Rozhovor u modrých:
Mladá predavačka: „Nechsa páči, čím môžem poslúžiť?"
Zákazníčka, asi 50 rokov: „ta ja by som chcela toto co mace volac zaštyri koruny aj telefon..."
Predavačka: „Chcete to nadobíjanie kreditu?"
Zákazníčka: „Ne, nafaktury, domu aj telefon na splatky..."
Predavačka: „Bude to stáťx,- Sk, ktoré sa Vám vrátia v jednotlivých faktúrach a tu máte mladápani tlačivo pre zamestnávateľa na potvrdenie Vášho príjmu."
Pani na chvíľu ostalav biblickej pozícii pani Lótovej...Potom vyvalila oči a lapajúc po dychu bola schopná vysloviť jedinéslovo :"Co?!!"
Predavačka zopakovala: „Potvrdenie pre zamestnávateľa, o tomkoľko zarobíte...."
Zákazníčka: „Ta to idzemdo orindžu...!"
Ten istý deň asi o dve hodiny,predajňa Pomarančových, podobné obsadenie - mladá zamestnankyňa a manželský pár(po odchode nastupujúci do staršej Octavie so žltou značkou a volantomnapravo...)...:
Zamestnankyňa: „...ponuky paušálov, tu sú telefóny k nim a tu je potvrdenie o príjme od zamestnávateľa..."
Gagarin by sa tak nezatváril, keby mu naVostok zaklopal Marťan...:)
Dosť nahlas začaliargumentovať, že sa pred mesiacom vrátili z Anglicka, teraz samozrejmemanžel pracuje tam a tam (vo firme kde pred pár týždňami prepustili 450ľudí a už asi pol roka nezamestnali nových ...:))), ale v Anglicku taképroblémy nemali, načo im pracovníčka profesionálne vysvetľovala, že sú naSlovensku a firma má svoje predpisy a musí sa chrániť pred prípadnýmneplatením, na argument, že keď sú zamestnaní, tak by to nemal pre nich byťproblém sa zdvihli, prehodili pár brutálne sprostých slov v cudzom jazykusmerom k slečne (tá im zrejme nerozumela, pretože inak by sa naďalej takmilo neusmievala....) nasadli do britishverzie a zmizli skúšať niekde inde...
Na druhý deň, tá istápredajňa ráno (včera som tam nevydržal...), tri dievčatá sa venujú zákazníkom a v kútikupo tichu debatuje trio mládencov, čakajúc, kým sa dostanú na rad...V jednej chvíli vojde do predajne štvrtý, po rómsky povie pár viet,z ktorých som rozumel len živnosca potvrdenie od zamestnávateľa... štvorica vzápätízhrozene a sklamane odchádza, so slovami, ktorým som už opäť rozumel , avšak súťažko publikovateľné...
Nemám tu v úmyslevyvolávať akékoľvek vášne, či spory, len som si nežne spomenul na svojumladosť, keď sme sa pätnásťroční prepašovali do kina na Votrelca...
Toľko hrôzy a desuv očiach, ktoré u niektorých ľudí dokáže vyvolať slovné spojenie...potvrdenie od zamestnávateľa..., somnaposledy zaregistroval v tvárach spolužiačok, v okamihu, keď sa slizkábeštia začala hrabať z brucha kozmonauta...:)))
Pekný deň!
