Najprv som si myslel, že je taká štíhla, kvôli skutočnosti, že jej vykorisťovateľka, ktorej utiera zadok vydeľuje stravu s malým obsahom kalórií, ako sa to mnohokrát v takých prípadoch stáva. Smiala sa ako kôň, vycerila na mňa dva rady ešte stále svojich zubov a uchlipnúc z piva na ktoré som ju pozval mi láskyplne a s nehou oznámila, že babka už je na pravde božej. Musel som sa zatváriť ako Mucha Puk, pretože pri pohľade na mňa sa rozrehotala ešte viac.
Viem z rozprávania známych, ktoré s tým majú osobnú skúsenosť, aké je pre opatrovateľku traumatizujúce, keď umrie objekt jej starostlivosti. Človek si zvykne na svojho dedka, či babku, ak má šťastie na ľudí začne ho brať rodina, stáva sa akýmsi jej poločlenom .
Zrazu je tu neistota. Podarí sa zohnať klienta? Bude sa vedieť aspoň trocha o seba postarať, alebo to bude totálny ležiak (to nie je neúcta, je to slovo bežne používané v slangu opatrovateliek)? Do akej rodiny pôjdem? Ako ma tam budú brať...?
Preto som celkom dobre nechápal, prečo je Alena taká spokojná, keď jej starká umrela.
Vedel som, že ona sa vždy o seba vedela postarať, ale toto ma šokovalo: Osemdesiatročnému manželovi jej nebohej starkej začalo byť tak smutno, že poprosil Alenu, aby u neho ostala. Tak sa teraz stará o dedka ktorý nielenže nie je na to odkázaný, ale vraj je na svoj vek čiperný až no!
Nemyslite hneď na prasačinky (to bolo prvé na čo som sa jej opýtal...), to nie. Ale posúďte:
· Ráno Alena vstane a raňajky má prichystané .
· Potom idú z dedom rúbať drevo (ale nie veľa, tak na večer do krbu), takže zrejme odtiaľ tá štíhla línia...
· Keď sa jej nechce uvariť obed, nechajú si ho priviezť donáškovou službou.
· Naučil ju jazdiť na traktore, spolu kulačia na jeho polhektárovom záhumienku, na ktorý potrebuje traktor...
· Večer si zakúria v krbe, polenami ktoré narúbali ráno, otvoria si pivko, pofajčia si a dedo ide spať.
· Cez víkendy organizujú rauty pre rozvetvenú rodinu, ktorá je v očakávaní skorého dedičstva k dedkovi náramne milá a vzhľadom k tomu, že dedko Alenu otcovsky miluje tak aj k nej. Nikto si ju nedovolí otvorene kritizovať za look totálne sa nehodiaci k opatrovateľke z východnej Európy a všetci "radi" prehliadajú jej nalakované umelé, za nekresťanské eurá nalepené nechty (dá si ich urobiť tu a tam len frajeruje...), vôňu drahých parfumov, ktorú šíri okolo seba a oblečenie hodné miss Nemecka, aj keď v duchu by ju najradšej roztrhali ako žabu, zrejme z obavy aby sa aj jej niečo z dedovho imania neušlo...
Keď odchádza na dva týždne domov, tak jej už na tretí deň volá, kedy príde... Takto ju ten starý kapitalista vykorisťuje!
Iste je mnoho našich žien a dievčat, ktoré nemajú také šťastie a naozaj sa pri opatrovaní západných dôchodcov nadrú ako mulice. Poctivo si odmakajú každé euro. Riskujú ponižovanie, nedôstojné správanie, pre peniaze, za ktoré by žiadna domáca žena túto robotu nerobila.
Alenka šťastie mala. „Opatruje" deda, ktorý sa o ňu otcovsky stará a robí všetko, čo jej vidí na očiach, len aby s ním zostala.
Najbližšie sa ho opýta, či by ma nechcel na záskok, keď bude na Slovensku. Vodičský na traktor mám, drevo rúbať viem a pivo piť tiež a kvalitne. Len fajčiť už asi znova nezačnem, tak neviem či ma bude chcieť...
Ja chcem byť opatrovateľkou!
Pekný deň!
