Keď už politika nevie priniesť riešenie, prinesie aspoň rekvizitu. Raz je to silná veta, inokedy veľké gesto, potom bunda s nápisom „Kradol som“ a všetci sa tvária, že sledujeme boj proti kriminalite. Lenže nesledujeme boj proti kriminalite... sledujeme len ďalší dôkaz, že slovenská politika si začala mýliť riešenie s kulisou.
Krajina, ktorá má políciu, prokuratúru, súdy, ministerstvá, úrady a celý aparát štátu, sa zrazu ako inovácia predkladá nápis na chrbte človeka? Ako keby sme už rezignovali na systém, na poriadok, na obsah a ostali nám len symboly, ktoré majú dobre vyzerať na obrazovke a v statuse.
Len si to povedzme úprimne... žiadna strana sa dnes nemá veľmi čím chváliť. Jedni ponúkajú kulisy, druhí odhalenia. Jedni prídu s teatrálnym návrhom, druhí s ďalším videom, ďalšou tlačovkou, ďalším odkazom na praktiky, ktoré by v normálnom štáte dávno riešili orgány činné v trestnom konaní. A občan stojí uprostred toho všetkého a pýta sa úplne obyčajnú vec... kde je výsledok?
Na čo je nám štát, ak jeho prácu robia statusy, videá a politické odkazy. Na čo je nám polícia, ak polovicu verejného priestoru vypĺňa opozícia tým, že ukazuje, kto čo spravil, kto je s kým prepojený a čo všetko smrdí, ale reálny pocit spravodlivosti sa k ľuďom aj tak nedostaví. A na čo je nám vláda, ak jej predstava inovácie vyzerá tak, že namiesto funkčného riešenia vytiahne nápad, ktorý skôr pripomína marketing trestu než spravodlivosť?
Toto je podľa mňa presný obraz dnešného Slovenska... nie krajina riešení, ale krajina kulís. Jedna strana hrá poriadok, druhá hrá odhaľovanie. Jedna sa tvári, že prinesie tvrdosť, druhá sa tvári, že prinesie očistu. Lenže medzi tým všetkým sa obyčajný človek stále nedočkal poriadnej inovácie, ktorá by mu reálne pomohla žiť lepšie, bezpečnejšie a normálnejšie.
Skutočná inovácia predsa nevyzerá tak, že niekomu napíšete vetu na bundu a tvárite sa, že ste vyriešili problém. Ale nevyzerá ani tak, že dookola ukazujete, čo všetko je zlé, a z verejného priestoru robíte nekonečný prenos z rozkladu štátu. Skutočná inovácia je systém, ktorý funguje aj bez kamier, bez tlačoviek a bez potreby neustále niekoho verejne označovať. Je to štát, ktorý chráni slušných ľudí, trestá vinných, funguje predvídateľne a nemusí si dokazovať silu cez divadlo.
A možno práve preto je bunda s nápisom „Kradol som“ naozaj inováciou roka 2025... nie preto, že by niečo vyriešila, ale preto, že dokonale vystihuje úroveň dnešnej politiky. Veľa nápisu... málo obsahu. Veľa argumentačných súbojov a sebavedomých oponentov... málo výsledku. Veľa pózy... málo štátu.
Najhoršie na tom však je ešte niečo iné. Že celé to už dávno nezostáva len pri politike, pri sporoch a pri slovách. Zachádza sa do osobných rovín, padá čoraz viac hnevu, čoraz viac nenávisti a niekedy mám pocit, že si tu už jednotlivé strany nechcú len oponovať, ale skutočne ublížiť. Jedna sa vyhráža druhej, druhá vracia to isté späť, napätie rastie a človek začína premýšľať, či vôbec chce byť súčasťou tejto hry. Či chce voliť tak, aby raz nemal na rukách stopy od revanšizmu, ktorý sa dnes pomaly prestáva skrývať a začína sa vydávať za politiku.
Ak politici nechcú občanom Slovenska úplne zhnusiť politiku, v čom už výrazne pokročili, a ak ich cieľom nie je odradiť ľudí od volieb, mali by konečne prestať zamieňať manažment štátu za marketing a rétoriku. Všetkých 150 poslancov a poslankýň sa nejako dostalo do Národnej rady, a preto by mali ukázať schopnosť niesť zodpovednosť, rozhodovať a pracovať pre krajinu... nie predvádzať sa pred kamerami a predávať občanom politiku ako reklamný produkt.
