Tu sú dva príklady tej agresívnej sejby a do tretice krvavá búrka v samom srdci USA z knihy „Taká normálna Amerika“...
Nácvik parádneho kroku
Niektorí miestni študenti sa dajú na vojenčinu, lebo armáda im štúdium zaplatí. Oni si to potom odvojenčia. To chápem. Ale ostal som v údive stáť, keď som na odľahlom univerzitnom parkovisku uvidel v jedno nedeľné popoludnie skupinku študentov, chlapcov aj dievčat, do úmoru nacvičovať poradový krok. Ten, čo niesol akúsi zabudnuteľnú tréningovú vlajočku, velil tým chlapcom a dievčatám v civilných tričkách a nohaviciach, ešte takmer mutujúcim hlasom rázne – ľavá, ľavá, ľavá! Najskôr mi to pripadalo smiešne. Lenže oni to mysleli vážne. Z toho ich dobrovoľného, smrteľne vážneho drilu šiel tak trochu strach...
Falošný americký nacionalizmus
Túto mladú ženu som stretol na štadióne pri výnimočnej udalosti, pretože tu na svojom post-prezidentskom turné rečnil Gorbačov. Hovoril s veľkým sebavedomím a hovoril tak nudne ako na straníckom zasadaní z tých lepších čias, keď ešte fascinoval masy na celom svete. Tu fascinoval len túto oklahomskú mladú ženu (nezvime ju nepravdepodobným menom Tamara) a ešte mladíka, ktorý sedel predo mnou a mával svojou legitimáciou člena americkej komunistickej strany. Tamara si počas notorického zahratia americkej hymny položila ruku na svoju veľkú, hrdosťou sa nadúvajúcu hruď. Obdivovala svojho otca, ktorý ako vojnový pilot najskôr bombami narobil stovky vietnamských sirôt a potom sa o zopár z nich s americky dojímavou veľkorysosťou staral posielaním dolárových šekov. Američania veria, že všetko sa dá dohodnúť a zo všetkého vyplatiť, aj zo svedomia. Oklahomská Tamara navyše verila, že zo všetkého sa dá vyrozprávať. Poznali sme sa tri minúty a už mi detailne opisovala prípad jej znásilnenia, ktorý vstúpil do análov svetovej kriminalistiky tým, že tu bol po prvýkrát páchateľ usvedčený analýzou DNA. Hovorila presvedčivo a bez zaváhania, mala už cvik. Obehla s tým svojím príbehom dokonca niekoľko leteckých základní v Európe. Domyslel som si, že to vybavil jej citlivý otecko a nepýtal som sa, prečo bolo tak dôležité oznamovať to vojnovým pilotom akurát v Európe, keď sa prípad stal v Amerike. Stačilo mi, že oklahomská Tamara považovala za najväčší úspech svojich prednášok, keď pri nich aj silní chlapi amerických leteckých síl plakali. Ja by som chlapovi, čo plače na prednáškach, bomby do rúk nedal. Oni áno a preto sú občas nebezpeční aj vlastným spojencom, či zachraňovaným utečencom, keď ich so slzou v oku bombardujú, tak ako Albáncov v Kosove...
V USA sa aj teror zvrhne na show
Tento prípad teroristického útoku amerického občana voči federálnej vláde je obsiahly a tak stojí za samostatné vyrozprávanie: https://tulacky.net/smrt-americkeho-teroristu/
