Máme tu však skupinu ľudí, ktorí tvrdia že žiaden covid tu nie je. Odmietajú sa zaočkovať a zúrivo o tom presviedčajú aj ostatných. V súčasnosti sa zdá, že táto skupina ľudí má na Slovensku možno aj väčšinu.
Čo je však na ich postojoch paradoxné, nemocnice sa plnia práve ľuďmi tejto skupiny a to isté sa dá povedať o tých, čo už zomreli.
Až potiaľto by sa dalo povedať, že každý má právo na svoj názor. Také jednoduché to však nie je. Tým, že sa odmietajú zaočkovať a teda plnia nemocnice, bránia ostatným pacientom v ich liečení, na ktoré majú títo zákonný nárok. Celý život pracovali, platili si odvody a keď dostali nejakú závažnú chorobu, nemôžu byť náležite ošetrení. Dá sa dokonca ukázať, že okrem nárastu úmrtí na covid stúpa tiež počet úmrtí týchto ľudí na iné diagnózy.
A vzniká dosť principiálna otázka: Je správne, že sa na úkor nezaočkovaných ruší starostlivosť, nemocničné lôžka, operácie a iné úkony bežných pacientov? Veď keď sa niekto po už takmer dvojročných správach o nebezpečí covidu, neustálom zverejňovaní počtov nakazených a zomrelých nedá presvedčiť, nech za to aj nesie následky. Určite by to bolo spávnejšie, ako keď nesú následky tí, ktorí túto situáciu nezapríčinili.
Je zrejmé, že naše súčasné zákony by takúto pozitívnu diskrimináciu nedovolili. Stojí však na uváženie, či by sa to v prospech nevinných ľudí nemalo zmeniť.
Na túto tému sa toho popísalo a ešte popíše veľa. Je to však problém ktorý bude treba, skôr či neskôr, riešiť. Niektoré krajiny k tomu už pristupujú, tak za zobuďme.