Pred nejakým časom som mal možnosť spoznať Američana, ktorý žije na Slovensku. Prišiel sem už pred viac než desiatimi rokmi, oženil sa a splodil dve nádherné deti. Volá sa Jeff a pochádza z Bostonu. Stojí za viacerými úspešnými projektmi, pomáhal rozbehnúť dokonca dve súkromné televízie. A podobne ako „Mozi“, i Jeff ma (v pozitívnom zmysle, samozrejme) niekoľkokrát šokoval.
Bol v prvom rade mojim šéfom, no nepriamo i učiteľom. V mnohých ohľadoch. Každý deň sa vybral z práce pešo do Jednoty, kúpil čerstvú bagetu, zopár plátkov šunky, kúsok syra, paradajku, papriku. Všetko si to poumýval, nakrájal a poukladal na seba. Pomaly sa najedol, niečím to zapil a makal ďalej.
Nikdy nechcel pochopiť, prečo s kolegami v reštauráciach tak veľa míňame za obedy. Jeff mal u nás mimo iné na starosti hlavne financie. Aj vďaka nemu naša firma mohla toľko investovať. Nemíňala na hlúposti. Nezabudnem, ako za ním raz prišiel technický riaditeľ: „Jeff, táto UPS-ka spĺňa všetky požiadavky, má potrebný výkon, možno ju inštalovať do racku, je pekná...“ A Jeffova reakcia? „A nejakú škaredú, lacnejšiu, nemajú?“ Taký bol Jeff. A taká istá bola jeho reakcia na vianočné pohľadnice našich zákazníkov. Vybrali sme tú najkrajšiu spomedzi nich a šli sme si po komentár. „To muselo stáť veľa peňazí!“ – povedal Jeff a ďalej sa venoval práci.
Najskôr sme sa nad tým zabávali. Nechápali sme to. Keď som s ním bol sám, bolo to v aute cestou na konferenciu do Budapešti, spýtal som sa: „Jeff, načo toľko šetríš?“ A trpezlivo som počúval: „Vieš, Ondrej, keď som bol malý, môj otec šetril, aby som mohol študovať na niektorej z najlepších škôl. Makal a míňal len toľko, koľko musel. Vďaka nemu som mohol doma vyštudovať. Dnes dobrá univerzita v USA stojí 30 – 40 tisíc USD na rok štúdia. To je ale cena dnes a ja mám už dve malé deti. Koľko to bude stáť, keď vyrastú? Chcem pre ne urobiť to isté, čo urobil otec pre mňa. Okrem toho, ak raz vyrastú a vyštudujú, rád by som sa postaral o svoju ženu tak, aby sme si mohli v kľude trochu oddýchnuť.“ Ďalej sme sa už viezli bez slov. Rozmýšľal som nad tým, čo mi povedal.
Odvtedy ubehlo pár mesiacov. A ja som sa stal dobrovoľným konzultantom v programe Baťa Junior Achievement. Je to program Aplikovanej ekonómie pre študentov stredných ekonomických škôl. Funguje tak, že si na začiatku roka študenti založia firmu, emitujú akcie, predajú ich učiteľom a celý rok podnikajú. Na konci školského roka podnikanie ukončia, vyhodnotia svoju činnosť a vyplatia dividendy. Je to skvelý program a pretože aj ja som mal možnosť ho počas strednej školy absolvovať, chcel som si vyskúšať i tú druhú stranu.
Napadlo ma, že na jednu konzultáciu zavolám i Jeffa. A na moje prekvapenie, súhlasil. Vraj sa tomu kedysi na niektorej škole venovala i jeho žena. Myslel som si, že ak týmto budúcim ekonómom niekto môže povedať niečo zaujímavé o biznise, je to Jeff.
Vecí, ktoré im za hodinu Jeff povedal, bolo mnoho. Začal tým, ako prišiel zo Štátov, ako začal pracovať, spoznávať Slovensko. Hovoril tiež o tom, ako tu domáci hľadali investorov. Často bez akéhokoľvek biznis plánu, často bez myšlienky. Väčšinou chceli jednoducho niečo vyrábať a získať na to rýchlo peniaze. Hovoril tiež veľa o biznise. O svojich priateľoch, ktorí niečo dokázali. O tom, ako začal on. Ako dnes funguje a prečo.
Najviac ma na tej hodine zaujala jedna jeho myšlienka. Keď videl, že sa hodina blíži ku koncu a o chvíľu zo školy odídeme, povedal: „Keď som pracoval a mal som šéfa, vždy som si niečo málo odložil, vždy som chcel mať F**K YOU MONEY.“ A začal si baliť svoje poznámky. Chvíľu na seba nechápavo pozerali, až sa odvážili spýtať: „Jeff, čo je to F**K YOU MONEY?“ A Jeff stroho odvetil: „To sú MONEY, vďaka ktorým v prípade, že Ťa Tvoj šéf naštve, môžeš vstať, prísť za ním a povedať F**K YOU!“
Tá hodina mi o biznise povedala v určitom zmysle viac ako roky štúdia. Len ma mrzí, že takúto príležitosť človek nemá každý deň.
