Som nevedel či sa smiať nad sympatickým pokusomo vyjadrenie v (pre kočku) cudzom jazyku, alebo sa nas..ť nad pchaním Š ajtam, kde je to ako päsť na oko. Východniaromsa totiž človek nemôže stať. Musí saním narodiť. Ak sa niekto cudzí snaží vyjadrovať naším dialektom, vždy tovyznie, ako keď sa kocúr snaží brechať.Pozn.: (autor vie o čom hovorí, pretože jeho autor pochádza zo západurepubliky a ani po 50 rokoch pôsobenia na východe mu to napriek snahenejde.)
Vzhľadom k skutočnosti, že polovica BA jevýchodniarska, som sklamaný postojom zvyškovej populácie SR ( stále od LM nazápad ) v prístupe k nám, pilieru Slovenska. Veď si len vymenujme géniov, ktorých východ dalk dispozícii do služieb celého národa : Mikuláš Dzurinda, Rudolf Schuster,Vasiľ Biľak, Jozef Migaš, Júlis Rezeš, Vlado Fruni, Igor Liba, Vinco Lukáč...Podľa dostupných historických prameňov aj Krištof Kolumbus, keď prvýkrát zbadalbrehy Ameriky vykríkol: „Do rici ta toparada !", len my sme pri našej skromnosti dovolili španielskejrevizionistickej historiografii privlastniť si ho!
My, východniari,nie predchádzajúca či súčasná vláda so svojim reformami umožňujeme ekonomický progres celej republiky ! Tomy na svojom zvrchovanom územísústreďujeme podstatnú časť tmavšej populácie a týmto umožňujeme zvyškuSlovenska veselo sa rozvíjať.
A okrem tohto máme aj iné more - Zemplínsku Šíravu ( kde sa síce ryby kvôli PCB jesť nedajú, alekúpať sa môžete prísť), aj Vysoké Tatry, Slovenský raj, Liptovskú Maru ( keďešte nie je tak časom bude), kde môžete vy, zvyšok populácie prísť nabraťnových síl, aby ste mohli pracovať, platiť dane a posielať nám ich prenašich Rómov, pretože my sami, ako iste uznáte, všetko neutiahneme .
Nespornú výhodu predstavuje naša reč. Ak by Ľudo nenaháňal Adelu po ostrých lúkach,nešaškoval s guľovnicou, pohol zadkom a mrkol sa trocha na Spiš, takdnes by sme všetci rozprávali krajšie a deti by sa v diktátochnetrápili s Y (ako to bolo ajmne vytknuté) . No fakt, v spišskom jazyku Y, ani nič podobné neexistuje!( rovnaký - taki isti). Rovnako, ako neexistujú také detaily ako dĺžne či písmeno CH (chlieb - hľep ). Akchceme slabiku zmäkčiť, práskneme tam mäkčeň bez ohľadu na tvrdosť či mäkkosťa hotovo, ta ňe ? A dokoncaani nejaké spodobovanie nás netrápi (raz - ras),systém piš jak čuješ.
Pri postupnej infiltrácii vihodňarskeho živlu do najvyšších štruktúr v štáte (zasa polBA), nás, teda vás to tak či tak onedlho čaká, tak prečo sa nezačať učiť hneď. Ňe? Tak sebe ( a nie ŠEBE)budzeme šicke ľepši rozumec šicke še budzeme mac vecej radzi, a aj viv totim hlavnim mesce budzece znac co to muhenga abo hoľem šľiper abokľamka.
Aby ste sa príliš nezľakli, tak dám k dobru jednubásničku od D. Parajňáka, ktorá dokazuje
( ak jej samozrejmebudete rozumieť), že my tu nie sme iní a fakt sa nemusíte ničoho báť.
Mudri zbujňik
Bula ras fabrika na viropki z dreva
takih robotnikoh zaras každa ňema.
Šicke zamestnanci kradľi jako straki
Dze falatek dreva dze druček dajaki.
Pres vratnicu išol ras hlopik ňevini
Vo furiku vezol drobnučke režini.
Počkaj - co to tam maš vratňik ho zastavi
S paľičku poštiha hňet kontrolu spravi.
Šak to ľem režini kamarat moj zlati
Ňekradňem ja drevo aňi žadne lati.
A hlopik s furikom každi dzeň prehadzal
Vratňik na ňim žadnu kradzeš ňenahadzal.
Jak už veľo bulo sam še nad nim hroži
Co ten f tim furiku furt režini voži.
I ras mu tak hvari hibaj bľižej ku mňe
Povec čistu pravdu a calkom uprimňe.
Prezrac co ti kradňeš šak ňe zme bes vini
Preco večňe vožiš ľem tote režini?
Mišľiš že mňe treba režini s fabriki?
To ši glupi bratku jakradňem furiki .
Pekní ďeň.
