"Darmo budeme dôchodcom kupovať tablety, keď si večer nemajú s čím spláchnuť záchod alebo sa osprchovať" toto bola jedna z reakcií osloveného starostu. Situácia je alarmujúca, pretože tu máme pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu.
Obce, kde nie je vybudovaný verejný vodovod, majú existenčné problémy súvisiace s nedostatkom vody v studniach, ktoré sú jediným zdrojom vody domácností. V mnohých prípadoch studne vysychajú resp.nespĺňajú požiadavky na kvalitu. Situácia sa každoročne zhoršuje, nakoľko obdobia sucha sa predlžujú v dôsledku klimatickej krízy.
Vrámci nášho telefonického prieskume, sme sa spojili s 225 starostami a starostkami dotknutých obcí, aby sme sa ich pýtali, čomu musia čeliť pri snahe vybudovať v ich obciach verejný vodovod a aké problémy riešiť s nedostatkom vody v studniach. V mnohých prípadoch ich reakcie boli zúfalé.
V obciach sa mnohé problémy zhodovali, ale zároveň sme dostali informácie, ktoré potvrdzujú mnohé špecifické problémy obcí pri prístupe k pitnej vode z verejného vodovodu.
V obci pri Hlohovci, ktorá má 850 obyvateľov majú v zemi uložené potrubie, chýba však prepojenie. Kým sa im reálne podarí získať financie na zakruhovanie vodovodu, už ho bude nutné aj opravovať. Zdroj pitnej vody bol vybudovaný v 60tych rokoch a jeho životnosť už končí. V letnom období nestačí zásobovať všetkých a u časti obyvateľov netečie z kohútikov nič. To znamená, že starostka obce trávi víkendy na vodojeme a snaží sa dopúšťať vodu, aby sa neobmedzila prevádzka.
Obce pri jadrovej elektrárni Mochovce majú problémy s prekročenými hodnotami dusičnanov, dusitanov a kultivovateľných mikroorganizmov, pokiaľ v studniach vôbec vodu majú. V obciach sú nekontrolované pramene, na ktoré si obyvatelia obcí chodia načerpať vodu do galónov a sudov a následne si ju prečerpávajú do svojich studní, aby sa mohli osprchovať a spláchnuť. Starostka odkazuje, že to je nemysliteľné a ponižujúce v 21.storočí. Ešte v roku 1994 im bolo uznesením vlády garantované, že do spustenia jadrových reaktorov do prevádzky bude obciam v ochrannom pásme zabezpečená voda z územia mimo oblasti ohrozenia.
V obci neďaleko Bánoviec nad Bebravou sú takmer všetky zdroje pitnej vody hygienicky závadné. Za posledné dva roky vyschlo v obci úplne 10 studní, v ostatných voda klesla v priemere o 1,5 metra.
Toto je len omrvinka príbehov, ktoré sme si vypočuli z našich samospráv. Na druhej strane tu je zúfalstvo, pretože peňazí majú obce málo a pokryť náklady na projektové dokumentácie či verejné obstarávania je často nemožné. Zle nastavené podmienky čerpania eurofondov a administratívna obtiažnosť pri predkladaní projektov je už posledným klinčekom do rakvy.
A čo čaká tieto samosprávy ďalej? Dnes môžeme žiaľ len hádať.
Je nutné, aby sa skutočnou prioritou štátu stali samosprávy a teda naše regióny, kde nemajú zabezpečenú ani základnú životnú potrebu akou je pitná voda.