Je trinásteho. Ani nie piatok, ale predsa pre niekoho nešťastný. Asi takto by som začal dej svojho príbehu. Prišiel som do Bratislavy o 85 minút neskôr ako som mal, nakoľko meškal môj vlak, ale to je teraz nepodstatné. Podstatné je, že som nastúpil na trolejbus a hneď ako som našiel stroj na „štikanie" lístkov, vložil som tam svoj. Stroj nereagoval a tak som to skúsil znova. Na druhý pokus sa mi lístok podarilo označiť a tak som si prichystal druhý na štiknutie, nakoľko som mal so sebou aj veľkú batožinu. Tu som na prvý pokus počul ten vŕzgajúci zvuk, kedy stroj zapustí svoje ihličky do lístka. Problém bol ten, že tie lístky nevypustil a tak som nasilu vytiahol lístok zo stroja. Roztrhol sa na tri časti. Povedal som si, že stroj je asi pokazený a tak som šiel označiť lístok ku druhému stroju. Cestou ma však zastavil hrubý hlas revízora. „Dobrý deň, kontrola cestovných lístkov." Pozrel som naňho a povedal som mu: „Pre seba som si stihol označiť lístok, pre batožinu však nie, nakoľko sa zablokoval stroj." To čo mi odpovedal ma však zamrazilo: „To je samozrejmosť. Je kontrola lístkov a teda stroje sú zablokované. Pokuta je 40eur." Na jeho odpoveď som odpovedal už zvýšeným hlasom, že nech mi prepáči, ale ja som snahu označiť si lístok mal. Ostal neoznačený, dokonca znehodnotený len a len vaším zavinením. Okrem toho viacerí, ktorí nastupovali po mne tiež nestihli označiť lístky. Na to pán revízor reagoval tak, že on konal podľa predpisov, zablokoval stroje 15 sekúnd po otvorení dverí. Problém bol ten, že približne 2 minúty trval nástup. Na toto pán revízor povedal, aby sme si na nasledujúcej zastávke označili lístky a sám na tej zastávke, asi slušne zahanbený, opustil dopravný prostriedok.
Aké z toho plynie ponaučenie? Naučme sa označovať lístky skôr ako sa dostaneme do dopravného prostriedku, používajme predplatené cestovné lístky a v prípade, že sme turisti, používajme drahšiu verziu cestovného a to formou SMS.
Na záver: Nikto pokutu neplatil!
