Celú akciu organizovalo občianske združenie SAVIO a cieľom bolo vyzbierať určitý obnos finančných prostriedkov aby, jakutské detičky mohli chodiť dojiť soby namiesto z júrt z murovaných obydlí, mali sa kde hrať a športovať. Naozaj ušľachtilá myšlienka, keby v tomto prípade nebol kabát bližší ako košeľa.
Prešiel som ich stránku, dozvedel som sa o akciách v Sudáne, Angole, Keni, Mozambiku...., kde sú všade cieľovou skupinou chudobné deti, sociálne slabé rodiny, alkoholici, mládež a pod.
Nikde som sa však nedočítal ani nenašiel plagát z nápisom trebárs: Pomôž Jožkovi z osady v Jarovniciach aby mal čo papať aj viac ako dva dni po sociálnych dávkach a aj jeho ockovi aby z nešťastia zo svojej sociálnej situácie neprechlastal každý mesiac hotovosť venovanú daňovými poplatníkmi.
Alebo napríklad: Prispej Gejzovi z osady v Stráňach, aby sa nemusel deliť o lôžko s potkanom tmavým a jeho sestričke, aby ju jej vlastný otecko...
Alebo: Prispej svojim demokraticky zvoleným kamarátom vo vláde a parlamente, modrým, červeným aj žltým, na nákup dostatočnej dávky rozumu, aby našli v sebe dostatok chuti a ochoty tieto situácie konečne účinne riešiť.
My sa totiž radšej zaoberáme problematikou Kosova, kto má naň väčšie či menšie právo, budujeme ihriská na území pridruženého člena G-8 – Ruskej federácie. Lezieme druhým do kapusty a divíme sa, že tí škaredí ruskí pravoslávni nás nemajú radi a na svoje územie nechceli pustiť ani takú morálnu autoritu ako Jána Pavla II, a pritom máme plnú hubu historického zmierenia kresťanských cirkví.
Je trocha smutné, keď vyberáme smietku v cudzom oku, ale brvná vo vlastných nevidíme, alebo nechceme vidieť. Rovnako smutné je, keď inštitúcia s takými možnosťami a (zatiaľ?) s takým morálnym kreditom ako rímskokatolícka cirkev sa v problematike slovenských (a hlavne východoslovenských) Rómov vezie na rovnakej vlne nezáujmu, ako časť spoločnosti, ktorej sa to (zatiaľ!) netýka. Mimo pána Červeňa a niekoľkých rádových sestier, nevidieť zo strany rímskokatolíckej cirkvi ( ak sú nejaké projekty o ktorých neviem, rád sa nechám poučiť) valný záujem o problematiku, kde by sa mohla pri misijnej činnosti v osadách „vyřádit“ viac ako v Angole, Mozambiku a Jakutsku dokopy – toto sú totiž naši ľudia a časovaná nálož tiká, vlastne už je pred dotikaním....
Pekný deň.
