Ako vždy, keď sa vráti, šli sme aj teraz nakupovať. Išli sme do nejakého špiritistického obchodu, pretože Saša potrebovala nejakú sklenenú nádobku, do ktorej uloží darček pre dedka. (Darček predstavovala hruda zeme z dedkovho rodného domu). Pri pokladni si všimla nejaké kartičky (nie, nie je kleptomanka!) a hneď si jednu vzala. Veď prečo nie, keď bola zadarmo. Ja som si kúpil kameň súcitu a duševnej rovnováhy. No, hneď sa vo mne ten súcit prejavil, lebo ten akože kameň vyzeral ako požuvaná plastelína zlepená hustým hlienom (rozumej zelom)...
Keď sme vyšli z obchodu, strčila mi Saša pod nos tú kartičku. Bolo na nej napísane niečo v tom zmysle, že "myslite pozitívne". Kartička asi fungovala ako vstupenka do jej mozgových závitov, pretože si hneď spomenula, čo mi chcela povedať. Otočila sa ku mne, jej tvár zrazu zmeravela , nos očervenel (od zimy), očné zreničky sa rozšírili a mňa ťažil ten kameň vo vrecku..
Samozrejme hneď spustila svoj výstižný monológ! "To je tvoj problém! Ty vždy myslíš negatívne. Pozri sa na mňa. Ja myslím pozitívne a všetko sa mi darí." Chvíľu som sa aj zamyslel nad tým, čo mi povedala a musel som uznať, že má pravdu! Nie v tom, že myslím negatívne, ale v tom, že sa jej všetko darí. A čo? Samozrejme, že nemyslím negatívne! (Nemám rád negovanie! To vďaka Marekovi. Dikes!). Ja len očakávam to najhoršie, aspoň ma potom nič neprekvapí. A vždy keď sa na niečo teším, tak sa to po... no,veď viete čo. Saša mi hneď vysvetlila, že tešiť sa nemôžem, ale musím myslieť pozitívne!!!
Keď sme došli k divadlu, išli sme si kúpiť lístky, pretože dávali predstavenie, na ktoré sme chceli ísť spolu a plánovali sme to asi mesiac dopredu. Keď sme vošli do pokladne ŠD, spoza výrezu myšacej dierky na nás teta vykrikovala, že už je vypredané! A potom dodala: "Ale je tu ešte jeden lístok". Saša sa chytila okamžite príležitosti a ten lístok, posledný!, jeden!, iba pre ňu!, hneď kúpila. Celá šťastná a červená od radosti sa otočila ku mne a spevavo povedala: "Vidíš, vidíš?! To je presne to, o čom som hovorila! Myslela som pozitívne!"
Nejako jej však ušlo, že aj ja som myslel pozitívne a nič z toho ;) A dokonca som získal dve nešťastia! Nielenže som nemal lístok, ale teraz na to predstavenie budem musieť ísť sám.
Neviem či existuje šťastie alebo nešťastie.. Ale myslím si, že všetko sa pre niečo deje, že pravdepodobne všetko je tak ako má byť. A ak to šťastie existuje, tak aspoň ma o tom presviedčajú ľudia okolo mňa, ktorých Šťastena občas kopne do zadku. Takže myslím pozitívne o šťastí. Ale keby náhodou neprišlo....
