reklama

Robila som na ministerstve - altruistka Eva.

Písal sa rok 1953. Moje účinkovanie na ministerstve celkom uspokojivo napredovalo. Veľmi zreteľne som však začala cítiť, že bez vyššieho vzdelania to ďaleko nedotiahnem. O tom inokedy. Ešte sa vrátim k mojim začiatkom. Z bytu som cestovala električkou z Dejvíc až na Námestie Republiky. Odtiaľ Senovážnou ulicou to bolo peši k Jindrišskej veži, odkiaľ bolo sídlo mojej roboty už len kúštik.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Doma som nezvykla raňajkovať a preto som si cestou kupovala obligátny liter mlieka, štyri rožky a zväzok mrkvy. Nákup som urobila v malej mliekárni a pri stánku s ovocím a zeleninou v blízkosti roboty. Pod ľavou pažou som niosila novú koženú žltú diplomatku - tenkú, len tak na legitimáciu, peňaženku, hrebeň, kľúče a možno pár listov papiera alebo zápisník.
V náruči ľavej ruky mi potom trónila sklenná fľaša s mliekom, sáčok s rožkami a čerstvá mrkva aj s vňaťou.
Keď som takto vybavená proviantom prvý raz vstúpila do našej kancelárie, kolegyne zhíkli: "A to chceš zjesť? Však budeš tlstá!" Ja som na to radšej nepovedala nič a cez deň okrem závodného obeda som pila a pojedala moju pochúťku.

Teraz sa vrátim k Eve.
Naše školské oddelenie malo, ak sa nepletiem, osem ľudí, včítane vedúceho. V tom boli až traja muži, teda menšina. Naša Eva, vtedy čerstvá absolventka Karlovy Univerzity niesla titul doktorka filozofie a histórie. Mala červenú knižku, vedela zapálene obhajovať idey marxizmu - leninizmu. Ináč bola skromná a milo prostoreká, pri presadzovaní svojej pravdy si nedávala servítku pred ústa. Mala snahu pomáhať, kde len mohla. Tiež oplývala schopnosťou - aj podľa nás - vážne veci s humorom jej vlastným nadľahčovať, ale aj s rozhodnosťou riešiť. Že bola ozajstná kamarátka som sa presvedčila až asi o desať rokov, keď mi ozaj pomohla, cez jej známych lekárov. Eva bola, keď nastúpila, slobodná a pochádzala z dvojičiek. Snáď preto bola chudá ako trieska /jej sestra takisto/ a nosila pomerne silné okuliare. Plochá hruď, takmer nijaké prsia a nízka postava jej na vonkajšej kráse nepridali. Zato bola temperamentná za troch a nadmieru chápavá. Za tento jej opis sa trocha hanbím, ale nemôžem si pomôcť, tak som to videla.

Eva, ktorá mala v referáte starostlivosť o pracovné zálohy, alebo ak chcete učňovský dorast aj spolu s Aničkou Ríčkovou, neraz vstúpila do našej kancelárie, a zahlaholila: ,,Tak mládeži ideme na to!" ,,Čo ako?" prezvedáme. ,,No, ideme si uvariť kávu!"
Vtedy sa to moc nenosilo, ja som teda kávu nepila, ja len to mlieko a doma prevážne meltu - urobenú ako bielu kávu - ale Eva bola nepolepšiteľná kávičkárka a ešte aj fajčiarka. To by teda bolo aj nejaké to jej mínus.
Na kávu bola odborníčka vdova Ruženka a bez námietok kávu varila. Ruženka, ako som neskôr zistila, mala veľmi blízky vzťah k nášmu šéfovi Brolíkovi, do ktorého bola určite po uši zaľúbená. Takže prvá káva patrila šéfovi, ktorého prišla zavolať, alebo ešte lepšie kávu mu osobne odniesla. Bolo to jej výhradné právo a všetci sme to uznávali (s tajným úsmevčekom). Ruženka, inak pohľadná štyridsiatnička, bola rozhodná osoba. Mala na starosti hospodársku stránku ministerských internátnych škôl. Často cestovala do troch internátnych škôl rozmiestnených v okolí Prahy. Tu robila poriadky s vedúcimi kuchýň, hospodárkami aj údržbármi. Vysielanie vedúcich pracovníkov ale i rôznych špecialistov na školenia mal v referáte súdruh Lang spolu so súdružkou Boženkou. Obidvaja sa mi dosť nezištne venovali a zasvecovali ma aj do ich roboty.

Lang, ktorý onedlho oslavoval tzv. Kristove roky, sa mi vtedy, mne osemnásťročnej zdal veľmi starý. A čo ja sa s ním môžem vybavovať? myslela som si. To som ovšem nedala znať . Lang, tak trocha naivný, bol veľmi súdružský i keď musím povedať "ostražitý". Predsa som len nebola robotnícky káder a tak ma rôzne preveroval a patrične poúčal. Iste všetko s najlepším svedomím pre vec. Napriek všetkému dopadol po vstupe sovietskych vojsk veľmi zle, neobstál v previerke a z ministerstva ho vyhodili. Úprimne som ho ľutovala lebo to bol jeden z čestných komunistov. Ale sovietske vojská v našej zemi zrejme nepochopil, ako mnohí iní a nielen disidenti.
Súdruh Lang mi vtedy zveril vypisovanie pozvánok na kurzy, čo sa robilo ručne na pevné kartičky. Cítila som sa dôležito, že mi dôveroval a zveril mi časť jeho práce. Ono totiž klepať celý deň otrocky na stroji, to dá zabrať a tak som bola vďačná za každú inú prácu. Pri jednej prednáške som sa dozvedela, že námaha, ktorú vydá pri robote pisárka sa môže porovnať s námahou murára. Bolo to nejakým vedeckým meraním dokázané a spočítané.

Eva mi pri tomto písaní trochu ušla. Teda Eva naraz prišla s bombou; budem sa vydávať. Bolo to ozaj nečakané a tým viac, keď nám ho prišla predstaviť videli sme blonďavého vysokého štramáka, s iskrivými ocami. Kde ho len naša myška Eva mohla nabaliť, nám, aspoň mne vŕtalo v hlave. Vyšlo najavo, že to bol jej bývalý spolužiak z vysokej.

Neskôr mali dieťa, chlapca, čo som ja myslela, že Eva pri svojej telesnej konštitúcii ani nemôže porodiť. Ale ako vidíte, príroda robí divy. A nažívali roky a roky, vraj dobre. Po rokoch však prišla pohroma. Eva, by som povedala dieťa neskazené a istým spôsobom dôverčivé, si na nejakom postgraduáli v Moskve našla priateľku - Rusku, ktorú potom pozvala do Prahy a nechala ju u seba bývať. Ruska bola údajne veľmi pekná, čo Eva asi nedomyslela. A tak sa stalo, že ju jej manžel po pätnástich rokoch opustil aj s jej ruskou priateľkou. Neviem už, či Eva aj sama, keď zistila, ako sa veci majú neodišla z bytu aj so synom sama - to by jej bolo podobné. Toto som sa dozvedela až po rokoch, keď som už dávno v Prahe nebývala, ale kontakty som pracovne udržiavala . Bolo mi Evy ozaj úprimne ľúto a to si nezaslúžila. 

Dagmar Hajdoniova

Dagmar Hajdoniova

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu