
Metódy sa zmenili, zápal ostal...
Prvá glosa je reakciou na celkovú nemohúcnosť opozície. Prvá a posledná, v ktorej som neriešil úplne aktuálny problém. :)
Opozičný medveď
V posledných dňoch sa ortute teplomerov vyšplhali miestami až k dvadsiatim stupňom. Tento jav neostal nikde bez odozvy – všetci sa prebúdzajú zo zimného spánku. Ľudia z pomyselného a zvieratá z ozajstného. Jediný, kto sa doteraz neprebral, je opozičný medveď. Spí stále rovnako tvrdo, snívajúc svoj sen o nových začiatkoch. Tie však neprichádzajú. Práve naopak. Do sladkého sna vtrhla nočná mora v podobe líšky a bociana. Medveď napriek tomu spí ďalej, no niečo sa predsa len mení. Pokiaľ mal na začiatku zimy hrubú vrstvu tuku, dnes mu už neostal takmer žiaden. Z medveďa sa stalo medvieďa, a z medvieďaťa sa čoskoro stane plyšový medvedík na hranie. Je ale otázne, či sa s takým medvedíkom bude chcieť ešte niekto hrať. Opozícia spí spánkom spravodlivých. Analytici sa zatiaľ nevedia dohodnúť, či sa jedná o spánok sezónny alebo večný...
V tomto prípade som sa zameral na jednu z mnohých epizód sporu epických rozmerov - Fico vs. médiá...
Slovensko hľadá superprostitútku
Ktože sa nakoniec stane tou najväčšou a najvychytenejšou slovenskou prostitútkou? Jedna z najlepších reality show v domácej produkcii vrcholí. Avšak na rozdiel od čias hľadania úplne najvyvolenejšieho z Vyvolených dnes nikomu do červena rozpálený mobilný telefón nepomôže. Operátori totiž plánujú spustiť hlasovanie až za dva roky. Slováci tak výsledok zatiaľ ovplyvniť nemôžu a sú právom namrzení. Nádejné superprostitútky aj napriek tomu nasadzujú do boja zbrane najťažšieho kalibru. Už počas kvalifikačného kola v rakúskych Alpách to medzi finalistkami vrelo a samotný priebeh súťaže nenechal nikoho na pochybách, že nás čaká rozuzlenie vo veľkom štýle. Diváci ostávajú rozdelení na dva tábory. Nezmieriteľné. Snáď káždý má už dnes svoju favoritku, na ktorej zvodné krivky a ladné pohyby nedá dopustiť. Atmosféra v štáte hustne. Slovensko ostáva v napätí, kto nakoniec poskytne najväčšie potešenie za najnižšiu cenu...
Američania už nevymysleli nič lepšieho, len že Čína vlastne až tak veľmi neporušuje ľudské práva.
Čínski demokrati
Čína už nepatrí medzi krajiny porušujúce ľudské práva. Aspoň podľa správy ministerstva zahraničných vecí USA. Končí sa teda éra darebáckej Číny a nastupuje éra „autoritatívnej krajiny prechádzajúcej ekonomickými reformami a rapídnymi sociálnymi zmenami, ktoré nie sú podchytené politickými reformami“. Čo sa ukrýva pod týmto inšpirujúcim konštatovaním? Krajina, v ktorej sú politické procesy príjemnou zábavkou pre zopár intelektuálov a náboženských nadšencov. Ak sa uchádzačovi o štátnu starostlivosť nedostane cti zblízka si prezrieť najnovší čínsky arzenál, určite ho poteší aspoň cena útechy v podobe regeneračného pobytu v sieti rekreačných zariadení čínskej vlády. Zárukou najvyššej kvality nech je fakt, že zariadenia podobného typu fungovali aj u nás pod rokmi overenou značkou „Jáchymov“. Našinec má preto istotu, že o nádejného rekreanta bude vzorne postarané. Pre najvernejších má dokonca čínska vláda pripravený akčný balíček „KSČ Plus“, v rámci ktorého personál zákazníkovi poskytne dvojnásobný rozsah ozdravných procedúr za nezmenenú cenu. Kde inde na svete má občan od štátu garantované takéto úžasné výhody? Preto niet pochýb o tom, že Čína si toto ocenenie vlastného pokroku v oblasti ľudských práv zaslúži. Nie ako tá smradľavá Severná Kórea. Tam totiž dodnes ľudí zatvárajú do koncentrákov.
Ktovie, ako u Američanov dopadlo Slovensko. Svoje si o ňom určite myslí diskriminovaný eštebák.
Za práva eštebákov
A je to tu. Slovensko opäť raz stojí pred voľbou hodnou Hamleta. Tentokrát však nejde o bytie či nebytie. Tentokrát ide o svedomie spoločnosti. Je to málo? A ostalo vôbec ešte nejaké? O tom rozhodne Ústavný súd. O svojom vlastnom svedomí už dávno rozhodol hrdinný agent komunistickej ŠtB. Dnes sa cíti byť štátom diskriminovaný a dáva to patrične najavo. Veľmi by si totiž chcel zalistovať v utajovaných spisoch, no nikto mu to nechce dovoliť. Eštebáci to majú jednoducho zakázané. Náš eštebáčik sa ale eštebákom byť necíti, keďže už dva roky pred revolúciou dal svojim kamarátom z rozviedky košom. Každému je predsa jasné, že ako taký nemôže byť spájaný s tými zlými škodcami a donášačmi. Za všetkým treba urobiť hrubú čiaru. Teraz je len na slovenskej spoločnosti, akú hrubú fixku si vezme do ruky a čo všetko je ešte ochotná tou čiarou zakryť. Pred dvadsiatimi rokmi si radšej zaviazala oči a kreslila naslepo. Dnes ale musí kresliť ostrúhanou ceruzkou a precízne. Pretože ak si na očiach nechá zamatovú šatku, môže sa ľahko stať, že raz spadne. A nebude to pekný pohľad.
Na záver nám ostáva len zamyslieť sa, kto je vlastne horší.
Na večné časy a nikdy viac?
Husákov komunizmus bol jednoducho skvelý! Nejednému pamätníkovi sa pri spomienke na dvojkorunové mlieko objaví v oku slza dojatia. Jedna taká sa objavila aj v očkách redaktorov britského denníka Guardian. Kto by stále ešte pochyboval o skvelosti milovaného režimu, toho presvedčí razantné a bezpríkrasné porovnanie ČSSR za tatíčka Husáka a USA za diabolského Busha juniora. Veď uznajte: v Československu mali vtedy napríklad plnú zamestnanosť a prekonávali plány päťročnice. Kam sa na to hrabú Amíci s päťpercentnou nezamestnanosťou a recesiou. Nehovoriac už o prístupe k imigrantom. Americkí pasováci šikanujú každého nádejného Američana stojaceho v dlhočiznej rade a ešte sa pri tom aj škaredo tvária. A to všetko kvôli paranoickému vojnovému štváčovi z Bieleho domu. To za čias súdruha prezidenta to bolo úplne inak. Priateľskí colníci na prázdnom hraničnom priechode vybavili zopár formalít a turista mohol spoznávať krásy socializmu. A že bolo o čo stáť! Tak dobre tu bolo, že sa nikomu ani vycestovať nechcelo. Škoda, že si to tu vtedy nemohli užiť aj redaktori Guardianu. Isto by boli spokojní. Za Husáka bolo totiž úžasne.
Tak to boli čriepky jedného mesiaca doma a v zahraničí. Ak sa vám k prečítanému žiada niečo dodať v diskusií, len do toho. Každý názor poteší. Aj keď samozrejme pozitívne viac. :D






