysoké náklady na elektrickú energiu. Hudobné nástroje nechali tým, ktorí to potrebujú a svoje umenie namiesto nich používajú len svoje hlasy. Keď o nich poviem, že sú a´capella, ľudia si možno hneď predstavia skupinku okolo Braňa Kostku. Toto je však iné zverstvo. Silné beatboxové zoskupenie si zaslúži rešpekt a obdiv za neustálu energiu.

SkryťVypnúť reklamu

Na koho som bola veľmi zvedavá, bol Corey Taylor. Jeden z mužov mojej puberty. Chlap stojaci za revom v skupine Slipknot (rovnako aj Jim Root) to na Novarocku odpálil so Stone Sour. Búrlivú atmosféru rozprúdil hitmi "Made Of Scars", "30/30 150" či nadupanou "Get Inside". Pri "Through Glass" vytiahol gitaru a mať tak pohár, tak by mi možno aj liter medu pri takej teplote vypotil. Človek si o ňom po tomto povie, že aj za prianím dobrej chute skričí "fuck".

Španielski anarchisti a politickí demonštranti, kapela SKA-P nezaostávala. Meškali síce zhruba pätnásť minút, čo vôbec neotriaslo rakúskou presnosťou. Nechýbali gýčové kulisy, pivo a štrk s kamienkami vo vzduchu či boj za legalizovanú marihuanu. Boli veselou výnimkou medzi tvrdšími metalovými stenami.

SkryťVypnúť reklamu

Pred týmto dňom sa tiež popísalo veľa správ o pripravovanom koncerte nemeckej skupiny Rammstein. Titulky zvierali informácie o údajnom podpálení speváka Tilla Lindemanna. Pripomenulo mi to zakázanú akciu poľskej skupiny Behemoth, ktorá sa chystala slovenskému ľudu ukázať svoju kreativitu v roztrhaní biblie. Skutočnosť bola taká, že namiesto seba podpálil fanatického diváka, ktorý vyskočil na pódium. Najprv som si myslela, že je to jeden zo šťastlivcov, no opak bol pravdou. Nahratá scéna s mladíkom nebola jedinou dych vyrážajúcou scénkou. Famózny koncert prepletený pyrotechnickými kúskami či mohutný ejakulát vystriekavaný zo spevákovho dela na ľudí v prvých radoch vyrážalo dych. Vidieť takéto kúsky naživo, keď ohorievajú aj chlapom chlpy v nose je silný zážitok. Odzneli „Feuer Frei", „Keine Lust", „Benzin" a zaklincovali to piesňou „Ich will".

Deň druhý: I love ROCK AND ROLL, no Boh nie..

Sobota sa prebudila do ďalšieho krásneho dňa. Pri pohľade na parkovisko som si povedala, že keď nepsŕchne tak, autoumyvárne si pekne privyrobia. Za zvukom gitár sme kráčali s čo najmenšími kúskami oblečenia kráčali prašnou cestou smerom do baviaceho sa davu. Ešte stoh slamy a sme na divokom západe.

Sobotňajší line-up bol oddychovkou oproti predchádzajúcemu dňu. Dohnali sme sa na RED stage, kde to žilo so Skindredom. Spojenie dvoch štýlov, ktoré vo svojom repertoári obľubujem. Zmes heavy metalu a reggae patrila medzi moje prvé vrcholy tohto dňa. Niet pochýb, že spevák Benji patrí so svojou kapelou medzi tie najlepšie koncertné skupiny.

Priznám sa, že akosi nemôžem prísť na chuť skupinám typu The Hives. Švédska rocková skupina má určite svoj dav fanúšikov, no mňa títo páni veľmi neoslovujú. Prídu mi ako kapela z filmu Sám doma, ktorá pomáhala Kevinovej matke dostať sa domov. S tým rozdielom, že v rukách držia gitary. Kostýmami sa utiekali do dôb „pepka námorníka". Po tomto nech mi nik nevraví, že Slipkot sú so svojimi úchylaci, lebo práve oni mi pripadali, akoby chceli deti naháňať. Napriek môjmu postoju k tejto tuctovej kapele sa ľudia skvele bavili a poriadne si ich výstup užili.

Po nich nasledovala americká rocková kráľovná Joan Marie Larkin alias Joan Jett. Už pred koncertom sa k nám dostali správy o silnej búrke smerujúcej na Nickelsdorf. Vo Viedni to v tej chvíli urobilo poriadnu smršť, tak sme uvažovali o našej ďalšej prítomnosti na festivale. Ani vietor či búrka predsa neodradí americkú speváčku vystúpiť pred davom svojich fanúšikov. Pohľad na ňu splývajúcu s tiahnucim sa mračnom pôsobil ako apokalypsa. Boh však asi nemá rád rock and roll a tak ukončil jej program o niekoľko desiatok minút skôr. My sme nenechávali nič na náhodu a za sprievodu rockovej hymny I Love Rock And Roll a za svetla hrôzostrašných bleskov sme kráčali proti silnému vetru neďaleko do našej vlasti.

Miestami to vyzeralo, že americká punková skupina Green Day ani nevystúpi. Tá však odohrala svoj dvojhodinový koncert s časovým sklzom o čosi neskôr.

Deň tretí: Zlatý klinec programu

Po katastroficky vyzerajúcom večery by sa zdalo, že sa ľudia budú metať v blate. Opak však bol pravdou. Parkovisko bolo voľnejšie a obyvatelia toho malého štátu sa pomaly sťahovali do reality. Nedele nemám rada, no táto bola výnimočná. Opäť svojou hudobnou nádielkou.

Vytýčila som si prvý cieľ: Alice in Chains. Americká rocková skupina na čele s novým charizmatickým spevákom William DuVallom ma vrátila do nie tak dávnych čias horúcich piatkových nocí. Odzneli songy „Rain When I Die", "Check My Brain", " Would?" či "We Die Young". Pre mňa, ako ženu, to nebola len dávka hudobného potešenia ale znamenalo to pre mňa aj husté erotické ovzdušie, ktoré by sa dalo krájať. Opäť kapitola prelomu rokov osemdesiatych a deväťdesiatych, ktorá ma nenechala na pochybách, že to bola plodná doba na umelcov a kvalitné hudobné zoskupenia.

V tom čase sa na druhom stage tiež tvrdo zarezávalo do gitár. Na pódiu vábili dav americkí chlapíci z formácie Deftones. Spevák Chino Moreno s kapelou urobili prierez svojou tvorbou. Okrem songov "Birthmark Elite You've", "Seen The Butcher" či "Change" a predstavili novinku "Diamond Eyes". Atmosféra to bola jedinečná. Aj to bolo jeden z dôkazov, prečo sa tomuto festivalu hovorí NovaROCK.

V tom čase ma ale lákalo k hlavnému stage-u. Odchádzali sme, žiaľ, skoro, aby sme sa včas dostali na zlatý klinec programu. Mykalo ma pri myšlienke na koncert The Prodigy. Minulý rok bol pre mňa kritický kvôli chorobe, no tentokrát som bola vyzbrojená a pripravená na všetko. Britskými elektronickými pankáčmi som si urobila zlatý klinec programu. Nechýbali hity ako „Omen", „Take Me To The Hospital", „Woodoo People" či „Out Of Space". Nevedela by som si predstaviť lepší záver festivalu. To, že má kapela len dvadsať rokov dávali najavo bezprostrednou energiou a mocou ovládania publika.

Program pokračoval ďalej koncertmi kapiel Beatsteaks Bullet For My Valentine.

Som šťastná a bolo mi cťou byť súčasťou takéhoto gigantu. Hudobná veľmoc na čele so známymi menami. Karanténa izolovaná pred realitou, kde si ľudia aspoň na takýto krátky čas užívali voľnosť, nespútanú slobodu a zabudli pri tom na každodenné strasti a povinnosti. Pozitívne je, že s koncom jedného prichádza začiatok druhého. A my sme už teraz zvedaví na Novarock 2011!!

Foto: Zdenko Hanout

Katarína Gočová

Katarína Gočová

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

... osoba, ktorú zaujíma dianie na kultúrnej scéne a celkovo život, spájajúci ľudí a kultúru. Zoznam autorových rubrík:  FestivalyÚvahyKoncertyReportáže

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu