V CHL Import drafte bolo draftovaných 8 Slovákov: Šoltés, Paulovič, Šille, Šiška, Haščič, Gibl, Sloboda a Boboš. CHL draft je špecifický tým, že sa vyberajú iba európski hráči a to v dvoch kolách do kanadských junioriek OHL, WHL a QMJHL. V realite však ide o krádež najtalentovanejších juniorov najmä z 3 hokejových krajín: Rusko, Česko a Slovensko. Z ostatných krajín sa draftuje minimum hráčov (hoci so vzostupným trendom, nakoľko český a slovenský mládežnícky hokej upadajú a Rusi vytvorili silnú MHL, a preto musia loviť čoraz viac aj v iných vodách – Švédsko, Švajčiarsko, Nemecko a Fínsko).
Väčšina draftovaných Slovákov do CHL pravidelne aj odíde. Láka ich najmä fakt, že sú viac na očiach skautov NHL, možnosť zlepšiť sa v angličtine, nezávislosť od rodičov a v neposlednom rade vraj lepšie podmienky pre hokejový rast. Aká je však realita po odchode do CHL? Všetci mladíci (aj tí, čo sa vôbec nepresadia) unisono tvrdia, že CHL im pomohla v hokejovom raste a ak by mali možnosť, odišli by znovu a zároveň tam lákajú aj ďalších svojich priateľov. Keď sa však pozrieme na tvrdé fakty, pravda je niekde inde ako tvrdia títo chlapci a ich agenti.
Ako dopadli hráči draftovaní CHL
Od roku 2000 do 2009 bolo zo Slovenska do CHL draftovaných spolu 120 hráčov. Išlo o najväčšie talenty slovenského mládežníckeho hokeja, ktoré zaujali agentov a skautov. V žiadnom prípade nešlo o priemerných hráčov, ale výkvet nášho juniorského hokeja. Väčšina z nich za more aj smerovala. Nechcelo sa mi pozerať históriu každého jedného hráča, ale náhodná kontrola na stránke eliteprospects.com mi potvrdila, že vyše 90 % týchto hráčov si v Kanadskej juniorke naozaj zahrala. Ide o generáciu hráčov, ktorá mala nahradiť našu zlatú generáciu okolo Hossu, Šatana, Višňovského a spol. Ide o ročníky 1982/3 až 1990, teda hráčov v najlepšom hokejovom veku.
Z týchto 120 hráčov sa natrvalo v NHL presadili (odohrali viac ako 100 zápasov) len 3 hráči – Meszároš, Halák a Sekera. Meszároš a Halák však pred odchodom do zámoria odohrali min. jednu sezónu za mužov v slovenskej extralige. Iba Sekera odišiel do CHL bez skúseností zo seniorského hokeja a dokázal sa presadiť natrvalo v NHL. Ide o mizernú úspešnosť (najmä ak si zoberieme fakt, že išlo o top talenty zo slovenského hokeja a ich primárnym cieľom bolo byť na očiach skautov a presadiť sa do NHL).
Pre porovnanie, úspešnosť hráčov draftovaných do CHL v 90. rokoch (naša zlatá generácia) bola vyššia, čo bolo spôsobené najmä tým, že do zámoria odchádzali hráči väčšinou so skúsenosťami zo seniorského hokeja a nie 17-ročné neskúsené uchá. A vďaka týmto skúsenostiam patrili k lídrom vo svojich CHL tímoch, dostávali dostatok priestoru na ľade, boli vedení k akej-takej tvorivosti na ľade a nemuseli sa vo štvrtej lajne otĺkať pri mantineloch s protihráčmi.
Úspešnosť Slovákov draftovaných NHL
O tom, že je lepšie najprv získať skúsenosti z domácej extraligy mužov a až potom smerovať do zámoria, hovorí tiež štatistika hráčov draftovaných do NHL. V období rokov 1990 až 2007 bolo draftovaných do NHL 121 slovenských hráčov. Z nich 35 sa dokázali presadiť výraznejšie v NHL (aspoň 100 zápasov). Novšie ročníky som nebral do úvahy, pretože ide o mladých hráčov, ktorí majú ešte šancu sa presadiť.
Z hráčov, ktorí vyskúšali zámorie až potom ako odohrali aspoň jednu kompletnú sezónu v slovenskej extralige sa 22 podarilo presadiť v NHL (napr. Šatan, Demitra, Hossa, Gáborík, Kopecký, Višňovský, Meszároš), 16 sa to nepodarilo, čo je úspešnosť až 58 %.
Z hráčov, ktorí odišli do zámoria (zväčša CHL) v mladom veku ešte nevyhratí zo seniorského hokeja sa v NHL presadiť dokázali 13 hráči (najznámejšie mená Chára, Sekera, Radivojevič, čiastočne aj Halák), nepresadili sa päťdesiati, úspešnosť tejto cesty teda predstavovala len 21%.
Hráči, ktorí zámorskú cestu ani nevyskúšali som v analýze nebral do úvahy (20 hráči). Ide o hráčov, čo nemali záujem o pôsobenie v zámorí, hoci na to výkonnostne mali (napr. Ľ. Kolník) alebo ktorí nato výkonnostne nikdy nedosiahli a teraz hrajú 3. francúzsku ligu a podobne.
Hoci štatistika ukazuje, že skoré odchody do zámoria hráčom neprospievajú, naďalej ide o populárny trend medzi mladými hokejistami zo Slovenska. Drvivá väčšina z nich sa však v zámorí nepresadí a pribrzdí svoj hokejový rast, čo si však samotní hráči neradi priznávajú. Pozitívne vyjadrenia hráčov spolu s tlakom agentov spôsobuje, že znovu a znovu ďalšie vlny mladých talentov sa chodia zahrabať do zámorských junioriek. Nielenže škodia vlastnej kariére, ale oslabujú aj slovenskú juniorku, kde sa rapídne znižuje konkurencia a kvalita, čo má za následok, že nemá kto ťahať tzv. „hráčov druhého sledu“, ktorí by sa mohli vypracovať na opory v extralige alebo iných európskych ligách. Takto z nich však vyrastajú iba opory do maďarskej, anglickej, poľskej, tretej francúzskej ligy a pod.
V ostatných hokejových krajinách si zväzy chránia svoje juniorky. Švédi a Fíni to dávno pochopili, preto netrpia masívnymi odchodmi mladých hráčov do zámorských junioriek, mladí hráči si odkrútia zopár rokov v domácej seniorskej lige a potom ako hotoví hráči naskakujú do NHL. V Rusku vedenie KHL pretlačilo myšlienku MHL, aby Rusi tiež zostávali doma. Slovenský zväz ľadového hokeja sa zatiaľ nemá k ničomu a bezducho sleduje vykrádanie svojej juniorskej základne (do juniorských tímov investuje nemalé peniaze, avšak tí zadarmo bez výchovného odchádzajú do zahraničia) a nepriamo ničí aj svoju extraligu, aj reprezentáciu.
