Svet veriacich a neveriacich si nerozumie. Možno už často ani nehovoríme o tom istom, predsa však som presvedčený, že na dne nášho srdca drieme niečo, čo nás môže spájať. Myslím, že niekedy nám chýba vzájomná úcta. Veriaci je lákaný považovať neveriaceho za zlého. To nie je správne. Neveriaci často považujú veriacich za obmedzených. Nie vždy to tak musí byť, aj keď dôvodov by sa mohlo nájsť viac než je žiadúce.
Bude to lepšie, keď veriaci porozumejú, že aj neveriaci niečo hľadajú. Bude to lepšie, keď veriaci porozumejú, že život viery zostáva hľadaním. Už sa teším, až tomu raz tak bude. Spoločne sa poobzeráme, aby sme spolu ako svet išli dobrým smerom. No ale to si budeme musieť ešte veľa vecí porozprávať. A nestalo sa vám milí neveriaci, že keď ste boli skalopevne presvedčení o nejakej svojej pravde, že vás to strhávalo k rozkazovaniu a nátlaku? Možno ste to prekonali, a to vám gratulujem. Tak majte s nami trochu strpenia, my sa to tiež naučíme. A budeme sa tiež snažiť rozmýšľať o našej viere – to nám tiež občas chýba. Potom sa nám stane, že sa voláme a tvárime ako veriaci, pričom tá naša viera nás oberá o mnohé krásne a ľudské črty. Ale veď viera je dar pre človeka a nie aby človek bol obeťou svojej viery. Autentická viera je však ozdobou človeka.
Pevne verím, že budú jestvovať križovatky, kde sa stretneme. A hoci to bude pre nás ťažké, budeme sa snažiť hovoriť s vami ako jedni z mnohých. Ak je viera Boží dar, tak nemám strach, že stratí medzi tisíckami perál... veď ak bude najkrajšou a najvzácnejšou nemusí mať predurčené miesto vo výstavnej sieni, ľudia si ju pôjdu hľadať aj na smetisko, ak sa ukáže najvzácnejšia...
Cesty života sú plné križovatiek. Bola by to smola, keby sa na nich stretávali slepí neveriaci a slepí veriaci. Mohlo by to skončiť aj haváriou. A to by bola škoda.
Tak na dnes by to aj stačilo. Veriaci začnime sa modliť a rozmýšľať a neveriaci držte palce, aby to dobre dopadlo.
P.S. Spojenie prirodzeného a nadprirodzeného prináša niektorým radosť, iným smútok :)
