https://blog.sme.sk/haficova blog.sme.sk blog@sme.sk sk Všetci viete ako milujem nakupovanie, rovnako zbožňujem aj prechádzky. Každé ráno, keď odchádzam z domu do práce idem okolo našej mestskej bardejovskej tržnice. Pre tých, ktorí nie ste z Bardejova a neviete si predstaviť našu tržnicu, trošku vám ju opíšem. 7c62dd7e-2ab0-4e2b-821a-df428dd3d918 Mon, 05 Jan 2015 17:33:07 +0000 https://blog.sme.sk/haficova/nezaradene/trznica Vtedy som ho videla poslednýkrát. Stál vo dverách s cestovnou taškou v ruke, so slzami v očiach a s polootvorenými ústami. Viem, že mi chcel ešte niečo povedať, ale to by nám už nepomohlo, práve naopak. Miloval ma a ja som milovala jeho. Jeho úsmev, zelené oči, neoholenú bradu, jazvu nad pravým obočím, jamky na lícach, jeho husté hnedé vlasy. Všetko som na ňom zbožňovala. dac579f1-c83a-41af-b5d1-90116ef8178e Tue, 30 Dec 2014 09:17:38 +0000 https://blog.sme.sk/haficova/nezaradene/epilog Dnes som sa vrátila domov z nemocnice. Strávila som tam skoro celý týždeň a nebolo to vôbec také strašné ako si mnohí myslíte. Som typ človeka, ktorý sa dokáže veľmi rýchlo adaptovať a nadviazať nové priateľstvá. Tak aj bolo. 95ad146d-0539-4a37-95c4-b99c6939be13 Mon, 29 Dec 2014 07:40:35 +0000 https://blog.sme.sk/haficova/sukromne/hranice-priatelstva Kde bolo, tam bolo... Vezmeš si ma?otázka, na ktorú čaká hádam každá žena. Ostala mlčať a do očí sa jej vtiskli slzy, slzy šťastia padajúce na jej ruku ozdobenú prsteňom. 361eb5ad-2125-412f-92ce-c383f4e03905 Sun, 28 Dec 2014 18:13:23 +0000 https://blog.sme.sk/haficova/spolocnost/kde-bolo-tam-bolo ?  Sedela v kaviarni počas obedňajšej pauzy. Pila svoje tradičné latte s čokoládou a v ruke držala cigaretu. Vyzerala ako femme fatale. Dlhé vlasy jej padali do tváre, červený rúž sa jej po každom potiahnutí otláčal na cigaretu. Padáva dlhá sukňa jej zakrývala dlhokánske nohy a hnedý kabátik s kožušinou bol neprehliadnuteľný. Bola očarujúca a na prvý pohľad sa zdala byť veľmi plachá. a405096a-2c08-4744-8053-ecbacc57a493 Sat, 27 Dec 2014 20:44:48 +0000 https://blog.sme.sk/haficova/proza/prilis-nebezpecna-znamost