V tej dobe slúžil u nášho útvaru gardový rómsky vojak - maskot pluku. Neviem aké bolo jeho krstné meno, to asi nevedel nikto. Všetci ho volali priezviskom. Dúfam, že teraz neporuším kódex blogera nemiestnou reklamou na mliekarenský výrobok, ale ten človek sa volal Karička.
Chlapík vysoký asi meter päťdesiat, čierny ako asfalt, doma žena a dve deti. Vtedy sa slúžilo rok a pol a Karička už dávno mohol byť po piatich mesiacoch pri rodine. Každý sa čudoval, prečo je na vojne keď nemusí. Stačilo podať žiadosť a bol by o chvíľu doma. Aj som mu ju napísal, ale Karička si stále húdol svoje: „ Načelniku, ta naco še mam doma srac s dzecami a so ženu, ľem by me vyhaňala do roboty. Teraz dostava peneži od armady, mne je tu dobre, aj še najim aj žold dostanem a tu v mesce su šumne ciganočky..."
Raz v podvečer sme sedeli s kolegom v jednom podniku, keď vošiel Karička s peknou, mladou, dobre vyvinutou cigánočkou. Bodrý, vysmiaty, zdravil na ďaleko. Ksicht mal ako mesiačik. V zatmení. No, nepoznal som človeka, ktorý by si ho nezamiloval. O nejakú chvíľu vyšiel z krčmy, už podstatne menej optimisticky naladený, v sprievode asi šiestich miestnych Rómov o dve hlavy vyšších od neho. Cez vitrínu sme videli, ako s Karičkom zametajú chodník a renovujú telefónnu búdku. Vyšli sme s kolegom von, zistiť čo sa dá robiť ( predsa len bol to náš vojak aj keď v civile), ale zasahovať nebolo treba. Karičkovi sa podarilo vyšmyknúť a utekal cez námestie smerom ku kasárňam.
Poviem vám, že takto som sa nenarehotal dlho predtým ani potom. Miestni rómsky playboji začali kričať: „ Ľudze, lapajce ho, čarny vojak uceka!"( Je pravda, že oproti nemu každý Róm vyzeral ako albín). Z domov na námestí začali vybehovať ďalší Rómovia a bez toho aby vedeli o čo sa jedná, začali naháňať čarneho vojaka. Ten kľučkoval pomedzi betónové kvetináče, preskakoval smetné koše a rozzúrený dav asi tridsiatich Rómov za ním. Niektorí neboli najtriezvejší a tak končili ako kone na Taxise. Keď zistili, že trénovaného čarneho vojaka nedobehnú, tak aby ich námaha nevyšla nazmar, aspoň sa pobili medzi sebou.
Z búdky na ktorú bol použitý Karička sme zavolali do kasární a odľahlo nám, keď nám oznámili, že dobehol celý. Aj keď nejaké modriny určite obdržal, na jeho type pleti to nebolo poznať. Na druhý deň som sa ho spýtal, čo to malo znamenať. „ Ta znace, to buli bratove a ja som im precahol šestru, šumna ne?" „Ty prasa, veď máš doma ženu, dve deti a to dievča nemalo ani osemnásť!"
Karička na mňa pohŕdavo pozrel a zapotil: „ Osemnac, načelniku, šak taku staru mam doma. Predfčerim mala petnac. A ja som jej dal namesto kvetka.... !"
Nedávno som chlapa stretol na stanici v Poprade. Manželku má stále tú istú, detí trocha viac a práve cestoval za robotou do Čiech. Spoznal ma prvý a od radosti by ma možno aj vybozkával, keby som sa dal. Za tých pätnásť rokov sa absolútne nezmenil. V ničom. Predstavil ma krásnej mladej rómskej babenke, ktorá tam bola s ním. Pätnásť rokov už možno aj mala. „Čo Karička, berieš dcérku so sebou do Čiech ?"
Zasa na mňa s pochopením pozrel, vzal ma trocha bokom spiklenecky žmurkol a vraví: „Načelniku, šak nepametace, že mne še pača mlade, moja dziefka ma už dzevetnac roky!"
Pekný deň !
