a nenáhodnou myšlienkou,
takou bola jedna dáma,
čo blúdila nocou sama...
Túžila ona po rýme,
čo veršom ju nežne privinie,
no umrela v krutom plameni,
čo v jedinej iskre pramenil.
Atrament stopy zakrýval,
vtedy keď sa nik nedíval,
len vietor zvíril popol-šat
a obďaleč smútil básnik-kat...
"Ten básnik stratil ilúzie,
keď láska zatiahla žalúzie..."(Vilko)
"Na čo však básnik pomyslel,
keď zaprel lásky nezmysel?" (Lord of Waterdeep :) )