Mimozemšťania v našej Galaxii

Nachádzajú sa v našej galaxii mimozemšťania, alebo sa v nej okrem nás už nikto iný nenachádza ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

EXISTENCIA MIMOZEMŠŤANOV

Obrázok blogu

https://www.istockphoto.com/vector/ufo-alien-spacecraft-with-light-beam-and-fog-ufo-vector-illustration-gm876037840-244535214

Obsah :

1 : Vysoký počet planét vo vesmíre/v našej galaxii

2 : Správne parametre planéty

A : Správna vzdialenosť od slnka

B : Suchozemská planéta

C : Vysoký vek danej planéty

D : Mesiac

E : Voda

F : Kyslík

G : Magnetické pole

H : Veľké planéty pohlcujúce meteority

I : Geologicky aktívna planéta

3 : Rovnica mimozemského života

______________________________________________________

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1 : Vysoký počet planét vo vesmíre/v našej galaxii

Obrázok blogu

https://na.eventscloud.com/ehome/242614/538734/

Len v našom pozorovateľnom vesmíre sa nachádza zhruba 1: 10 na 23 ( jednotka s 23 nulami) hviezd. To je počet hviezd bilión biliónov vynásobené desiatimi. Okolo jednej hviezdy krúži v priemere jedna planéta. To teda znamená, že počet planét je zhruba rovnaký ako počet hviezd a teda 1: 10 na 23 !

Iba v našej galaxii sa nachádza okolo 100 - 400 miliárd hviezd a podobný počet planét. To sú naozaj obrovské čísla. Pravdepodobnosť, že aspoň na jednej z týchto planét, či už v celom našom vesmíre, alebo len v našej galaxii vznikol inteligentný život prudko stúpa.

Skryť Vypnúť reklamu

https://en.wikipedia.org/wiki/Milky_Way

https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/vesmir/nova-studia-v-nasej-galaxii-je-najmenej-300-milionov-potencialne-obyvatelnych-planet/

https://www.space.com/26078-how-many-stars-are-there.html

______________________________________________________

2 : Správne parametre planéty

Obrázok blogu

https://www.joom.com/en/products/5d40fe018b45130101a0cb1b

Aby sa na nejakej planéte vyvinul inteligentný život musia byť splnené tieto podmienky

A : Správna vzdialenosť od slnka

Obrázok blogu

https://www.dharmdhara.com/tag/%E0%A4%B9%E0%A4%BF%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%82-%E0%A4%A7%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%AE/

Planéta nesmie byť ani moc ďaleko ani moc blízko od slnka. Inak by boli na planéte príliš nízke alebo vysoké teploty znemožňujúce vznik života.

Skryť Vypnúť reklamu

B : Suchozemská planéta

Obrázok blogu

https://abstract.desktopnexus.com/wallpaper/57685/

Planéta musí byť suchozemská. Na plynných planétach alebo výlučne morských planétach by sa inteligentný život schopný medziplanetárneho cestovania nevytvoril. Aby sa morskému zvieraťu vytvorila pevná končatina schopná uchopiť predmety a stavať pevné stavby, je potrebné aby morský tvor vyšiel na zemský povrch. Navyše väčšina potrebných materiálov na stavbu kozmickej lode sa nachádza výlučne na zemskom povrchu a nie v oceánoch.

C : Vysoký vek danej planéty

Obrázok blogu

https://www.clipartmax.com/middle/m2H7G6d3i8m2A0H7_pin-design-old-by-clip-art-black-and-white-stock-earth-is/

Skryť Vypnúť reklamu

Ich planéta musí mať správny vek a teda byť miliardy rokov stará, aby sa na nej skrze evolúciu stihol vytvoriť inteligentný život.

Otázka : Koľko planét, ktoré spĺňajú všetky tieto tri faktory súčasne sa nachádza v našom vesmíre/ v našej galaxii ?

Riešenie : To či je planéta plynná alebo kamenná sa dá určiť na základe jej veľkosti. Vzdialenosť planéty od slnka sa dá zase zistiť na základe jej obežnej dráhy okolo jej slnka. Vek danej planéty sa dá zas zistiť na základe sily jasu ktoré slnko danej planéty vyžaruje. Vedci pomocou Hubblovho teleskopu takto skúmali našu galaxiu a zistili, že len v našej galaxii sa nachádza zhruba 300 miliónov obývateľných planét. K tomu ešte pripočítajme, že ak každá planéta má aspoň jeden mesiac na ktorom sa môže tiež nachádzať život, tento počet potencionálne obývateľných miest stúpne na 600 miliónov.

V celom našom vesmíre sa nachádza okolo 150 miliárd galaxií. Rátajme s tým že počet obývateľných planét vrátane ich mesiacov v iných galaxiách je zhruba rovnaký ako v našej galaxii. Ak teda vypočítame 150000000000 X 600000000 = po zaokrúhlení nadol 10 na 18. To je jednotka s 18 nulami ! Skutočné obrovské číslo potencionálne vhodných planét.

https://www.space.com/25303-how-many-galaxies-are-in-the-universe.html

https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/vesmir/nova-studia-v-nasej-galaxii-je-najmenej-300-milionov-potencialne-obyvatelnych-planet/


D : Mesiac

Obrázok blogu

https://theconversation.com/supermoon-how-an-illusion-makes-the-full-moon-appear-bigger-than-it-really-is-159721

Mesiac stabilizuje os planéty. Vychyľovanie osy planéty by spôsobovalo rýchle zmeny teplôt, čo by mohlo ohroziť vyvíjajúci sa život. Mesiac v noci osvetľuje našu planétu a podieľa sa na rotácii Zeme. Ak by Zem nerotovala, polka planéty by bola večne odvrátená od slnka, a boli by na nej nízke teploty, ktoré by moc nepriali tvorbe nového života. Rotácia zeme prispieva aj tvorbe magnetického poľa, ktoré je pre náš dôležité, pretože pohlcuje radioaktívne častice z atmosféry. Mesiac tiež vplýva na príliv a odliv morských pobreží. Odliv morských pobreží podporuje to, aby sa morské živočíchy dostávali na pevninu, a aby sa z vodných živočíchov začali stávať suchozemské živočíchy.

Otázka : Ako vzniká planetárny mesiac ?

Riešenie : Sú 4 spôsoby vzniku mesiaca.

1 : Veľké teleso narazí do planéty a vymrští z nej množstvo materiálu. Vymrštený materiál sa gravitačne pozliepa a vznikne z toho veľký útvar - mesiac. Takto vznikol aj náš Mesiac

2 : Dráha mesiaca pôvodnej planéty sa vychýli, odíde od pôvodnej planéty a gravitačne ho pritiahne iná planéta

3 : Planéta k sebe gravitačne pritiahne viacero malých planétok, ktoré vzhľadom na svoju veľkosť a množstvo budú plniť funkciu mesiaca

4 : Mesiac vznikne zlepením meteoritov, komét, planétiek vo vesmíre. Je to niečo ako efekt snehovej gule. Malý objekt vo vesmíre sa zliepaním nových materiálov začne zväčšovať, a časom ho pritiahne nejaká planéta.

Otázka : Aká je pravdepodobnosť, že nejaká planéta bude mať mesiac ?

Riešenie : Na základe pozorovania Hubblovho teleskopu nevieme určiť, či vzdialené planéty majú mesiace alebo nie. To či planéta mesiac má alebo nie teda vieme iba z našich 8 planét v našom solárnom systéme. V našom solárnom systéme sa okrem Zeme nachádza Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, Pluto. Okrem Venuše a Merkúra všetky planéty majú mesiac/mesiace. Vyzerá to teda tak, že pravdepodobnosť, že planéta bude mať mesiac je docela vysoká, okolo 6/8. Buďme však dosť negatívny a zredukujme toto číslo na 1/2.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Mesiace_Marsu

https://sk.wikipedia.org/wiki/Merk%C3%BAr#Mesiace

https://sk.wikipedia.org/wiki/Mesiace_Jupitera#Zoznam_mesiacov

https://sk.wikipedia.org/wiki/Mesiace_Saturna#Zoznam_mesiacov

https://sk.wikipedia.org/wiki/Mesiace_Ur%C3%A1na

https://sk.wikipedia.org/wiki/Mesiace_Nept%C3%BAna

https://sk.wikipedia.org/wiki/Mesiace_Pluta

https://nineplanets.org/questions/what-would-happen-if-there-was-no-moon/


E : Voda

Water surface after collision with water drop
Water surface after collision with water drop 

https://science.howstuffworks.com/environmental/earth/geophysics/h2o.htm

Jednou z ďalšou kľúčových vlastností je aby sa na planéte nachádzala voda.

Otázka : Odkiaľ sa na planétu dostane voda ?

Riešenie : Z meteoritov, kométiek, z uniknutých plynov rodiacej sa hviezdy - slnka.

Otázka : Je voda vo vesmíre častá ?

Riešenie : Všetko nasvedčuje tomu že áno

Merkúr : Výskumy naznačujú, že na póloch Merkúru sa nachádza voda v podobe ľadu

https://www.nasa.gov/image-feature/water-ice-on-mercury

https://news.climate.columbia.edu/2012/11/29/frozen-water-on-mercury-nasa-confirms/

https://www.spacecentre.nz/resources/faq/solar-system/mercury/water.html

Venuša : Hoci je dnes Venuša horúcou vyprahnutou krajinou, v minulosti tomu tak nebolo. Dôkazom prítomnosti hydrosféry v dávnej minulosti je vysoký obsah deutéria. Chemické zvetrávanie a dažde však uvoľňovali do atmosféry čoraz väčšie množstvá oxidu uhličitého. Ten spolu so stúpajúcou aktivitou Slnka vytvoril superskleníkový efekt a oceány sa začali vyparovať. Vyparená voda zvýšila obsah skleníkových plynov na kritickú hranicu vedúcu k súčasným extrémnym teplotám. Následne voda z oceánov postupne unikla do medziplanetárneho priestoru.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Venu%C5%A1a

https://invivomagazin.sk/voda-netiekla-iba-na-marse-zaniknute-oceany-venuse_266.html

Mars : O prítomnosti vody na Marse v minulosti, svedčia korytá vyhĺbené tečúcou vodou

Obrázok blogu

https://sk.wikipedia.org/wiki/Voda_na_Marse

Jupiter : Infračervené pozorovania ďalekohľadmi na havajskom observatóriu Mauna Kea priniesli odpoveď na dávnu otázku: koľko vody sa nachádza hlboko vo vnútri atmosféry najväčšej planéty Slnka, Jupitera? Odpoveď je: nesmierne veľa. Z vyše 99 percent ho tvorí vodík a hélium. Veľké množstvo vody sa nachádza aj na mesiacoch Jupitera. Mesiace Jupitera sú zväčša z vodného ľadu, takže v celom jeho susedstve je nesmierna hojnosť vody. Prečo by teda samotná planéta, akási obrovská gravitačná studňa, do ktorej všetko padá, nemala tiež obsahovať veľa vody?" pýta sa vedúci päťčlenného tímu Gordon Bjoraker z Goddardovho strediska pre kozmické lety (GSFC) NASA v Greenbelte.

https://zive.aktuality.sk/clanok/134561/astronomovia-zistili-kolko-vody-je-na-jupiteri/

Saturn : Na základe použitia nových metód na diaľkové meranie pomeru izotopov vody a oxidu uhličitého astronómovia zistili, že voda v Saturnových prstencoch a jeho mesiacoch je neočakávane podobná vode na Zemi. Výnimku predstavuje Saturnov mesiac Phoebe, kde je voda oveľa odlišnejšia v porovnaní s doteraz študovanými telesami v Slnečnej sústave.

https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/voda-v-saturnovych-prstencich-a-mesicich-je-podobna-pozemske.html

Urán : Chemickým zložením sa Urán podobá Neptúnu. Obe planéty majú rozdielne celkové zastúpenie prvkov oproti Jupiteru či Saturnu. Urán má podobné zloženie atmosféry ako Jupiter či Saturn. Tvoria ju prevažne plynné formy vodíka a hélia, ale obsahuje aj výrazný podiel vody, amoniaku a metánu so stopami ďalších uhľovodíkov. Atmosféra Uránu je najchladnejšou v slnečnej sústave, minimálne teploty sa pohybujú okolo 49 K. Jej štruktúra je vrstevnatá: v najnižších poschodiach sa nachádzajú mraky vody, vo vrchných poschodiach mraky tvorené hlavne metánom. Vnútro planéty je pravdepodobne zložené predovšetkým z ľadu a kamenia.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ur%C3%A1n_(plan%C3%A9ta)

Neptún : Na Plute sa s najväčšou pravdepodobnosťou voda nachádza

https://sk.wikipedia.org/wiki/Nept%C3%BAn

https://earthsky.org/space/water-in-uranus-and-neptune-rich-in-magnesium-ice-giants/

Pluto : Veľká časť povrchu Pluta je tvorená zamrznutým ľadom

Obrázok blogu

https://www.noviny.sk/veda-a-technika/149244-vedci-zistili-ze-pluto-nie-je-len-kopa-mrtveho-kamena-a-ladu

https://www.quark.sk/aj-pluto-ma-vodu/

Záver : Vyzerá to teda tak, že voda je vo vesmíre skutočne veľmi rozšíreným prvkom. Z 8 planét s určitosťou obsahovalo/obsahuje vodu až 6 planét, a zvyšné dve obsahujú vodu s vysokou pravdepodobnosťou. Navyše zoberme si do úvahy že voda je zložená z vodíka a kyslíka, a práve tieto dva prvky patria k najrozšírenejším prvkom vo vesmíre ! Aj pri použití veľmi skeptického úsudku by sme dospeli k záveru, že pravdepodobnosť, že sa na danej planéte bude vyskytovať voda je okolo 1/2

https://www.interez.sk/astronomovia-po-prvykrat-objavili-kyslik-mimo-nasej-galaxie-je-vzdialeny-vyse-pol-miliardy-svetelnych-rokov/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Chemick%C3%BD_prvok


F : Kyslík 

Obrázok blogu

https://www.personalrobots.biz/snorkeling-masks-hacked-in-a-emergency-oxygen-mask/

Okrem vody potrebujú organizmy k prežitiu aj kyslík. Kyslík je tretím najrozšírenejším prvkom vo vesmíre. Keďže voda je zložená z 1 molekuly kyslíka, je zrejmé, že na planétach kde sa nachádzala/nachádza voda sa nachádzal/nachádza aj kyslík. Pravdepodobnosť toho, že sa na nejakej planéte nachádzal kyslík, je taká istá ako pravdepodobnosť existencie vody, a teda aj pri veľmi skeptickom výhľade 1/2

PS : Na Zemi existujú aj mikroorganizmy, ktoré k svojej existencii nepotrebujú kyslík

https://en.wikipedia.org/wiki/Anaerobic_organism


G : Magnetické pole

Obrázok blogu

https://www.skyatnightmagazine.com/space-science/what-are-magnetic-fields-how-do-they-affect-universe/

Jedným z ďalších kľúčových faktorov nevyhnutných pre existenciu života na zemskom povrchu je magnetické pole. Bez magnetického poľa by planétu pravidelne zasahovali elektricky nabité častice slnečného vetra. Tie by život na planéte zničili.


Otázka : Ako vzniká magnetické pole

Riešenie : Vzniká prúdením roztaveného železa vo vonkajšom zemskom jadre, spolu s rotáciou Zeme vytvára elektrické prúdy, ktoré zas vytvárajú magnetické pole Zeme. Na vznik magnetického poľa je preto potrebné železo ktoré sa vplyvom vysokých podzemných teplôt roztaví. Súčasne je potrebná dostatočná rotácia planéty, ale i jej veľkosť.


Otázka : Aká je pravdepodobnosť toho že planéta bude mať dostatočne silné magnetické pole ?

Riešenie : V prípade veľkých plynných planét je to štatistická istota. V ich zložení prevláda vodík. Ten je za vysokých tlakov vnútri planéty v kovovom stave a dobre vedie elektrický prúd. Všetky obrie planéty Jupiter, Urán, Neptún majú silné magnetické polia. Nás však budú zaujímať planéty, ktoré majú podobnú rozlohu ako Zem. A nimi sú Merkúr, Venuša, Mars.

Merkúr : Na Merkúri sa síce nachádza magnetické pole mnohonásobne slabšie než na Zemi, no je až natoľko silné že umožňuje vznik magnetosféry okolo planéty, ktorá odkláňa slnečný vietor.

Mars : Mars v súčastnosti neobsahuje dostatočné silné magnetické pole, avšak Sonda Mars Global Surveyor našla na Marsu zvyškové magnetické pole zaznamenané v povrchových horninách, ktoré svedčí o tom, že Mars kedysi globálne magnetické pole mal, no neskôr o neho prišiel.

Venuša : Na Venuši sme nedetekovali magnetické pole a na Venušinho povrchu nedokážeme zistiť či planéta v minulosti mala/nemala magnetické pole. Na povrchu Venuši panuje vysoká povrchová teplota (460 °C), pri ktorej dochádza k premazávaniu magnetického záznamu v horninách. Aj keby Venuša v histórii magnetické pole mala, terajšie vysoké stopy by po magnetických stopách pozametali.

https://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/neziva-priroda/vesmir-a-zem/3836-zelezo-ma-povod-vo-vzdialenych-galaxiach

https://www.aldebaran.cz/bulletin/2013_18_ves.php

https://planety.astro.cz/merkur/2399-magneticke-pole


Otázka : Aké prvky sú potrebné k vzniku magnetického poľa ?

Riešenie : Sú to tieto 4 prvky

Veľkosť planéty : Dostatočná veľkosť planéty

železo : Výskumy ukazujú, že železo je vo vesmíre vysoko rozšíreným prvkom. Vzniklo v rannom vesmíre výtryskom zo supernov.

https://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/neziva-priroda/vesmir-a-zem/3836-zelezo-ma-povod-vo-vzdialenych-galaxiach

jadro : Horúce jadro v ktorom dôjde k roztaveniu železa. Planéty sa vytvárajú z medzihviezdneho plynu, ktorý Pozostáva najmä z vodíka (70%), hélia (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov (kyslík, uhlík, dusík, neón, síra, argón) a z prachu. Gravitačné stláčanie tohto plynu vedie k nárastu teploty. Tomu prispieva aj rozpad rádioaktívnych prvkov. Celá planéta sa preto premení na žeravú guľu. Po dlhom čase nastane ochladzovanie, a klesanie ťažších látok do jadra, pričom ľahšie látky zostanú na povrchu a blízko pod povrchom. Výsledkom tejto diferenciácie bolo utvorenie koncentricky zoradených vrstiev - geosfér, líšiacich sa chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. V centre Zeme sa začal tvoriť zárodok zemského jadra, obklopeného zemským plášťom. Z najľahších a ľahko taviteľných zložiek hmoty, ktoré sa oddelili od zemského plášťa, vznikala zemská kôra. Existencia horúceho jadra je tým pádom u planét štatistickou istotou.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Vznik_a_v%C3%BDvoj_slne%C4%8Dnej_s%C3%BAstavy

Rotácia planéty : Tu spôsobuje mesiac/mesiace planéty

Záver : Vyzerá to tak, že magnetické pole ako aj všetky potrebné vlastnosti na získanie magnetického poľa sú vo vesmíre častým javom. Pravdepodobnosť, že sa na planéte vytvorí magnetické pole sa zdá byť okolo 3/4. Rátajme však znovu so skeptickým výhľadom a zredukujme toto číslo na 1/2


H : Veľké planéty pohlcujúce meteority

Obrázok blogu

https://www.worldatlas.com/articles/what-are-giant-planets.html

V roku 2016 vedci našli 1446 exoplanét. Na základe sily, farby a rozmerov ich jasu vypočítali ich približnú veľkosť. 148 planét, čo je zhruba 10% zo všetkých nájdených planét, planéty mali veľkosť o rozlohy aspoň 50% Jupitera a vyššiu.

Veľké planéty nie sú veľmi vhodné na život. Drtivé % z nich sú plynnými planétami a vzhľadom na svoju veľkosť priťahujú veľké množstvo asteroidov. Z týchto dôvodov je možnosť vytvorenia komplexného života na plynných planétach veľmi nepravdepodobný. Na druhej strane, veľké planéty sú pre tvorbu života užitočné, pretože priťahujú k sebe množstvo meteoritov, ktoré by inak zasiahli menšie planéty. V našom solárnom systéme túto prácu praktizuje Jupiter.

Vedci preto predpokladajú, že menšie planéty musia byť obklopené aspoň jednou veľkou planétou, ktorá bude menšiu planétu chrániť pred dopadmi meteoritov. Ak je zhruba každá planéta o aspoň polovičnej veľkosti Jupiteru, pravdepodobnosť, že menšia planéta bude mať vedľa seba planétu pohlcujúcu meteority je okolo 1/10

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_exoplanets_discovered_in_2016


I : Aktívna tektonika

Obrázok blogu

https://www.istockphoto.com/photos/active-volcano

Obrázok blogu

https://www.tripadvisor.com/AttractionProductReview-g255106-d13969052-Rotorua_Highlights_Small_Group_Tour_including_Wai_O_Tapu_from_Auckland-Auckland_Ce.html

Aby na planéte vznikol život, vyžaduje sa geologicky aktívna planéta. To na planéte môže fungovať len vtedy ak sa v jej vnútri nachádza žeravé jadro a pokiaľ zemská kôra má správnu veľkosť - nie je ani moc hrubá, ani moc tenká. Planéta musí byť tiež kamenná, pri plynných planétach by takéto niečo nefungovalo.

Geologická aktivita našej Zeme riadi uhlíkový cyklus, stojí za vznikom sopiek, gejzírov, podmorských hydrotermálnych prieduchov z ktorých sa z vnútra Zeme dostávajú do vody dôležité chemické látky potrebné k vzniku života.

Otázka : Aká je pravdepodobnosť, že kamenná planéta bude geologicky aktívna ?

Riešenie : Pozrime sa na kamenné planéty v našej slnečnej sústave

Merkúr : Je stále geologicky aktívny

https://www.smithsonianmag.com/smithsonian-institution/mercury-is-tectonically-active-making-uniquely-like-earth-180960636/

https://gizmodo.com/we-just-found-out-that-mercury-is-geologically-active-1787130511

Venuša : Je stále geologicky aktívna

https://cosmosmagazine.com/space/the-surface-of-venus-is-geologically-active/

Mars : Dnes geologicky aktívny nie je, ale v minulosti geologicky aktívny bol. Niektoré vedci si myslia, že Mars na určitom svojom území môže byť stále geologicky aktívny.

https://academic.oup.com/astrogeo/article/44/4/4.16/195177

https://www.space.com/mars-still-volcanically-active-elysium-planitia

Pluto : Je stále geologicky aktívne

https://www.forbes.com/sites/bridaineparnell/2015/10/16/first-new-horizons-study-pluto/?sh=23464f4f14f9

https://indianapublicmedia.org/amomentofscience/presenting-pluto-geologically-active-world.php

PS : Geologicky aktívne sú aj mesiace veľkých planét, vplyvom veľkých gravitačných síl Jupitera, ktoré na ne veľké planéty pôsobia.

Záverom : Vyzerá to tak, že geologicky aktívne planéty sú vo vesmíre častým javom. Buďme však pesimisticky naladení a vyjadrime pravdepodobnosť geologicky aktívnej planéty v minulosti/súčastnosti na 1/5.

___________________________________________________

3 : Rovnica mimozemského života

Obrázok blogu

https://www.extrastory.cz/zase-zmena-drakeova-rovnice-neplati-vesmirnych-civilizaci-je-vic

Poďme si teraz zhruba vypočítať, koľko planét v našej galaxii obsahuje všetky podmienky, ktoré sú nevyhnutné k vytvoreniu komplexného inteligentného života. Tento počet dostaneme ako podiel celkového počtu miest v našej Galaxii a splnenia všetkých potrebných vlastností planéty na vznik života.

Celkový počet planét vrátane ich mesiacov je len v našej galaxii okolo 300 miliárd !

Ako sme si už hovorili, správnu vzdialenosť od slnka, suchozemskú planétu a vysoký vek danej planéty spĺňa okolo 600 miliónov planét/mesiacov IBA v našej galaxii.

Ďalšie potrebné vlastnosti sú nasledujúce :

D : Mesiac = pravdepodobnosť 1/2

E : Voda = pravdepodobnosť 1/2

F : Kyslík = pravdepodobnosť 1/2 (ten do výpočtoch nebudeme rátať, pretože je už zarátaný vo "vode". Vzhľadom k tomu že voda sa skladá z jednej molekuly kyslíka, je zrejmé, že tam kde je voda je aj kyslík.

G : Magnetické pole = pravdepodobnosť 1/2

H : Veľké planéty pohlcujúce meteority = pravdepodobnosť 1/10

I : Geologicky aktívna planéta = pravdepodobnosť 1/5

Ak z toho spravíme rovnicu dostaneme 600000000 : 1/2 : 1/2 : 1/2 : 1/10 : 1/5 = 1,5 milióna planét s vhodnými podmienkami na vznik komplexného života !

Z rovnice teda vyplýva to, že IBA v našej galaxii je okolo 1,5 milióna planét/mesiacov, ktoré spĺňajú všetky podmienky pre vznik inteligentného komplexného života ! To je vskutku obrovské číslo !

Obrázok blogu

ALE POZOR ! Toto číslo však bude ešte mnohonásobne väčšie, pretože sme tu rátali len s planétami, na ktorých by sa život vytváral na zemskom povrchu, avšak môžu existovať aj planéty kde by sa život nevytváral na zemskom povrchu, ale POD zemským povrchom - v podzemných oceánoch. IBA v našej slnečnej sústave sa predpokladá 14 planét/mesiacov na ktorých by sa mohli nachádzať podzemné oceány. Patrí tu planéty Zem, Pluto, Mars a mesiace Európa, Callisto, Enceladus, Diona, Titan, Miranda, Ariel, Umbriel, Titania, Oberon, Triton.

https://cosmosmagazine.com/space/ocean-worlds-in-the-solar-system/

https://www.space.com/mars-water-oceans-hiding-beneath-crust

Vodné svety môžu byť ideálnym priestorom na vznik komplexného života. Na morských dnách sa nachádzajú objekty v podobe hydrotermálneho prieduchu. Ide o kruhové komíny tvorené minerálnymi zložkami, ktoré vynáša z vnútra zemskej kôry prehriata voda.

Obrázok blogu

https://www.greelane.com/sk/science-tech-math/zvierat%c3%a1-a-pr%c3%adroda/early-life-theory-of-hydrothermal-vents-1224529/

Tieto komíny sa zvyčajne nachádzajú v okolí stredooceánskych chrbtov v priemernej hĺbke 2 100 metrov pod morskou hladinou. Prieduchy bez prestania chrlia veľké objemy mineralizovanej morskej vody s teplotou vyššou než 400 °C, ktorá však vďaka vysokému tlaku okolitej vody nedosahuje bod varu. Veľké prekvapenie vo vedeckom svete spôsobilo zistenie, že v okolí komínov žijú rozvinuté spoločenstvá s uzavretým ekosystémom úplne závislým od síry. Nikto nepredpokladal, že sa život na vyššej úrovni môže objaviť v nepriaznivých podmienkach, kde panuje obrovský tlak, kam nedosahuje slnečné svetlo a kde je unikajúca voda obohatená sírovodíkom, ktorý je pre väčšinu pozemských organizmov smrteľný. Zistilo sa, že tu existuje potravinový reťazec, na ktorého začiatku sú baktérie, ktoré využívajú síru a ostatné minerály obsiahnuté v unikajúcej vode ako základný zdroj potravy, z ktorej sú pomocou chemotrofie schopné uvoľňovať energiu. Od baktérií sú závislé ďalšie vyššie organizmy (Riftia pachyptila), ktoré dosahujú prírastok až 85 centimetrov za rok. Vyskytujú sa tu tiež slepé krevety, kraby, ryby (napr. Zoarcidae, Bathysaurus). Zdokumentovaný vrchol potravinového reťazca je zatiaľ u veľkých červov a lastúrnikov.

V Pacifiku pri mexických brehoch boli objavené sírne zelené baktérie (green sulfur bacteria), v ktorých prebieha fotosyntéza, ale ktoré neprodukujú kyslík. Zaujímavosťou je, že sa nachádzajú v takej hĺbke, kam nepreniká slnečné svetlo, podrobnejším výskumom sa ukázalo, že získavajú "svetlo" zo slabej žiary horúcej vody a rozpálených skál v okolí. Celosvetovo je známych okolo 550 druhov rôznych organizmov, ktoré sú závislé od prostredia komínov. V priebehu ďalších expedícií sa stále objavujú nové a nové druhy, takže číslo nebude konečné. V okolí komínov je vysoká hustota a výskyt jedincov.

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cierny_faj%C4%8Diar

Ďaľšími výhodami podvodných/podzemných svetov je to, že sa môžu vyskytovať aj na planétach, ktoré nie sú vo vhodnej vzdialenosti od Slnka, nemajú magnetické pole a obrie planéty chrániaca planétu pred dopadmi meteoritov. Zemský povrch tieto podzemné/podvodné svety ochraňuje pred prinízkymi/privysokými teplotami na zemskom povrchu planéty, pred dopadmi meteoritov, aj proti radioaktívnemu žiareniu zo slnka. IBA v našej slnečnej sústave sa odhaduje 14 takýchto podvodných/podzemných svetov.... čo potom v celej našej galaxii, ktorá má stovky miliárd slnečných sústav ?!

Záverom : Počet vhodných planét IBA v našej galaxii na ktorých sa život môže vytvárať na zemskom povrchu odhadujem na 1,4 milióna. Počet vhodných planét na ktorých sa život môže vytvárať v podzemí odhadujem na minimálne desiatky miliárd len v našej galaxii.

Vyzerá to teda tak, že štatistika mimozemšťanom praje. Vhodné podmienky na planéte však ešte 100% neznamenajú, že sa na planéte vytvorí inteligentný život schopný medzihviezdnej komunikácie/cestovania. O pravdepodobnosti vývinu od jednoduchej protobunky až k zložitému mimozemskému životu schopného medzihviezdne cestovať budem písať nabudúce.

Zdroj : https://www.vedeckeokienko.sk/existencia-mimozemstanov/

Tomáš  Harustiak

Tomáš Harustiak

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  104x

Vyštudoval som matematické gymnázium na Grosslingovej ulici. Mojimi zaľúbami sú matematika, fyzika, paleontológia. Venujem sa písaniu vedeckých článkov o evolúcii, Veľkom tresku, paleontológii, geológii. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu