Predstavte si, že zomriete, celý život ste dreli, platili dane, stavali túto krajinu. Rodina vás pochová, zaplatí za mramor, vyplače sa. A potom prejde desať rokov. Obdobie, na ktoré sa u nás hrobové miesto prenajíma. Stačí jeden šek na pár eur, jeden nezaplatený poplatok. Jedna vnučka, ktorá odíde do Austrálie. Jedna choroba v rodine, ktorá vyčerpá rozpočet. A z vášho miesta posledného odpočinku sa stáva „exspirovaný tovar“. Úradník v kancelárii cintorína si odpije z kávy, v systéme odškrtne políčko „neplatič“ a váš hrob ... váš... celý životný príbeh - je určený na likvidáciu. Toto nie je sci-fi. Toto je realita slovenských cintorínov. Vitajte v systéme, kde má aj pieta dátum spotreby. Štát miluje toxické skládky, ale mŕtvych občanov nie, je to chorý paradox. Keď nejaká fabrika pred tridsiatimi rokmi zakopala do zeme sudy s jedovatým PCB, štát dnes vyťahuje milióny eur, aby tú skládku sanoval. Ten toxický bordel má v očiach zákona „právo“ na ochranu a bezpečnú existenciu v zemi na stáročia. Platíme to my všetci... Ale človek? Človek, ktorý sa v zemi prirodzene rozloží a stane sa súčasťou kolobehu života, ten má u nás nájomnú zmluvu ako na garáž v Petržalke. Ak vaša rodina nepošle každú dekádu pár desiatok eur, ste pre systém menej než ten toxický odpad z chemičky. Ste nežiaduca prekážka na trhu s realitami pre mŕtvych.
Bol som na Solivarskom cintoríne ,videl som tie hroby bez mien, zarastené burinou...Je to národná hanba. Hovoríme si kresťanská krajina s tradíciami? Klameme si sme krajina, ktorá spoplatnila aj smrť na splátky. Ak na to nemáš, alebo ak tvoja krvná línia vymrela, systém ťa vymaže z povrchu zemského efektívnejšie než akákoľvek vojna.
Prečo to Švédi vedia a my nie? Vo Švédsku neexistuje „neplatič v hrobe“. Prečo? Lebo pochopili, že dôstojný odchod zo sveta nie je luxusný tovar, ale základná hygienická a morálna povinnosť civilizácie. Majú poistku na pietu....
Nízky, takmer neviditeľný odvod z dane počas života zabezpečí, že o váš hrob sa postará spoločnosť. Bodka. Žiadne šeky, žiadne zarastené džungle, žiadne vyhadzovanie kostí, lebo „skončil nájom“.
Čo navrhujem? Koniec smrti na dobu určitú. Odmietam sa pozerať na to, ako sa z cintorínov stávajú skládky neplatičov. Dôstojnosť nie je nájomná položka navrhujem tri tvrdé kroky:
- Základná garancia miesta posledného odpočinku : Štát by mal každému občanovi garantovať dôstojné miesto odpočinku, ktoré nebude závislé od pravidelných poplatkov ani od finančnej kontinuity potomkov. Je to posledná služba štátu človeku.
- Fond národnej piety: Zoberme tie drobné z hazardu a alkoholu a dajme ich na údržbu cintorínov nech sa o areály stará štát, nie zúfalé obce z posledných eur.
- Parky namiesto hanby: Ak už po generáciách nie je nikto, kto by hrob navštevoval, nech sa miesto zmení na dôstojný zelený park pamäti, nie na zbúranisko betónu. Prestaňme sa tváriť, že úcta k predkom sa končí pri zaplatenom šeku. Ak nedokážeme garantovať dôstojné miesto odpočinku pre tých, čo tu boli pred nami, nemáme právo hovoriť si civilizovaná spoločnosť.
Na záver? Nehovorme o svojich predkoch iba pred voľbami. Spravme pre to niečo. Ja som pripravený, spoločnosť je pripravená. A čo vy, páni v oblekoch? Ste pripravení konečne niečo urobiť pre svojich predkov?
Vážená spoločnosť, ak si na nich spomenieme raz do roka pri sviečke, ale dovolíme, aby ich hroby stáli na poplatku a na jednom človeku, potom to nie je úcta.
To je zvyk bez zodpovednosti.
