Paul Éluard (1895-1952) a Nusch Éluard (1906-1946)
Budúca múza známeho francúzskeho básnika sa narodila ako Maria Benz v roku 1906 v meste Mulhouse. Prezývku „Nusch“ jej dal švajčiarsky architekt a bývalý milenec Max Bill. V roku 1928 sa presťahovala do Paríža, kde si privyrábala ako pomocníčka hypnotizéra a javisková umelkyňa, neskôr ako modelka. O dva roky neskôr sa zoznámila so svojim budúcim manželom Paulom Éluardom, básnikom a jedným zo zakladateľov surrealizmu. Éluard sa v roku 1929, po osudovej návšteve Dalího, rozviedol so svojou dlhoročnou manželkou Galou, ktorú Dalí natoľko očaril, že takmer hneď po tejto návšteve si s ním začala milostný román. Štyri roky po zoznámení s krásnou a mladou Nusch si ju Élouard v roku 1934 vzal za ženu. Nusch sa pohybovala v umeleckej komunite, sama tvorila a aj vďaka Élouardovi sa zoznámila s umelcami ako bol René Magritte, Joan Miró, Man Ray či Picasso, pre ktorých sa stala múzou a modelkou pre viaceré diela. V prípade Picassa sa dokonca špekuluje aj o ich milostnej afére. Počas 2. svetovej vojny sa obaja zapojili do francúzskeho odboja. Náhla smrť jeho manželky v roku 1946 ním veľmi otriasla. Nusch zomrela ako 40 ročná na mŕtvicu. Pre Élouarda bola múzou, ktorá ho inšpirovala v jeho najintenzívnejších a najzmyselnejších básňach.
Jackson Pollock (1912-1956) a Lee Krasner (1908 – 1984)
Prvýkrát sa stretli v roku 1942, keď vystavovali v tej istej galérii. V tej dobe sa Lee Krasner tešila väčšiemu oceneniu svojej tvorby ako Jackson. Pollocka vôbec nepoznala, no jeho tvorba ju upútala, a tak sa rozhodla navštíviť jeho štúdio. Vzali sa o 3 roky neskôr a takmer úplne bez peňazí sa usadili na Long Islande. On maľoval v stodole a ona v izbe na prvom poschodí. Lee videla v Pollockovi veľký potenciál a bola to ona, kto ho viedol a podporoval v experimentovaní. Mala významný vplyv na „dotiahnutie“ jeho dnes tak známej techniky „kvapkanej maľby“, s ktorou začal pracovať už pred ich zoznámením. Na jej popud začal označovať svoje diela číslami namiesto názvov. Lee Kraasner bola od Pollocka o 4 roky staršia a hneď v úvode sa stala jeho kvázi mentorkou. Predstavila ho ďalším umelcom, zberateľom, kritikom umenia a najmä Peggy Guggenheim. Práve stretnutie s Peggy sa neskôr ukázalo ako veľmi dôležité pre jeho neskoršiu úspešnú kariéru.
Ovplyvňovanie však bolo vzájomné - on sa inšpiroval jej „formálnejšou“ tvorbou a naopak, jeho odvážny a dynamický štýl dodal jej dielam živosť a expresívnosť. Neskôr sa misky váh obrátili, Pollockova umelecká kariéra začala naberať na otáčkach a tá jej ostávala v pozadí. Opäť sa stala významnou postavou abstraktného expresionizmu až po jeho smrti.
Ich vzťah bol plný napätia kvôli jeho častému pitiu, záletníctvu a depresiám. Bol známy výbuchmi voči svojej žene aj na verejnosti. Lee Krasner sa preto rozhodla v roku 1956 cestovať do Európy a práve počas tejto cesty – 11.8.1956 Pollock ako 44-ročný zomrel pri autonehode, keď šoféroval pod vplyvom alkoholu. V aute boli okrem neho ešte dve ženy, Ruth Metzgerová a ašpirujúca umelkyňa Ruth Kligmanová, s ktorou mal v tom čase pomer a ktorá ako jediná nehodu prežila. Manželku Lee jeho smrť veľmi zasiahla a až do smrti sa okrem svojej tvorby venovala aj propagácii Pollockovho odkazu.
Max Ernst (1891 – 1976) a Dorothea Tanning (1910 – 2012)
Títo dvaja priekopníci surrealizmu sa prvýkrát stretli na párty v roku 1942 v New Yorku. Dorotheu tu jeden známy predstavil surrealistickému kruhu, v ktorom sa nachádzal vtedy už známy predstaviteľ tohto smeru - Max Ernst. Ten ju neskôr navštívil v ateliéri, keď hľadal nové ženské talenty pre výstavu svojej manželky Peggy Guggenheim s názvom 31 žien. Dorothea tu nakoniec nielen vystavovala, ale podarilo sa jej získať aj Ernstovo srdce. Ževraj sa do seba zamilovali počas dlhej hry v šach. Krátko na to sa ku nej presťahoval a to bol s Peggy ženatý len rok. Nakoniec sa v roku 1946 rozviedol a v ten istý rok sa oženil so svojou v poradí už štvrtou manželkou Dorotheou Tanning na dvojitej svadbe s Man Rayom a Juliet Browner. Keď Ernstovi v roku 1957 zamietli americké občianstvo, pár sa odsťahoval do Francúzska, kde žili až do Ernstovej smrti v roku 1976. V Európe sa im obom veľmi darilo. Ernstovi sa podarilo získať hlavnú cenu na benátskom bienále, čo nebola žiadna maličkosť a Tanningovej sa podarilo na umeleckej scéne presadiť samostatne, nie v tieni alebo po boku svojho úspešného manžela. Obaja sa tak stali osobnosťami svojej doby. Ernst bol takmer o 20 rokov starší a na rozdiel od svojich iných umeleckých kolegov, podporoval svoju partnerku a v určitej dobe sa dokonca dal do úzadia, aby Dorothea mohla zažiariť. Po jeho smrti sa Tanningová vrátila späť do Ameriky a okrem maľby a sochy sa venovala aj písaniu. Zomrela ako 101-ročná v roku 2012 v New Yorku.
Diego Rivera (1886–1957) a Frida Kahlo (1907–1954)
Obaja vytvorili jedny z najznámejších umeleckých diel Mexika. Aj keď bol každý iný – Diego bol monumentálny, Frida skôr osobná, emocionálna – mali na seba výrazný umelecký vplyv a obaja sa objavili v dielach toho druhého. Diego bol slávnejší počas ich života, no po jej smrti v roku 1954 sa populárnejšími a cennejšími stali práve Fridine diela.
Stretli sa, keď bola Frida jeho študentkou. Jednou z vtedajších Diegových mileniek bola talianska fotografka Tina Modotti, ktorá sa stala múzou pre Diegove viaceré nástenné maľby. Bola to pravdepodobne ona, ktorá ich zoznámila a neskôr sa stala Fridinou najlepšou kamarátkou. O ich priateľstve vznikol v roku 1983 aj dokumentárny film. Frida a Diego sa vzali v roku 1929, o desať rokov neskôr sa rozviedli a o rok neskôr sa opäť vzali. Ich manželstvo bolo otvorené. Diego mal počas ich vzťahu naozaj mnohé milostné aférky, dokonca aj s Fridinou mladšou sestrou, čo sa jej veľmi dotklo nakoniec to viedlo aj k ich rozvodu. Fridinimi milencami boli ako muži (napr. Lev Trockij) tak i ženy (napr. Josephine Baker a Gerogia O'Keeffe). Po opätovnom sobáši v roku 1940 zostali manželmi až do Fridinej smrti v roku 1954. Diego sa o rok neskôr ešte posledný krát oženil s jeho dlhoročnou agentkou Emmou Hurtado. Zomrel v roku 1957 a o Fridinej smrti sa vyjadril ako o najtragickejšom momente jeho života.
