Lejak ako hrom. No super. Začala som v duchu nadávať, že zase premoknem. Keďže som ešte napoly spala, mozog mi pracoval možno na úbohú tretinu, tak ma napadlo až neskôr, že môžem ísť buď na druhý deň, alebo niekedy cez týždeň, keď budem mať voľno. A to budem musieť ísť, aj keby traktory z neba padali. Tak som svoje rozlepené oči zlepila späť a spala ďalej. Aspoň som podriemkavala. S dvomi psami v posteli sa totiž ťažko znovu zaspáva.
Tak som sa vyteperila z postele okolo jedenástej. V dome sa nedialo nič zaujímavé, trochu sa upratovalo, tak som sem-tam pomohla. Neskor sme šli na predvianočné nákupy do Tesca. Keď sa ide na nákup do Tesca a ešte k tomu predvianočný, znamená to – dva plné vozíky, dve hodiny strávené kľučkovaním pomedzi milión ľudí s 20 kilovým nákupným vozíkom, snažiac sa niekomu neublížiť a necelých 400 libier. Aspoň, že som to neplatila ja. Tak sme vyšli z Tesca hľadajúc, kde sme odparkovali, samozrejme stále pršalo, takže sme stihli kúsok aj zmoknúť. Potom nás čakalo ešte vykladanie z auta. Ruky som mala úžasne zmrznuté, a keď sa mi do nich tažké tesco igelitky zarývali, išla som zomrieť. Prežila som. Čo už.
Idem sa usušiť a popritom už netrpezlivo pozerám na mobil. Mala sa mi ozvať kamarátka a ja som dúfala, že niekam po celom nudnom týždni niekam vypadnem. Nezavolala. Znovu som nadávala, že presedím doma celý večer, ale aspoň s „úžasným” pocitom, že som ušetrila zase nejaké peniaze, ktoré by som minula na party a môžem ich teraz minúť na darčeky.
Večer teda super začínal. Nuda veľká ako svet. Na nete nikoho. To som naozaj jediná, ktorá v sobotu večer trčí doma? Aké povzbudzujúce. Nevadí. Idem teda do postele. Púšťam si Beyonce, snažím sa tváriť, ako keby natáčam klip na pesničku Diva a znovu tancujem posediačky na posteli. Zúfalstvo. Myšlienky mi ale blúdia do mojej cestovnej tašky, v ktorej mám už nachystané nejaké čokolády a sladkosti, ktoré beriem na Vianoce domov. Nielen myšlienky, ale už aj ruky mi tam blúdia a vyberajú to najsilnejšie. Keď majú nejaké sušienky na krabici napísané „extremely chocolatey milk chocolate”, asi pochopíte, že to je ako 50% slivovica. Možno horšie. Ale určite lepšie. Myslím chuťovo.
Tak som sa do toho pustila. Sušienok je v balení 8 kusov, sú okrúhle s priemerom asi 4 cm, výška 1 cm a sú božské. Hovorím si, reku, dnes si dám jednu, ok, dve, keď mám za sebou taký ťažký deň a na každý ďalší deň mám jednu sušienku, až kým nepôjdem domov. Super. Ako tak ale pozerám do krabice, zrazu tam ostali len dve sušienky. Ale to mi nejako nesedí! Ako rátam,tak rátam, musela som zjesť viac!!! Hlava sa mi krúti, bolí, točí sa mi svet, cítim sa malátne, nahlas si spievam – ved ja som opitá!!! Z čokolády?? Je to možné?? Neverím a idem radšej vyspať tú čokoládovú opicu :))
