Keby som si bola istá...

Poznáte ten pocit, keď neviete, čo robíte? Keď sa deje niečo, čo ste vôbec nechceli, a to, po čom túžite, pláva v nedohľadne.Keď je vám tak smutno, že aj bzukot komára by vám spravil radosť. Keď ste spôsobili bolesť druhému a pri tom sám trpíte. Keď neviete, kde je sever a len tušíte, kde je juh. Keď si zasadíte ruže a vyrastie vám obyčajná tráva. Keď žijete v realite, ktorá vlastne neexistuje. Keď nemáte, čo chcete. A dostanete to, keď nepotrebujete.Keď sa cítite stredom vesmíru a zároveň viete, že ste len malá hviezdička. Keď sa pýtate a nedostávate odpoveď. Keď ľúbite a neviete prečo.Keď sa pomodlíte, aj keď ste zarytý ateista.Keď si zapálite, lebo už neviete, čo máte robiť. A pritom nefajčíte. Možno som len obyčajný mladý,občas frustrovaný, inak nekonečne šťastný človek, možno som len výnimka potvrdzujúca pravidlo. Keby som si bola istá, že iní ľudia vidia tak isto ako ja, keby som bola presvedčená, že to, čo vidím v zrkadle som naozaj ja, keby som nepochybovala o tom, že viem, čo robím, nesedela by som teraz na Hlavnom námestí a nepísala tieto riadky. Potom mám ešte jeden problém. Neviem si predstaviť nekonečný vesmír. A to by bolo asi všetko.