Milujem (na rozdiel od mojej manželky) veľkonočné sviatky.Človek postretáva dávno nevidených priateľov. Niekto sa vráti z Dublinu, Londýna, New Yorku, Bratislavyči iného „megapolisu," a svornenadávajú na silnejúcu Sk. ( Je zaujímavé, že hlavne východní Blaváci sa tvária, ako keby boli centrálnym mozgom Európy a priľahlého okolia,hoci im ešte nestihli pozhasínať vajglena stanici v Malej Lodine či Chrasti nad Hornádom...)
Na Veľkonočnú nedeľu sme boli pozvaní k známym,posedieť, pokecať, pospomínať. Nehodí sa prísť s prázdnymi rukami, tak smecelá rodinka zašli do Hypernovyv Spišskej Novej Vsi, kúpiť niečo pod zub. Dnes môžem posúdiť, ako sacíti obeť hypervýhodného nákupu. Alepoporiadku:
Prešli sme s vozíkom popri oddelení nápojov, kde somdoň vložil pod zub liter Sauvignonua pár bažantov. Dievčatá vybrali nejaké lupienky, čokolády a mladšiadcéra si všimla flísovú vestu, ktorújej už dosť dlho sľubujeme. Staršia už podobnú má, páčila sa aj mne, cena bolasolídna ( 299,- Sk, prelepených na 199,-) takže sme ju vzali. Pri pokladnimi pani, tváriaca sa systémom - ta čochceš odo mňa, šak ja tu len sedíma skenujem číselné kódy, nablokovala za ňu 299,- Sk. Po mojej otázke aká je vlastne cena, mi milo odpovedala,že buď ju tu mám nechať ( pri pokladni ), alebo zaplatiť, a ísť nainformácie si to vydiskutovať tam. Ja sa rád rozprávam s inteligentnýmiľuďmi, takže som zvolil druhú možnosť.
Manželka s dievčatami sa odo mňa odpojila,a čakala v aute. Dobre sa totiž pamätala, ako som si v jednej mäsiarni nechal narezať kilo dusenej šunky. Predavač sa ma pýtal či robíme veľkúoslavu a ja že hej. Strašne sa mi totiž páčilo, ako každý plátok zobral najprv do ruky,(v ktorej pred tým doniesol jednému mládencovi kosti pre vlčiakapriviazaného pred predajňou) a bez toho aby si ruky čo i len utrel, nie to ešte umyl kládol rukou šunku na papier.Chcel som si nechať narezať ešte nejaké to kilo, ale manželka spolu s asipätnástimi ľuďmi za mnou začala byť viditeľne nervózna. Ste mali vidieť ako saten pán milo tváril, keď som mu povedal čosi s tou šunkou teraz môže... Vraj tie kosti pre psa boli čisté...Mojapolovička zrejme čakala podobné divadlo.
Pani na informáciách mi takisto odpovedala spôsobom ja ničja muzikant ( chápem, každý má svoju oblasť zodpovednosti ) a rozhlasomvyvolala vedúcu oddelenia textilu.
No skúste byť tvrdý, nekompromisný a negentlemanský,keď sa v čase sviatkov jari na vás od všadiaľ ksichtia maľované zajačiky, kuriatka, kačičky a ináháveď, veľkonočné vajíčkaa ešte aj sympatická vedúcaoddelenia textilu...Milo (ale fakt milo) mi vysvetlila, že vesta bolaminulý týždeň v akcii, teraz už nie je, takže cena je 299,- Sk, a všetci sú tak strašne zahltení prácou, že celý týždeň nemali čas dať dole pár nálepiek,a že to v žiadnom prípade nie je zavádzanie zákazníka, strašne veľmisa mi ospravedlňujú a sú ochotní!!!mi vrátiť peniaze. Ešte mi vedúca ( má šťastie že je naozaj krajšia ako mäsiar ) vysvetlila, že na vineje brigádnička, ktorá to pred akciouoznačila, a potvora po akcii nedala dole. Ech, tí brigádnici...
Samozrejme, že som vestu nakoniec zobral. Predsa to dcéreneurobím. Aj keď viem, že na takých akoja tam čakajú. Keď som vedúcej oddelenia textilu povedal, že tú stovku smemohli radšej prepiť, zdalo sa mi ( nechcem sa chváliť ) že je jej to naozajľúto.
Takže ak môžem dať pár dobrých rád zákazníkomspišskonovoveskej Hypernovy: choďtes každým kusom tovaru overiť sicenu na informácie, o chvíľu im to začne liezť na nervy a začnú robiťcenovú politiku tak ako majú, alebo sa na spišskonovoveskú Hypernovu celkom vybodnitea nakupujte v inom obchodnom reťazci, ktorý je na druhej stane cesty.
Mimochodom, návšteva dopadla nad očakávanie dobre,pondelkovú veľkonočnú opicu som si odbil už v nedeľu, a keď dnespíšem tieto riadky, už ma ani veľminebolí hlava.
Pekný deň.
