V roku 2003 som bola pol roka v Anglicku. Klasika, au - pair, malá zapadnutá dedina, takú by ste ani u nás nenašli (u nás má každá dedina aspoň jednu krčmu, tam nikde nič...). Ale o tom niekedy inokedy.
V tom čase tam prebiehala anglická verzia Superstar - Pop Idol. Vtedy som nemala predstavu, čo je reality show, v našej verejnoprávnej televízii sa totiž vysielali krajské magazíny a na Markíze išli telenovely a Jojka sa tvárila, že ona vôbec nie je Nova... Každú sobotu som chodievala žehliť do jednej rodiny, začínala som večer o 5. Táto rodina, klasická, konzervatívna, tradičná, nudná - anglická, každú sobotu obetovala svoj čaj o piatej, v tomto čase si namiesto toho vybavila všetko potrebné, aby si o 7 mohla sadnúť k televízoru a pozerať PopIdol. Ja som si žehlila v rohu obývačky, tak som pozerala tiež...
Presne si pamätám jedno kolo, Swing s obrovským orchestrom. Posledná trojka, finále... Jednou zo súťažiacich bola Michelle, obrovská slečna, mala tak 97 kíl, ale hlas mala anjelský. Nehcem vidieť tie diskusie, keby takáto súťažiaca bola u nás. U nás sa púšťajú pred pesničkami názory súťažiacich, jediný diel sa venoval tým hrozivým autogramiádam, ktoré sa neskôr tuším už ani neuskutočnili. V Anglicku išiel pred každou piesňou zostrih z akýchsi reklamných kampaní, ktoré podnikali súťažiaci. Tisícky ľudí na námestiach čakali nie na 11 finalistov, ale len na toho jedného, na toho svojho, ktorý si tam sám zorganizoval svoju podpisovú akciu. Doubledecker- ov bolo v celom Anglicku príliž málo na potreby finalistov prezentovať sa, oblepiť autobusy svojimi fotkami a získavať tak cenné hlasy. A tie sa rátali na milióny. Bola to hystéria, ktorú som nevedela pochopiť, nikdy som nič podobné nevidela a hovorila som si, že ako dobre že idem domov, na Slovensko.
No neviem, keby si taký Tomáš Bezdeda spravil autogramiádu na SNPčku v Ba,asi by sa tam zišlo tiež dosť ľudí. Aj billboardy by mohol mať, aj celú plochu MHD by si mohol prenajať. Ale nerobí to. Zatiaľ. Netreba. Ľudia sú šialení aj bez toho. Ale keď si zvyknú, keď im to všetko už nebude pripadať nové a zaujímavé, bude treba vytiahnuť nové zbrane. Ešte nie sme na celý tento reality boom zvyknutí.Som zvedavá, čo nastane, keď už budeme.
Neprekvapuje ma, že veľa Slovákov nezvláda Mojsejovcov, tiež ma neprekvapuje, že okolo SHS sa vedie tak strašné množstvo diskusií, bulvár musí zažívať zlaté časy svojho bytia. Ale bude to stále horšie, Mojsejovci a naša Superstar sú len slabým odvarom toho, čo sa deje vo svete... A príde to aj k nám.Plastické operácie naživo (to už je na STV- Zmenáreň), preoperovanie muža na ženu, s výzvou - ľudia, posielajte sms a rozhodnite, čo si dám ešte preoperovať! a podobné zvrhlosti sa k nám už blížia. Oproti tomu je tohtoročná Superstar len neškodná spevácka súťaž, ktorá nikomu neubližuje, len robí z obyčajných ľudí nadpozemské hviezdy nášho slovenského nebíčka.
