V antickom Grécku nemali počestné ženy prístup na verejné priestranstvá. Aby sa zo ženskej časti rodiny držanej pod domácou pokrievkou nestal explodujúci tlakový hrniec, celé spoločenstvo rešpektovalo právo počestných žien byť raz do roka na okamih extaticky nepočestnými. Počas sviatku bohyne Afrodity Anosie sa napríklad v Tesálii zhromažďovali ženy a dievčatá na oslavách, kde významnú úlohu zohrávalo sebabičovanie zakončené všeobecnou lesbickou orgiou. Súdobý cestovateľ píše o ženách z Atiky, ktoré sa „každoročne stretávajú na Parnase so ženami z Delf a slávia tam orgie na počesť boha Dionýza“. Dionýzovi takto zasvätili každoročne šesť dní a nocí neviazaného sexu. Príkladom šiel najvyšší hodnostár mesta, ktorý pristupoval k svojej žene v kostýme boha vína a rozkoší.
Staroveký Rím na tom nebol, čo sa týka práv počestných žien, spočiatku lepšie. Niektoré vdovy sa dokonca nechávali zapisovať na úradné zoznamy prostitútok len preto, že potom sa mohli slobodne pohybovať a prijímať mužské návštevy. Čo však nebolo bežne povolené počestnej rímskej žene ako ochrankyni uctievaných rímskych rodinných cností, vynahradila si počas tzv. luperkálií. Slávnostné zhromaždenie kňazov a ľudu malo pritom občas podobu verejnej orgie. Luperkovia, oblečení len v malej zásterke, bičovali koženými remienkami ženy, ktoré im prišli do cesty. Ženy to prijímali ochotne, ba dokonca sa pod bič priam vrhali, pretože tieto rany znamenali údajne plodnosť i požehnanie pre plod v tele. Ako píše Plutarchos, aj príslovečne krásny a časťou rímskeho obyvateľstva bezmedzne zbožňovaný Antonius vraj veľmi rád švihal počas luperkálií koženým bičom.
Pokračovanie: https://tulacky.net/divoke-ritualy-staroveku/
