Má naša Zem 6000 rokov ? Vek Zeme biblia

Má naša Zem 6000 rokov ako tvrdia biblickí kreacionisti, alebo je naša Zem miliárd rokov stará ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (50)

Obrázok blogu

OBSAH :

1 : Svetlá vzdialených galaxií

2 : Rýchlosť sedimentácie hornín

3 : Počet kráterov na mesiaci

4 : Vzdialenosť medzi kontinentami

5 : Soľ v oceánoch

6 : Výška snehových vrstiev na Antarktíde

7 : Počet ostrovov na svete

8 : Rýchlosť vymierania zvieracích/rastlinných druhov

9 : Rýchlosť rastu stalagmitov/stalaktitov

10 : Vzdialenosť Mesiaca od Zeme

11 : Vek mitochondriálnej DNA

12 : Erózia kontinentov

13 : Rýchlosť ochladzovania žeravého zemského plášťa

14 : Polčas rozpadu DNA

15 : Výška sopečných vrstiev sopky Mauna Kea

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

B : Rýchlosť rozširovania Atlantského hrebeňa

16 : 513 rozdielných faun a flór v geologickom profile
17 : Datovanie rozpadu radioaktívnych izotopov

18 : Biblická chronológia - pád meteoritu
___________________________________________________________

PROTIARGUMENTY KREACIONISTOV :

1 : Populačný rast obyvateľstva

2 : Vzdialenosť Mesiaca od Zeme

3 : Krvinky v dinosaurích kostiach

4 : Dinosauri na zemskom povrchu

5 : Lebo biblia

___________________________________________________________

Sú naša Zem a vesmír staré len niekoľko tisíc rokov ako tvrdia náboženskí kreacionisti, alebo sú naša Zem a vesmír staré miliardy rokov ? Existuje viacero typov meraní na základe ktorých sa dá určiť minimálny vek vesmíru a našej planéty

Skryť Vypnúť reklamu

1 : Svetlá vzdialených galaxií

Obrázok blogu

Minimálny vek vesmíru sa dá určiť pomerne ľahko. V roku 2001 zaznamenali vedci NASA svetlo doposiaľ najvzdialenejšie pozorovaného objektu vzdialeného až 13,2 miliardy svetelných rokov ! Keďže svetlo sa šíri konštantnou rýchlosťou, znamená to, že svetlo z tohto objektu doputovalo k nám až za dobu 13,2 miliardy rokov ! Pokiaľ by ten objekt vznikol trebárs aj za 1 deň, nič by to nemenilo na tom, že muselo ubehnúť 13,2 miliardy rokov dokiaľ jeho svetlo doputovalo k nám na Zem ! Z pozorovania teda vyplýva to, že vek nášho vesmíru je určite väčší než 13,2 miliardy rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Minimálny vek vesmíru by tu teda činil 13,2 miliardy rokov, a teda žiadných 6 tisíc biblických rokov !

https://sk.wikipedia.org/wiki/Pozorovate%C4%BEn%C3%BD_vesm%C3%ADr

_____________________________________________________________

2 : Rýchlosť sedimentácie hornín

Obrázok blogu

Nedávno sa našiel dinosaurus, ktorý bol v hĺbke až 2,3 kilometre pod zemou. To teda znamená, že od času kedy tento dinosaurus zomrel sa nad jeho telom nahromadila vrstva zeminy vysoká 2,3 kilometra !

Otázka : Ako vzniká nahromadenie zeminy ?

Riešenie : Tento jav sa volá sedimentácia a vzniká nahromadením sfúknutého materiálu (prach, zemina, lístie..) ktorý sa nahromadí na jednom mieste v opakovaných cykloch.

Skryť Vypnúť reklamu

Otázka : Ako sa nahromadí zemina na jednom mieste ?

Riešenie : Na území ktoré má 100 m2 si zvýraznime plochu o veľkosti 1m2. Vietor na celom území neustále odvieva prach, lístie, zeminu z jednej strany na druhú. Pokiaľ by bol povrch územia 1m2 suchý, sfúknutá zemina a lístie ktoré by pristálo na daný povrch 1m2 by chvíľku zostalo na danom území, no po ďalšom vetre by sa znovu odfúklo na iné územie. Takýmto spôsobom by k nahromadeniu zeminy na území 1m2 nikdy nedošlo !

Pokiaľ by však na území 1m2 vzniklo malinké ohraničené jazierko, prach, lístie a zemina z okolitého prostredia by sa do jazierka vplyvom vetra postupne dostávala a viac by sa z neho už nedostala von, takže by postupne dochádzalo k vyvyšovaniu daného miesta a teda k stúpaniu jeho zeminy !

Po čase by jazierko vyschlo a zostala iba nahromadená zemina, no po určitom čase by na danom mieste vzniklo znovu malé jazierko, a znovu by sa do neho hromadila okolitá zemina z okolitého prostredia, a v takýchto cykloch by to neustále pokračovalo.....

Zrejme sa teraz pýtate, ako dlho by asi muselo trvať aby sa takto zemina postupne nahromadila až do výšky 2,3 kilometra..... Nuž vypočítať to presne je nemožné, keďže to závisí od viacerých neznámych premenných ako je sila daného vetra v tom čase, veľkosť jednotlivých prašných zŕn, počet dáždivých dní, atd.... Každopádne hrubým odhadom by to malo trvať milióny až desiatky miliónov rokov. Zcela určite sa však takýto proces nestihne vytvoriť za dobu 6000 rokov !

https://www.flottweg.com/wiki/separation-technology/sedimentation-speed/

https://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/4950540.stm

__________________________________________________________

3 : Počet kráterov na Mesiaci

Obrázok blogu

Iba raz raz niekoľko miliónov rokov do zemskej atmosféry vstúpi objekt o veľkosti niekoľkých kilometrov. Ak by mala byť Zem stará len 6 tisíc rokov a mesiac tiež zhruba okolo 6 tisíc rokov, človek by tak nejako očakával, že na mesačnom povrchu nenájdeme žiadne stopy po vpádoch meteoritov väčších než niekoľko kilometrov ! Pravda je však taká, že na mesačnom povrchu sa nachádza okolo 5185 kráterov, ktoré majú priemer vyše 12 kilometrov ! Takéto množstvo kráterov na mesiaci ktorý je mimochodom 50 násobne menší než Zem, takže gravitačne priťahuje 50 násobne menšie množstvo meteoritov, nemohlo zasiahnúť v priebehu 6 tisíc rokov, ale iba v priebehu miliárd rokov !

Počet kráterov na mesiaci o veľkosti nad 10 metrov je okolo pol miliardy ! Na Zem dopadajú 10 metrové meteority zhruba raz do roka. Pol miliardy kráterov by preto na mesiac dopadlo zhruba za pol miliardy rokov, hoci by táto doba bola ešte o dosť vyššia vzhľadom na 50 násobne menšiu gravitačnú príťažlivosť mesiaca oproti Zeme !

https://lovethenightsky.com/many-craters-moon/

https://en.wikipedia.org/wiki/Lunar_craters

https://www.nasa.gov/mission_pages/asteroids/overview/fastfacts.html

https://sk.wikipedia.org/wiki/Mesiac

__________________________________________________________

4 : Rýchlosť vzďaľovania sa kontinentov

Obrázok blogu

Ak sa pozrieme na tvar jednotlivých kontinentov zistíme, že ak by sme ich zlepili dokopy tvarovo by sa napasovali k sebe ako puzzle. K tomu ešte treba pridať fakt že jednotlivé fosílne druhy boli nájdene v rovnakých geologických vrstvách na viacerých kontinentoch naraz, čo je dôkazom toho, že kontinenty dakedy museli byť prepojené, a jednotlivé zvieracie druhy sa tým pádom pohybovali a žili na viacerých kontinentoch. K tomu ešte treba pridať fakt, že v súčastnosti pozorujeme vzďaľovanie sa jednotlivých kontinentov od seba o rýchlosti 5-10 cm ročne, z čoho logicky vyplýva, že pred mnohými miliónmi rokmi bola vzdialenosť týchto kontinentov prakticky nulová. Toto sú všetko silnými dôkazmi toho, že dakedy boli kontinenty zlepené v Pangei. Avšak po určitom čase sa začali kontinenty od seba odliepať a vzďaľovať sa, čoho výsledkom je dnes to, že jednotlivé kontinenty sú od seba vzdialené tisícky kilometrov.

Tak napríklad vzdialenosť Afriky od Južnej Ameriky je dnes 6820 km. Ak si premeníme kilometre na metre dostaneme 6820 km = 682000000cm. Ak predelíme toto číslo ročnou rýchlosťou dostaneme 682000000 : 6 cm = 113,66 milióna rokov ! To je doba za ktorú by sa Južná Amerika oddelila od Afriky do dnešnej vzdialenosti ! To by teda bol minimálny možný vek Zeme. Takže žiadných 6000 rokov, ale minimálne 113 milióna rokov !

Otázka : Nemohli sa tie kontinenty v minulosti pohybovať rýchlejšie ?

Riešenie : Aby sa kontinenty od seba vzdialili 6820 kilometrov za 6 tisíc rokov museli by sa pohybovať ročnou rýchlosťou okolo 1 kilometra. Kontinenty sa pohybujú na základe pohybu podzemných tektonických dosiek na ktorých sú položené. Tektonické dosky sa zas pohybujú na základe troch hnacích síl ktorými je množstvo čadičovej lávy vyvretej do spodného plášťa Zeme, ktorá tlačí nový litosferický materiál nahor k zemskej kôre čo následne vyvoláva tlak tektonických dosiek a ich pohyb. Potom je to veľkosť gravitačnej sily, a nakoniec rýchlosť rotácie Zeme. Vedci skúmali aká bola hodnota týchto konštánt v minulosti a dospeli k záveru, že na počiatku sa kontinenty pohybovali rýchlosťou 50 cm za rok a odvtedy sa ich rýchlosť postupne znižuje.

Či už je to 50 cm za rok, alebo 6 cm za rok, nič to nemení na tom, že vzďaľovanie sa kontinentov do dnešnej pohyby by trvalo milióny rokov, a v žiadnom prípade 6000 rokov !

https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Pohyb_kontinentov

https://ik-ptz.ru/sk/diktanty-po-russkomu-yazyku--3-klass/skorost-dvizheniya-tektonicheskih-plit-tektonicheskie-gipotezy.html

https://www.greelane.com/sk/humanities/zemepis/what-are-plate-tectonics-1435304/

________________________________________________________

5 : Soľ v oceánoch

Heuningnes Estuary, Western Cape, South Africa,
Heuningnes Estuary, Western Cape, South Africa, 

Ak by sme vysali všetku soľ z oceánov a umiestnili ju na celý zemský povrch dostali by sme kopu dosahujúcu výšky 145 metrov. Naskytáva sa preto otázka ako v mori vzniklo toľko soli a za akú dobu.

Existujú 2 spôsoby akým sa dostáva soľ do oceánov. Soľ vzniká v horninách. Pri zvetrávaní hornín dochádza k rozrušovaniu pevných horninových celkov na malé úlomky. Pri zvetrávaní sa vyplavujú z hornín soli, ktoré sa uchytia na zemskom povrchu a následne sú vetrom odfúknuté do riek. Rieky potom odnášajú túto soľ do morí v ktorých sa soľ hromadí.

Druhým spôsobom sú podmorské sopky. Podmorské sopky vychrlia lávu na morský povrch, a láva roztaví okoloidúce horniny na morskom povrchu z ktorých sa uvoľnia soli do oceánu.

Vypočítať aký dlhý čas by bol potrebný na nahromadenie takého množstva soli v akom ho nachádzame dnes v oceánoch by bol dosť zložitý, no zcela iste by to netrvalo 6 tisíc rokov ale milióny rokov. Skúsme si však v hrubom vypočítať koľko soli by muselo vtiecť do oceánov aby sa naplnili dnešným množstvom soli za dobu 6 tisíc rokov

Oceán ma rozlohu 361 miliónov km² s priemernou hĺbkou 4 kilometre. Objem preto vypočítame ako 361000000 X 4 = 1,44 miliárd km3

6000 rokov má 365x6000 = 2,19 milióna dní.

A teda 1,44 miliardy : 2,19 milióna = 657 km3

Denne by sa preto muselo do oceánov vyplaviť toľko soli, ktoré by zasolili do dnešnej slanosti 657 km3 oceánu !

Poďme však počítať ďalej. 657 km3 = 657 bilión dm3 = 657 biliónov litrov. V 1 litri morskej vody je 35 gramov soli, kým v jednom litri riečnej vody je len 0,05 gramu soli, čo je 700 násobne menej ! Preto musíme číslo 657 biliónov vynásobiť 700 a teda 657 biliónov litrov x 700 = 459 triliónov vody

Podčiarknuté, rieky by museli denne dať do oceánu okolo 459 triliónov vody aby sa za 6 tisíc rokov nahromadilo v mori dostatok soli.

Otázka : Koľko litrov vody denne vydajú rieky do mora ?

Riešenie : Spočítajme si to na troch riekach ústiacich do mora s najväčším prietokom. Patrí tu Amazonka (219000 m3/s), Ganga(43000 m3/s), Kongo(42000 m3/s).

219000 + 43000 + 42000 = 304000

304000 x 3600 x 24 = 26,26 miliárd m3 za deň

Ak premeníme m3 na litre dostaneme 26,26 miliardy X 1000 = 26,2 bilióna litrov

Tri najvodnatejšie rieky sveta vyplavia do morí 26,2 bilióna litrov čo je len 0,000057% z celkového potrebného množstva. Ak by sme aj zarátali všetky rieky sveta stále by sme sa nedostali ani nad 0,1% ! Tu je preto vidno, že na zasolenie všetkých oceánov sú potrebné milióny rokov, v žiadnom prípade však nie 6 tisíc rokov !!!

https://en.wikipedia.org/wiki/Seawater

https://oceanservice.noaa.gov/facts/oceandepth.html

https://www.prirodovedci.cz/zeptejte-se-prirodovedcu/806

__________________________________________________________

6 : Výška snehových vrstiev na Antarktíde

Obrázok blogu

Podnebie Antarktídy je docela suché. V najvlhších miestach padne ročne okolo 15-20 cm. Na suchých pobrežných miestach je to len okolo 2,5 centimetra ročne ! Najširšia snehová pokrývka Antarktídy dosahuje výšku až 4,8 kilometra. Pri ročnej snehovej nádielke okolo 17,5 cm by sa nahromadila 4,8 kilometrová snehová vrstva za 27428 rokov, čo je oveľa viac než biblických 6 tisíc rokov !

https://sk.wikipedia.org/wiki/Antarkt%C3%ADda

https://referaty.centrum.sk/prirodne-vedy/geografia/42199/antarktida

https://oskole.detiamy.sk/clanok/antarktida-13695

__________________________________________________________

7 : Počet ostrovov na svete

Obrázok blogu

Ak by sme počítali ostrovy iba 10 najostrovnejších krajín sveta dostali by sme vyše 800 tisíc ostrovov. Od začiatku 20 storočia až dodnes sme pozorovali vznik okolo 30 ostrovov. Vyzerá to teda tak, že priemerný počet novovytvorených ostrovov ročne je okolo 30. Z tohto sa dá následne už ľahko vypočítať ako dlho by trvalo dokiaľ by sa na Zemi vytvorilo aspoň 800 tisíc ostrovov. Trvalo by to 2,66 milióna rokov, v žiadnom prípade však nie biblických 6 tisíc rokov !

PS : Toto číslo je ešte výrazne väčšie, keďže sme do celkového počtu ostrovov nezapočítali tie ostrovy, ktoré existovali ale už zanikli.

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_new_islands

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_number_of_islands

______________________________________________________

8 : Rýchlosť vymierania zvieracích/rastlinných druhov

Obrázok blogu

Počet aktuálne žijúcich zvieracích a rastlinných druhov je v súčastnosti okolo 8.7 milióna, pričom na základe štúdia geologických vrstiev majú vedci za to, že 90% druhov, ktoré žili v minulosti dnes neprežilo. Inak povedané, zo všetkých druhov ktoré kedy na Zemi žili, iba 10% prežilo dodnes. Ak 10% druhov tvorí 8,7 milióna druhov, potom na celom svete od počiatku sveta žilo 87 miliónov druhov !

Na základe výskumu geologických vrstiev vedci odhadli, že v minulosti vymieralo ročne 8 druhov na 1 milión druhov, čo je 0,000008 %. Ak vydelíme číslo 90% : 0,000008 = 11,25 miliónov rokov. To je minimálna doba za ktorú by stihlo v minulosti vymrieť 90% všetkých druhov pri rýchlosti vymierania 0,000008% ročne.

Znova sa jedná o milióny rokov a teda žiadných biblických 6000 rokov nepripadá ani len v úvahu.

https://www.pbs.org/wgbh/evolution/extinction/massext/statement_03.html

https://www.encyclopedia.com/daily/is-it-true-that-99-9-of-all-species-are-extinct/

https://www.nature.com/articles/news.2011.498

https://www.huffpost.com/entry/un-environment-programme-_n_684562

https://naturalhistory.si.edu/education/teaching-resources/paleontology/extinction-over-time

___________________________________________________________

9 : Rýchlosť rastu stalagmitov/stalaktitov

Obrázok blogu

Pri potulkách jaskyňami si všimneme že v nich vyrastajú krásne útvary vo forme Stalaktitov a Stalagmitov. Ako však tieto útvary vznikli a ako dlho by trval vznik takýchto útvarov ?

Oba útvary vznikajú nasledovne : V atmosfére sa nachádza množstvo oxidu uhličitého CO2. V prípade padania dažďu sa CO2 "navsiakne" do dážďových kvapiek. Dážďové kvapky padnú na Zem a vsiaknu sa do pôdy. Pod zemou sa nachádza vápenec, takže voda ktorá príde do kontaktu s vápencom vytvorí vo vode rozpustený CACO3 uhličitan vápenatý. Pod vápencom sa nachádzajú malé špáry, ktorými CACO3 bude po kvapkách stekať do jaskyne.

Keď kvapky padajú, zanechávajú po sebe stopy kalcitu. Kalcit je minerál, ktorý je zložený z uhličitanu vápenatého, a preto sa vyzráža pri kontakte s vodou. V priebehu rokov, po páde po sebe nasledujúcich mineralizovaných kvapiek, sa ukladá a hromadí čoraz viac kalcitu. Keď je toto preplnené, vidíme, že sa to stále zväčšuje a nadobúda rôzne tvary. Najväčší stalaktit na svete nájdete v jaskyniach Nerja v provincii Malaga. Má dĺžku 60 metrov a priemer 18 metrov. Na druhej strane, najväčší stalagmit na svete je vysoký 67 metrov a nájdete ho v jaskyni Martín Infierno na Kube. Vedci na základe datovania ich radiometrického veku vypočítali, že rast stalaktitov je menej než 10 centimetrov za 1000 rokov ! Z toho sa dá potom ľahko vypočítať, že vytvorenie 67 metrového stalagmitu, alebo iných stalagmitov by trvalo státisíce rokov !

Aby sa však nepovedalo, existuje jeden typ útvarov, ktorý dokáže rásť rýchlejšie než ostatné, a je to rýchlosť 3mm za rok. Musia byť však splnené podmienky neustále pomaly kvapkajúcej vody bohatej na uhličitan vápenatý CACO3 a oxid uhličitý CO2. Ono je však prakticky takmer nemožné, a štatisticky extrémne nepravdepodobné aby takéto ideálne podmienky panovali rok čo rok, ale predsa len počítajme s týmto údajom na demonštráciu minimálneho možného veku Zeme. Najvyšší stalagmit je vysoký 67 metrov, takže pri neustálom ročnom raste 0,3 cm by svoju výšku dosiahol až za 22333 rokov, čo je vek, ktorý ďaleko presahuje biblických 6000 rokov.

Rýchlosť rastu stalaktitov nie je odvodený len na základe chemického rastu stalaktitov v laboratóriu a radiometrického datovania ich veku, ale predovšetkým aj na základe ich očitého pozorovania v jaskyniach. Od 20 storočia sme objavili tisícky jaskýň, ktoré už desiatky rokov neustále sledujeme, vrátane rastu jednotlivých stalagmitov, a naozaj sme nezaznamenali vyšší rast jednotlivých stalagmitov o viac než 0,3 cm ročne !

https://sk.wikipedia.org/wiki/Stalagmit

https://cs.wikipedia.org/wiki/Stalagmit

https://www.meteorologiaenred.com/sk/estalactitas-y-estalagmitas.html

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_caves#Slovakia

https://www.sciencefocus.com/planet-earth/how-long-does-it-take-stalagmites-and-stalactites-to-form/

https://en.wikipedia.org/wiki/Stalactite

________________________________________________________

10 : Vzdialenosť Mesiaca od Zeme

Obrázok blogu

V súčastnosti je mesiac vzdialený od Zeme 364 tisíc kilometrov a každým rokom sa vzďaľuje o 3,8 cm ročne. Mesiac vznikol podľa všetkého nárazom veľkého objektu o veľkosti Marsu do Zeme zhruba 150 miliónov rokov po vzniku slnečnej sústavy vrazila do Zeme planéta veľká asi ako Mars. Po tejto kolosálnej zrážke sa na orbitu Zeme dostalo množstvo materiálu, z ktorého sa časom sformoval Mesiac. Túto teóriu dnes podporuje fakt, že horniny a skaly na Mesiaci a na Zemi sa až náramne podobajú, čo by sa dalo vysvetliť tým, že mesiac nie je ničím iným než vymršteným povrchom Zeme po kolízii. Ďalej, Mesiac nemá kovové jadro, takže ide o umelý objekt ktorý nevznikol prirodzene ako Zem, ale mohol vzniknúť iba vymrštením materiálu z inej planéty. K tomu si ešte pripočítajme fakt, že skúmanie geologického záznamu zachytávaného v horninových vrstvách Zeme odhalili zmeny v rotácii Zeme, a to by spôsoboval Mesiac, ktorý by sa od Zeme neustále odďaľoval/približoval. A skutočne, merania ukázali, že Mesiac v súvislosti so Zemou mení svoju polohu a každoročne sa od nej vzďaľuje o 3,8 cm.

Pokiaľ bol teda v čase t0 pri zrážke objektu o veľkosti Marsu spolu so Zemou vymrštený jej materiál do výšky tisícok kilometrov, a pokiaľ sa tento materiál navzájom vplyvom gravitačných síl spojil až vznikol Mesiac, a pokiaľ sa tento Mesiac od Zeme neustále vzďaľuje rýchlosťou 3,8 cm za rok, tak vieme vypočítať za akú dobu by mesiac dosiahol vzdialenosti od Zeme 364 tisíc kilometrov. Bolo by to za dobu okolo 9,5 miliardy rokov ! Je to však len hrubý odhad ktorý by však bol ešte o značnú časť menší ak by sme započítali aj počiatočnú výšku vyvrhnutého materiáli Zeme, ktorý sa mohol vymrštiť až do výšky desaťtisícok kilometrov ! Každopádne je však zrejmé, že narastajúca dnešná vzdialenosť Mesiaca je oveľa viac na strane miliárd rokov než na biblických 6000 rokov !

https://dennik.hnonline.sk/servisne-prilohy/126790-ako-vznikol-mesiac

https://vat.pravda.sk/vesmir/clanok/351513-mesiac-vznikol-zrazkou-zeme-s-jej-dvojcatom/

________________________________________________________

11 : Vek mitochondriálnej DNA

Obrázok blogu

Mitochondriálna DNA je malá časť DNA ktorá sa nepretržite dedí z matky na dcéru. Skúmaním ľudskej mtDNA vedci zistili, že najstarší ľudský ženský predok žil pred zhruba 140 tisíc rokmi, a to je teda o dosť viac než 6000 biblických rokov. Zistilo sa to na základe skúmania mitochondriálnej DNA (mtDNA) skrze výpočty pomocou molekulárnych hodín.

Výpočet veku na základe mtDNA závisí od predpokladu že miera mutácii v DNA je konštantná a závisí od veľkosti zmeny dvoch od seba porovnávajúcich DNA

Príklad : Skúmaním ľudskej DNA po dobu vyše 50 rokov sme zistili, že počet mutácii v DNA ročne je v priemere 5. Zoberme si kosť človeka z roku 2021 a extrahujme z nej DNA a následne v tejto DNA spočítajme celkový počet mutácii, dostaneme číslo 700000. Potom si zoberme nami najstaršiu nájdenú ľudskú kosť, extrahujme z nej DNA a spočítajme v nej celkové množstvo mutácii, dostaneme číslo 1000. Doba od vzniku najstaršej kosti človeka až po vznik kosti človeka v roku 2021 je preto 700000 - 1000 = 699000 : 5 = 139800 rokov !

Takto nejako sa ráta mitochondriálny vek.

https://www.encyklopedia.sk/?pojem=Molekul%C3%A1rne_hodiny&action=edit&redlink=1

https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Molekul%C3%A1rn%C3%AD_hodiny

https://stary.mladyvedec.sk/archiv/archiv-cisla-7/188-molekularne-hodin-mutacie-vsade-okolo-nas.html

___________________________________________________________________

12 : Erózia kontinentov

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Kontinenty boli v dávnej minulosti spolu pevne zlepené. To som dokazoval v kapitole "Rýchlosť vzďaľovania sa kontinentov". Ak by sme dnes zobrali kontinent Južná Amerika a chceli ho zlepiť s Afrikou, zistili by sme že pri zlepení týchto dvoch kontinentov vznikne viacero voľných priestorov, niekde viac inde menej. Najvyšší takýto rozdiel predstavuje vzdialenosť 360 kilometrov. To je následkom erózie, ktorá na každom mieste postupovala inak rýchlo, takže niekde sú vzdialenosti od seba medzi dvomi kontinentami väčšie, inde zas menšie.

Otázka : Ako rýchlo postupuje erózia pobreží ?

Riešenie : Rýchlosť dnešnej pozorovanej erózie sa v rôznych častiach sveta pohybuje od 2 cm do 2 metrov ročne. V prípade západnej Afriky a východnej Južnej Ameriky je to okolo 1-2 metrov ročne.

Počítajme teda so strednými hodnotami a teda s 1,5 metrovou rýchlosťou erózie. Ak takáto rýchla erózia prebieha na oboch kontinentov súčasne, vznikne pri ich zlepení 3 metrová vzdialenosť každý rok. 360 kilometrová vzdialenosť by preto vznikla za 360000 : 3 = 120000 rokov.

120 tisíc rokov je teda dosť rozdiel oproti biblických 6000 rokov. A to sme ešte rátali s veľmi pre kreacionistov priaznivou situáciou, kedy by sa takáto rýchlo erózia 1,5 metra za rok udržala po celý čas. Podľa všetkého však bola erózia kontinentov v minulosti o dosť pomalšia, keďže aj sám človek sa dnes vo zvýšenej miere podieľa na zrýchlení erózii kontinentov.

https://www.climatechangenews.com/2012/01/26/coastal-erosion-major-threat-to-west-africa/

https://www.scielo.br/j/aabc/a/5J6yQG7wHKqwfxDwsrKQLbg/?lang=en

https://hyperphysics.phy-astr.gsu.edu/hbase/Geophys/platevid.html

_____________________________________________________________________________

13 : Rýchlosť ochladzovania žeravého zemského plášťa

Obrázok blogu

V strede našej Zeme v hĺbke 2900 - 6400 km sa nachádza zemské jadro. Teplota je tu vyššia ako 6 000° C. Veľká časť zemského jadra je v roztavenom stave.

Otázka : Ako vzniklo zemské jadro ?

Riešenie : Naša planéta vznikla zo zvyškov hmloviny, z ktorej sa sformovala materská hviezda našej planéty - slnko. Vytvorila sa zhromažďovaním plynu a prachu obiehajúce slnko v hustom prahviezdnom disku pred tým, než sa v jadre slnka zapálili jadrové reakcie a hviezdny vietor odfúkol ostávajúci materiál preč. V rannej fáze Zeme bola celá Zem jedným veľkým horiacim objektom po celom svojom povrchu a objeme. Behom stámiliónov rokov dochádzalo k ochladzovaniu, čoho výsledkom je dnes to, že zemská kôra a zemský plášť už stihli vychladnúť, no zemské jadro je stále veľmi horúce.

Otázka : Akú sú dôkazy toho, že v strede Zeme sa nachádza roztavené zemské jadro o teplote 6 000° C ?

Riešenie : Čím vŕtame nižšie do Zeme tým teplota narastá, čo je dôkazom toho že v strede Zeme musí existovať obrovský vysoko horúci útvar. Ďalej, čím vŕtame hlbšie do Zeme, tým dochádza k vyššiemu tlaku a hustote nájdených látok, čo je znovu dôkazom obrovského roztaveného útvaru v strede Zeme. Sopky zo Zeme pravidelne chrlia lávu, a táto láva preto musí pochádzať z hlbín Zeme - z tekutého jadra. Tekuté jadro vnútri Zeme vysvetľuje aj vznik existenciu magnetického poľa Zeme.

Otázka : Ak bola Zem na začiatku celá horúca ako dlho by trvalo dokiaľ by celá zemská kôra a zemský plášť vychladli ?

Riešenie : Porovnajme si to na ochladzovaní lávy na zemskom povrchu. Teplota lávy je od 700 °C do 1 200 °C. Pravdepodobne najvplyvnejším faktorom určujúcim, ako rýchlo sa láva ochladzuje, je hrúbka lávového prúdu. Ďalšie faktory zahŕňajú tepelné straty z hornej časti (do atmosféry) aj zo spodnej časti toku (do zeme). K tepelným stratám na povrchu toku prispieva teplota vzduchu, zrážky a vietor.

Predbežné analýzy hrúbky toku pri erupcii LERZ v roku 2018 naznačujú, že priemerná hrúbka toku je okolo 10-15 m (33-50 stôp). Na základe výpočtu rýchlosti ochladzovania môže trvať približne 8 mesiacov až 1,5 roka, kým prúdy týchto hrúbok stuhnú. Tuhnutie tokov s hrúbkou 20-30 m (65-100 stôp) môže trvať asi 2,5-6 rokov. Najhrubšie toky LERZ na súši, ktoré sú hrubé približne 55 m (180 stôp), môže trvať približne 20 rokov, kým dosiahnu úplne pevný stav.

Nie je ťažké si preto spočítať, koľko by zhruba trvalo dokiaľ by stuhla Zem až do veľkosti zemského plášťa, a teda do 2900 km. Trvalo by to milióny rokov.... A teda žiadnych 6000 rokov, alebo dokonca 7 biblických stvoriteľských dní by tu ani náhodou nestačilo !

https://sk.wikipedia.org/wiki/Plan%C3%A9ta

https://sk.wikipedia.org/wiki/Zemsk%C3%A9_jadro

https://www.usgs.gov/observatories/hvo/news/volcano-watch-how-do-lava-flows-cool-and-how-long-does-it-take

https://www.livescience.com/64970-early-earth-spin-magma-ocean.html

_________________________________________________________________________

14 : Polčas rozpadu DNA

Obrázok blogu

Polčas rozpadu DNA, kedy sa DNA zredukuje na polovicu svojho pôvodného množstva je 520 rokov. Takýmto tempom by sa po 6,8 milióna rokov rozpadol aj ten posledný pár DNA, takže z organizmu staršieho 6,8 milióna rokov by sme už nedokázali extrahovať ani len časť DNA. Ak by Zem mala naozaj len 6000 rokov ako tvrdia kreacionisti, mali by sme nachádzať DNA v každom jednom fosílnom organizme, a v každej jednej kosti. Ibaže to sa nedeje !

Vedcom sa nedávno podarilo extrahovať DNA z mamutích zubov. Mamutia DNA "bola extrémne degradovaná na veľmi malé kúsky," povedal Dalén. Vysvetlil, že vedci museli sekvenovať miliardy kusov genetického materiálu, aby našli konečnú sekvenciu DNA. A niet sa čomu čudovať, vzhľadom na rýchly polčas rozpadu DNA. Na základe množstva nájdenej DNA a polčasu rozpadu DNA vedci stanovili vek mamutieho zubu na 1,2 milióny rokov !

https://www.sciencefocus.com/the-human-body/how-long-does-dna-last/

https://learningenglish.voanews.com/a/world-s-oldest-dna-discovered-in-million-year-old-mammoths/5785353.html

https://learningenglish.voanews.com/a/world-s-oldest-dna-discovered-in-million-year-old-mammoths/5785353.html

_____________________________________________________________

15 : Výška sopečných vrstiev sopky Mauna Kea

Obrázok blogu

Havajská Mauna Kea je v súčasnosti neaktívny vulkán na Havajských ostrovoch. Dosahuje výšku 4 205 m n. m. Je to najvyšší vrch na Zemi, pretože jeho základňa je 5 000 m pod hladinou mora, takže celková výška presahuje 9 000 m. Je vytvorený vrstvami vyvretých hornín - čadičom. Vyvreté horniny vznikajú tak, že magma vystúpi na povrch a stuhne. Z novodobých erupcií vieme, že aktívne sopky sa každé storočie rozrastú zhruba o meter do výšky. Ak je teda výška Mauna Kea 9205 metrov znamenalo by to že na nahromadenie čadičových vrstiev do výšky 9205 metrov by bolo potrebných 9205 x 100 = 920500 rokov ! To je oveľa viac než biblických 6000 rokov.

https://sk.thpanorama.com/articles/geografa/qu-es-la-dorsal-atlntica.html

https://cs.wikipedia.org/wiki/St%C5%99edoatlantsk%C3%BD_h%C5%99bet

https://evolution-outreach.biomedcentral.com/articles/10.1007/s12052-010-0226-0

B : Rýchlosť rozširovania Atlantského hrebeňa

Obrázok blogu

Atlantský hrebeň je podmorské sopečné pohorie oddeľujúce od seba Južnú a Severnú Ameriku od Európy o Afriky o dĺžke 15000 km a šírke po strane 1900 km. Vzhľadom na vysokú sopečnú činnosť, ktorú má vo vnútri, sa každoročne rozširuje. To znamená, že magma, keď stúpa sa neskôr ochladí a vytvorí novú vrstvu čím dôjde k rozširovaniu. Rýchlosť rozširovania je 3 cm/rok. Z toho si už ľahko vypočítame že čas dokiaľ by sa hrebeň po strane rozšíril o 1900 km by trvalo 190000000 : 3 = 63,33 miliónov rokov, čo je o dosť viac než biblických 6000 rokov.

https://sk.thpanorama.com/articles/geografa/qu-es-la-dorsal-atlntica.html

___________________________________________________________________________

16 : 513 rozdielných faun a flór v geologickom profile

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Geologický profil od prekambria až po súčastnosť je kilometre hlboký, hoci na každom mieste planéty je v závislosti od rýchlosti tvorby nových vrstiev inak vysoký - pozri kapitolu "Rýchlosť sedimentácie hornín". Tak napríklad, najstaršie nájdený dinosaurus bol nájdený až 2256 metrov pod Zemou !

Ako vidíme na obrázkoch, geologický profil sa neskladá iba z jednej geologickej vrstvy ale z desiatok rôznych geologických vrstiev, ktoré v sebe obsahujú iné horniny a aj iné rastliny a zvieratá. Prírodovedec Alcide D'Orbigny pristupoval IBA v horninách juhozápadných Álp vo vrstvách, ktoré dnes geológovia datujú do obdobia jury, napočítal celkovo 27 jednotlivých faun. Geologické obdobie "jury" pritom tvorí len cca 1/19 geologického obdobia. Z toho si vieme približne vyvodiť, že počet jednotlivých rozličných vrstiev je v celom geologickom profile od prekambria až podnes okolo 27x19 = 513....

Takéto obrovské striedanie jednotlivých faun na jednom mieste nie je možné aby sa odohralo za 6000 rokov ! V skutočnosti ako aj dnes pozorujeme, striedanie fauny a flóry na danom mieste je veľmi pomalý proces. Nie je neobvyklé, že ubehnú aj desaťtisíce rokov pričom na danom mieste nedôjde ani ku jedinej zmene fauny a flóry. Proces vystriedania 513 faun a flór na jednom mieste by trvalo desiatky až stovky miliónov rokov, v žiadnom prípade však nie biblických 6000 rokov.

https://www.sciencedaily.com/releases/2006/04/060425091449.htm

https://lisbdnet.com/how-deep-are-fossils-found/

https://invivomagazin.sk/potopa-sveta-o-dokazoch,-mytoch-a-naivite_203.html

_______________________________________________________________________________

17 : Datovanie rozpadu radioaktívnych izotopov

Obrázok blogu

Otázka : Čo je to radioaktívne datovanie ?

Riešenie : Určuje vek danej horniny/organického materiálu na základe rýchlosti rozpadu radioaktívnych izotopov danej horniny /organického materiálu. Radioaktívne izotopy sa začínajú pri organických materiáloch (napr. kosti) rozpadať po smrti organizmu, a pri anorganických materiáloch (horniny) pri ich vzniku.

Otázka : Čo je to polčas rozpadu ?

Riešenie : Polčas rozpadu je doba za ktorú sa počet radioaktívnych izotopov v hornine/organickom materiáli zníži na polovicu. Každý jeden radioaktívny izotop má iný polčas rozpadu.

Otázka : Aké poznáme radioaktívne izotopy a aké majú polčasy rozpadu ?

Riešenie : To môžeme vidieť pekne na nasledujúcej tabuľke

Obrázok blogu

Otázka : Prečo sa používa datovanie pomocou viacerých izotopov a nielen prostredníctvom jedného radioaktívneho izotopu ?

Riešenie : Kvôli ich polčasom rozpadu. Naše datovacie techniky nie sú dokonalé, pokiaľ počet radioaktívnych izotopov klesne pod kritickú hodnotu (napr. pod 0,1% pôvodného množstva) nie sme schopný našimi prístrojmi odizolovať takéto malinké množstvo radioaktívnych izotopov. Preto sa izotopy s krátkym polčasom rozpadu ako napríklad uhlík - dusík nedajú používať na datovanie veku dlhšieho než 60 tisíc rokov !

Otázka : aký je rozdiel medzi datovaním veku hornín a organických materiálov - napr. kostí

Riešenie : Pri datovaní organických materiálov sa používa datovanie pomocou uhlík - dusík, a pri datovaní hornín (datujú sa iba vyvrelé sopečné horniny) sa používajú zvyšné datovacie izotopy.

Otázka : Uveďte príklad výpočtu

Riešenie : Archeológ nájde v hĺbke 1 kilometer vyvrelú horninu a chce určiť jej vek. Vzhľadom na to že horninu našiel tak veľmi hlboko predpokladá, že hornina bude dosť stará a preto použije datovaciu metódu rubídium - stroncium, s polčasom rozpadu po zaokrúhlení 50 miliónov rokov. Po meraniach zistí, že v hornine sa nachádza iba 1.56% z pôvodného množstva radioaktívnych izotopov. To znamená teda, že došlo k 6 polčasom rozpadu : 100% : 2 : 2 : 2 : 2 : 2 : 2 = 1,56%

Keďže polčas rozpadu na polovičku je 50 miliónov rokov znamená to, že ak došlo k 6 polčasom rozpadu vek horniny je 50000000 x 6 = 300 miliónov rokov !

Pomocou rádio izotopovej metódy sa už datovali tisícky exemplárov, ktoré vykazovali vek od tisíciek až po miliardy rokov ! To je preto ďaľším dôkazom vysokého veku Zeme, no v žiadnom prípade nie biblických 6000 rokov !

https://invivomagazin.sk/datovanie-praveku-absurdity,-anomalie-a-spolahlivost_178.html

Protiargumenty kreacionistov :

Kreacionisti sa s takýmito vysokými vekmi pri datovaní radioaktívnych izotopov nevedia a nechcú zmieriť, tak prichádzajú s "nápadmi" ako spochybniť radiometrické datovanie

Námietka č.1 : Ako vieme, že polčas rozpadu neovplyvňujú vonkajšie podmienky a teda že polčas rozpadu nebol v minulosti iný než je tomu dnes ?

Riešenie : Rýchlosť rozpadu týchto prvkov je dobre známa a nezávisí na vonkajších podmienkach, čiže je v podmienkach našej Zeme nemenná - vedci sa ju pokúšali zmeniť rôznymi spôsobmi, ale u izotopov používaných na datovanie ani raz neuspeli.

Námietka č.2 : Ako vieme koľko radioaktívnych izotopov obsahovala tá či oná hornina na začiatku jej vzniku ?

Riešenie : Z tohto dôvodu sa pri radioizotopovom datovaní používajú výlučne vyvrelé horniny, ktorých vznik počas nášho života pozorujeme a v okamžiku ich vzniku vieme zmerať ich množstvo izotopov. Keď teda dnešná vzniknutá vyvrelá hornina má na počiatku svojho vzniku trebárs 10 tisíci radioaktívnych izotopov, rovnako tak tomu bolo aj v minulosti, respektíve nie je žiadne rozumný dôvod prečo by tomu malo byť v minulosti inak.

Námietka č.3 : V priebehu histórie sa mohli niektoré izotopy do minerálov umelo dostať skrze pôdu.

Riešenie : Sú to zriedkavé situácie, a keď aj nastanú, skreslia celkový výsledok len o málo %. Navyše, existuje tzv. izochrónna metóda, ktorá nevyžaduje, aby bolo známe počiatočné množstvo izotopov a dokáže ich únik či pribudnutie odhaliť. Na možnosť vzniku/úniku prvkov do minerálu upozorní aj petrografický výskum stavu zrna (rozsah zvetrania alebo iných poškodení) a prítomnosť niektorých druhotných minerálov, ako sú xenokrysty.

Námietka č.4 : Vo vesmíre existujú neutrónové hviezdy, ktoré vyžarujú elektromagnetické žiarenie - pulsary. Ak by takýto pulsar zasiahol Zem, radiácia by sa na Zemi zvýšila XYZ násobne, čo by následne radikálne zvýšilo množstvo radioaktívnych izotopov v horninách a tým by sa radiometrické datovanie stalo nespoľahlivým.

Riešenie : Ak by Zem zasiahol pulsar, dôkazy by boli, ibaže žiadne nie sú.

A : Pri skúmaní historických geologických vrstiev by sme v porovnaní s dnešnou geologickou vrstvou museli vidieť výrazné odchýlky v radioaktivite. Staré vrstvy by oproti dnešnej geologickej vrstve museli obsahovať mnohonásobne väčšiu radioaktivitu, to sa však nedeje !

B : Ak by pulsar zasiahol Zem, spôsobilo by to zánik všetkého života na Zemi. Pri skúmaní geologického profilu však neexistuje nič takého ako náhle vymretie všetkých druhov.

C : Ak by pulsar zasiahol Zem znamenalo by to spálenie celého zemského povrchu. Geológovia by dnes museli nachádzať geologickú vrstvu po celej Zemi, ktorá nesie znaky spálenia ! Nič takého sa ani zďaľeka nedeje !

D : Ak by Zem zasiahol pulsar, najväčšiu dávku radioaktivity by dostali horniny na povrchu, a čím by sme išli hlbšie do hĺbky tým by dané horniny dostali menej radioaktivity. To by teda dnes znamenalo to, že horniny ktoré sú bližšie k povrchu by na základe radiometrického datovania museli byť staršie, než tie ktoré sú ďalej od povrchu. Toto sa však dnes nedeje ! Deje sa presný opak, a teda horniny ktoré sú hlbšie sú staršie než tie, ktoré sú bližšie k zemskému povrchu.

E : Pravdepodobnosť zásahu pulsarom je veľmi nepravdepodobná. Aby pulsar spôsobil našej Zemi značné škody musel by vybuchnúť v našej alebo blízkej galaxii a smerovať priamo na nás. Výbuch pulsaru v našej galaxii sa však podľa odhadov vedcov deje iba raz za 5 miliónov rokov !

https://www.thoughtco.com/gamma-ray-burst-destroy-life-earth-3072521

___________________________________________________________________________

18 : Biblická chronológia - pád meteoritu

Obrázok blogu

Jeden z ďalších dôkazov, že 6000 ročná biblická chronológia netvorí celú históriu našej Zeme je to, že sa v biblii nenachádza žiadna zmienka o páde meteoritu, ktorý vyhubil všetok zložitý život na Zemi ! Globálne vymieranie živočíchov, ktoré by spôsobil meteorit sa v biblii nikde nespomína ! Tu niektorí namietnú, že globálne vymieranie živočíchov spomína celosvetová Noeho potopa. To je síce pravda, no celosvetová potopa spomína iba padajúci dážď ale nie padajúci meteorit/y. Navyše pri celosvetovej potope sa údajne zachránilo malé množstvo z každého zvieracieho druhu, no pri páde meteoritu tomu tak nebolo.

Ak sa teraz pýtate odkiaľ to vieme, že dinosauri a zložitý život na Zemi vyhubil meteorit, tak vieme to tak že :

1 : Pri skúmaní geologického profilu nachádzame v geologickej vrstve "Mesozoikum" po celom svete výskyt dinosaurích fosílii, kým v hneď nasledujúcej vrstve "paleocéne" už nenachádzame, čo svedčí tomu, že niečo muselo spôsobiť náhle vymretie všetkých dinosaurov po celom svete

2 : Na Jukatánskom poloostrove bol nájdený kráter o veľkosti 10 kilometrov. To je dostatočne veľký meteorit, ktorý by pri dopade na Zem spôsobil vymretie všetkých zložitých živočíchov. https://sk.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1ter_Chicxulub

3 : V geologickej vrstve starej 65 miliónov rokov sa našlo po celom svete 50 násobne zvýšenie irídia. Irídium je chemický prvok, ktorý sa prirodzene v zemskej kôre obsahuje len v malom množstve, ale v meteoritoch je jeho zastúpenie X násobné.

https://en.wikipedia.org/wiki/Iridium

PROTIARGUMENTY KREACIONISTOV :

Obrázok blogu

Kreacionisti sa nevedia a nechcú zmieriť s tým, že naša Zem má oveľa viac než 6000 rokov, pretože by si to protirečilo jednak s tým čo o veku Zeme hovorí biblia, a jednak vysoké veky Zeme moc neprajú stvoreniu, ale sú skôr znakom pomalej evolúcie Zeme. Preto prichádzajú s týmito "protiargumentami"

1 : Populačná explózia

Obrázok blogu

Rýchlosť rastu ľudskej populácie je okolo 2% ročne, to znamená že za menej než 50 rokov sa ľudská populácia zdvojnásobí. Ak by mal prvý človek na Zemi žiť pred cca 100 tisíc rokmi, tak pri 2% raste populácie by došlo k preplneniu Zeme za pár tisícok rokov, preto Zem nemôže byť staršia než 6000 rokov.

Riešenie : V dávnej minulosti nebol rast populácie na úrovni 2% ale oveľa menší. Rýchlosť rastu ľudskej populácie závisí od vonkajších podmienok. Dnes sa ľudstvo ľahko rozširuje, keďže ľahšie liečime choroby (na ktoré sa v minulosti umieralo), menej proti sebe bojujeme, obrábame viacej pôdy a chováme viacej dobytka..... Pred desaťtisíckami rokmi neexistovalo poľnohospodárstvo, chov dobytka. Počet obyvateľstva sa odhaduje na úrovni 1 milióna. Tento počet nemohol stúpať vyššie, lebo by to viedlo k hladomoru a postupnému vymieraniu.

https://www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/05/15/what-was-it-like-when-the-first-humans-arose-on-earth/

2 : Dinosauri na zemskom povrchu

Obrázok blogu

Prečo nachádzame dinosaurov na zemskom povrchu/tesne pod povrchom ak žili pred 65 miliónmi rokmi ? Nemali by sa nachádzať skôr kilometre pod povrchom ?

Riešenie : Dinosaurov hlboko v Zemi aj skutočne nachádzame. Najhlbšie nájdený dinosaurus bol pod zemou v hĺbke až 2256 metrov. Občas sa stane, že nájdeme nejakých dinosaurov aj na zemskom povrchu/tesne pod povrchom. Deje sa tak pri vzniku pohorí, kedy sa podzemná hmota tlačí smerom nahor. V takom prípade sa vyzdvihnú aj dinosaurie kosti umiestnené v zemi.

https://www.sciencedaily.com/releases/2006/04/060425091449.htm

3 : Krvinky v dinosaurích kostiach

Obrázok blogu

Prečo nachádzame v dinosaurích kostiach červené krvinky a kolagén, hoci by po miliónoch rokoch nemali existovať ?

Riešenie : Hoci archeológovia našli už cez tisícky dinosaurích kostí, červené krvinky a kolagén našli len v zopár z nich. Už to nasvedčuje tomu, že tento jav spôsobili skôr nejaké výnimočné udalosti než to, že tu dinosauri pobehovali pred 6 tisíc rokmi.

Zachovaniu dinosaurích krviniek pomohla zriedkavá situácia. Pri štúdii dinosaurích kostí, "Mikrosonda XRF odhalila prítomnosť jemne kryštalického goethitu, veľmi stabilného minerálu oxyhydroxidu železa, na cievach, ktoré pravdepodobne prispeli k zachovaniu organických molekúl,“ povedal Fakra, vedec výskumu ALS."

https://newscenter.lbl.gov/2020/02/14/dinosaur-blood-vessels/

4 : Vzdialenosť mesiaca od Zeme

Obrázok blogu

Evolucionisti tvrdia, že Mesiac je rovnako starý ako Zem, starý 4,53 miliardy rokov. Mesiac je v súčastnosti vzdialený 364 tisíc kilometrov a neustále sa vzďaluje rýchlosťou 3,8 cm/rok. Pri takejto rýchlosti by sa však pred 1,2 miliardami rokov dostal do veľmi blízkej vzdialenosti od Zeme, takže by ho Zem k sebe pritahla a Mesiac by nikdy nevznikol. Mesiac preto nemôže byť starší než 1,2 miliardy a teda evolucionisti používajú nepresné meracie výpočty. Holt, merania evolucionistov sú nepresné

Riešenie : Kreacionisti by si mali oprášiť fyzikálne vzorce. Tie hovoria o tom, že teleso A sa od telesa B pohybuje tým rýchlejšie, čím je od neho viac vzdialenejšie. Mesiac sa preto v minulosti, keď bol k Zemi bližšie pohyboval pomalšie než je tomu dnes. Rátať preto s konštantnou rýchlosťou 3,8cm/rok je zcela mimo.

5 : Biblia hovorí že Zem je 6000 rokov stará

Keď sčítame 7 stvoritelských dní a vek Adama a jeho potomkov, zistíme že Zem je stará 6000 rokov.

Riešenie : To má byť argument ?

VIAC NA : https://www.vedeckeokienko.sk/vek-zeme-a-vesmiru/

Tomáš  Harustiak

Tomáš Harustiak

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  135x

Vyštudoval som matematické gymnázium na Grosslingovej ulici. Mojimi zaľúbami sú matematika, fyzika, paleontológia. Venujem sa písaniu vedeckých článkov o evolúcii, Veľkom tresku, paleontológii, geológii. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu