"Myslela som si, že tu bude navždy..."

„Dedko, poď sa so mnou hrať!“, prosíkala Lucka a už aj rozkladala tabuľu a chystala provizórnu lavicu pre nového žiaka. V triede bola vzorná dochádzka, ostatní žiaci – plyšáci  už netrpezlivo čakali, dnes totiž budú preberať ďalšie písmeno a vraj bude aj diktát.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Malá pani učiteľka vykazovala jasné známky tvrdohlavosti a tak už zakrátko krčil sa najväčší z veľkých žiakov v prvej lavici. Prebehla krátka výuka a začal sa písať diktát. No na konci hodiny, presýtenom napätím z opravy diktátu, akosi sa začal pani učiteľke kriviť noštek a v očiach sa jej miešala výčitka so sklamaním. „Aaale, dedko, musíš robiť aj chyby! Takto sa ja nehrám...“ A bolo po vyučovaní. Áno, boli aj chyby. Množstvo chýb. Tak ľahko sa na ne upozorňuje, kým človek ešte dýcha. No málokto si uvedomuje, že v snahe byť tak neomylnými žijeme v obrovskom omyle...že to nikdy neskončí, že tu s nami ten človek bude navždy. Z Lucky je Lucia, život ide ďalej a zrazu je po všetkom. Náhle a nečakane. A ktovie, kedy príde ďalšie „zbohom“... Na tvári mi zaschli slzy. A nemám rada čiernu. Ten hnusný pichľavý sveter na „špeciálne“ - smutné príležitosti. Vôkol mňa sa mihajú len tiene akýchsi ľudí, čo si prišli uctiť jeho pamiatku. Pamiatku človeka, ktorému som smela česať krásne husté vlasy a ktorého žiaden môj výmysel nevytočil, ale trpezlivo ich všetky znášal s úsmevom na perách. Človeka, ktorý nebol obzvlášť vtipný, nemal tituly pred menom ani za menom či výnimočný talent. Človeka, ktorý mal ďaleko viac! V každom jeho kroku bolo presvedčenie, že všetko má zmysel. Jeho ústa nemrhali slovami, no jeho srdce bilo nahlas. Hovorilo rečou úprimnou, no, žiaľ, často nepochopenou tými, čo mali najviac rozumieť dôležitým slovám: „mám vás rád.Už dávno som odmietla myšlienku, že smrťou sa končí život...Veď kúsok z neho žije ďalej vo mne, kým ešte dýcham a spomienky úplne nezastrela hmla času. Snáď sa naňho aj v niečom podobám. Ale aj napriek tomu bojím sa...,že mám nedostatočne rada niekoho, kto si ten najdrahší cit najviac zaslúži...,že toho, koho by som mala mať rada, iba prehliadam...,že nemám rada niekoho, komu na mne záleží...,a že keď si to všetko uvedomím, bude už neskoro a strata bude priveľká...

Lucia Gogorová

Lucia Gogorová

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Jej smiech je dlhý a uvážlivý ako zima. Nie je ani slabá, ani krehká. Život saje plnými dúškami..." (Jennifer Maidenová, Zimné dieťa)Študentka LF UK v Prahe... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu