Priznám sa, kedysi ma tie predstavy hnevali. Dnes som za ne svojím spôsobom vďačný - sú totiž skvelým východiskom na vysvetlenie, čo hypnóza naozaj je. A ako býva pri mýtoch zvykom, aj v tomto sa skrýva zrnko fascinujúcej pravdy. Len úplne inde, než čakáte.
Mýtus 1: Hypnotizér vás ovládne
Toto je jadro strachu z hypnózy - predstava, že niekto prevezme kontrolu nad vašou mysľou a vy budete bezmocne vykonávať príkazy.
Realita je nudnejšia: hypnóza je stav sústredenej pozornosti, v ktorom ste celý čas pri vedomí. Počujete, vnímate, pamätáte si. A hlavne - vaše hodnoty a hranice zostávajú plne funkčné, takže je to metóda úplne bezpečná. Nikoho nemožno v hypnóze prinútiť urobiť niečo, čo je v rozpore s jeho presvedčením. Podvedomie nie je poslušný sluha; je to skôr veľmi ostražitý strážca, ktorý návrhy filtruje.
A pódiové šou? Tie fungujú na inom princípe: dobrovoľnosť, spoločenský tlak a šikovný výber účastníkov. Na pódium sa hlásia ľudia, ktorí sa chcú predviesť - a hypnóza im dá spoločensky prijateľnú výhovorku na to, čo by inak neurobili triezvi. To nie je ovládnutie mysle. To je divadlo, v ktorom hrajú všetci zúčastnení.
Mýtus 2: Hypnóza je spánok
Za tento omyl môže samotný názov. Škótsky lekár James Braid v 19. storočí pomenoval jav podľa gréckeho boha spánku Hypna - a keď neskôr pochopil, že o spánok vôbec nejde, pokúsil sa názov vziať späť. Neúspešne. Slovo sa už ujalo.
V skutočnosti je hypnóza stav, ktorý dôverne poznáte. Zažívate ho, keď sa začítate do knihy tak, že prepočujete vlastné meno. Keď šoférujete známou trasou a zrazu ste doma, hoci si cestu nepamätáte. Keď sa "zahľadíte" a svet na chvíľu zmizne. Sústredená pozornosť, zúžená na jednu vec, s vypnutým okolím. Terapia tento prirodzený stav len navodí zámerne a využije na užitočnú prácu.
Mýtus 3: Kyvadlo
A teraz to sľúbené zrnko pravdy - moja obľúbená časť.
Kyvadlo skutočne existuje a skutočne sa hýbe. Len úplne naopak, než si ľudia myslia. Nehýbe ním hypnotizér ani tajomná sila. Hýbete ním vy - bez toho, aby ste o tom vedeli.
Francúzsky chemik Michel Chevreul tento jav preskúmal už v 19. storočí. Zistil, že kyvadlo v ruke sa rozkýve vďaka drobným, vôľou neriadeným pohybom svalov, ktoré spúšťa samotné očakávanie a predstava pohybu. Dnes to voláme ideomotorický efekt: predstava pohybu vyvoláva merateľný mikropohyb. Myseľ hýbe telom aj bez vedomého príkazu.
Vyskúšajte si to doma - je to lepšie než kúzelnícky trik. Priviažte prsteň na niť, oprite si lakeť o stôl a nechajte prsteň voľne visieť. Držte ruku pokojne a len si živo predstavujte, ako prsteň krúži. Nič nerobte. Do minúty sa väčšine ľudí rozkrúti. Nepohol ním duch - pohla ním vaša predstava, preložená do svalov mimo vedomia.
Prečo to spomínam? Lebo presne tento kanál - spojenie medzi predstavou a telom, ktoré obchádza vedomú kontrolu - je jedným z nástrojov, s ktorými hypnoterapia pracuje. Žiadna mágia. Fyziológia, ktorú si môžete otestovať s prsteňom na niti.
Ako teda vyzerá skutočné sedenie?
Sklamem vás: žiadne špirály. Dvaja ľudia sa rozprávajú. Potom jeden z nich zavrie oči, pohodlne sa usadí a druhý ho pokojným hlasom sprevádza - do stavu, ktorý sa najviac podobá na hlbokú verziu toho "začítania sa". Klient celý čas vie, kde je. Môže prehovoriť, môže sa poškrabať na nose, môže kedykoľvek otvoriť oči.
Zvonku je to možno najnudnejšie predstavenie na svete. Vnútri sa pritom často deje viac než za mesiace premýšľania, čo je aj ten najväčší rozdiel medzi pódiovým trikom a skutočnou hypnoterapiou. Pracuje sa totiž v tej vrstve mysle, kde skutočne sídlia automatické reakcie a staré vzorce. Ale to je téma na samostatný článok.
Prečo na mýtoch záleží
Nepíšem to preto, aby som obhajoval hypnózu. Píšem to preto, že strach z "ovládnutia" drží ľudí v rešpekte pred niečím, čo je v skutočnosti ich vlastná, prirodzená schopnosť. Predstavte si, že by ste sa báli vlastného sústredenia.
A ešte jedna vec, ktorú považujem za férové povedať. Ak niekedy narazíte na kohokoľvek - hypnotizéra, terapeuta, kohokoľvek - kto vám sľubuje zázraky na počkanie a stopercentné výsledky, utekajte. Seriózna práca s mysľou má svoje možnosti aj hranice. Kto tvrdí, že hranice nemá, nehovorí o práci s mysľou, ale o marketingu.
Autor pôsobí ako hypnoterapeut v Bernolákove a venuje sa práci s podvedomím na www.hypnocesta.eu. Je autorom knihy Jazyk ako Kód Reality. Článok má vzdelávací charakter - nie je psychologickou ani zdravotnou starostlivosťou a nenahrádza ju. Pri závažných či dlhotrvajúcich ťažkostiach sa obráťte na lekára alebo psychológa
