<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Jozef Harendarcik</title>
    <link>https://blog.sme.sk/harendarcik</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Prilieta z mŕtvych krajín</title>
      <description>Kvetná nedeľa. Najvýznamnejší sviatok v mojom živote.</description>
      <guid isPermaLink="false">f0cee23f-3c76-49be-ae2b-09d1e71edc65</guid>
      <pubDate>Mon, 16 Dec 2019 10:05:42 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/harendarcik/proza/prilieta-z-mrtvych-krajin</link>
    </item>
    <item>
      <title>Truhla pre púpavy</title>
      <description>„Sú takmer ako my, len nemôžu chodiť.“  Daniel Chamowitz (izraelský biológ)</description>
      <guid isPermaLink="false">04316ecc-d914-4caa-a302-f9445d7bfc30</guid>
      <pubDate>Wed, 06 Nov 2013 16:28:53 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/harendarcik/proza/truhla-pre-pupavy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Anjelský syndróm</title>
      <description>„Karolko, ty ešte nespíš?“ opýta sa mama svojho synčeka, keď začuje smiech spod vankúšov postele. „Ešte nie, mami.“ Vynorí hlavu z perín. Oči mu zaiskria, ihneď naťahuje rúčky k svojej mame. „Pamätáš sa, ako sme raz išli za Mikulášom po darček a ty si sa ma pýtal, čo sú tie svietiace bodky na oblohe?“ Opýta sa a sadne si na kraj postele. Karolko ju objíme okolo krku. „Sú to anjeliky, mami.“ Poučuje a díva sa priamo do maminej tváre. Hlasno sa rozosmeje, až mame zažiaria oči a rozosmeje sa spolu s ním. „Anjeliky na oblohe. Tie, ktoré ma šteklia.“  „A chcel by si vidieť, ako dnes krásne poletujú?“ Chlapec otvorí dokorán ústa, vypleští oči. „Tak poď so mnou. Ocko je na terase a už sa na ne pozerá.“</description>
      <guid isPermaLink="false">211ee5c9-9e62-47a9-be57-2522824dd50b</guid>
      <pubDate>Mon, 27 May 2013 14:26:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/harendarcik/proza/anjelsky-syndrom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Srdce v košeli</title>
      <description>Mozartovo Requiem sa potichu nesie útulnou a vkusne zariadenou jedálňou. Jeho melódia sa odráža od svätých stien a nábytku a jemne vniká do sluchov kňaza, ktorý s nehybnou mramorovou tvárou zamyslene hľadí pred seba kamsi do ďalekých úvah. V pravej strnulej ruke drží uško šálky čaju, položeného na stole, ukazovák ľavej ruky drží na 138 Žalme v Breviári. A práve tento žalm ho povzniesol ponad realitu do hlbokých úvah vo svojej mysli. Na čele sa mu zbiehajú vrásky a každá jedna z nich ako kruhy na pni stromu ukazujú diaľku, ktorú prešla jeho myseľ. Nakoniec dynamické Dies irae vychádzajúce zo starého gramofónu ho vytrhne z úvah. Nakloní sa k šálke čaju, ale jeho pohyb ostane toporne visieť. Na bránu fary niekto uponáhľane a trochu nepokojne zabúši. Očami preletí po starých kukučkových hodinách. Čoskoro bude polnoc.</description>
      <guid isPermaLink="false">b427268b-a588-48e1-95f7-d87f61f3b8ab</guid>
      <pubDate>Sun, 06 Jan 2013 06:53:58 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/harendarcik/proza/srdce-v-koseli</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
