V nedávno uverejnenej štúdii v časopise People and Nature, ktorý vydáva British Ecological Society, vedci zisťovali, či je rozdiel vnímania žien a mužov u mestských vtákov ako sú holuby, vrabce a straky a či medzi nimi existuje rozdiel vo vnímaní potenciálneho nebezpečenstva.
V prvom rade je nutné definovať to, čo štúdia vlastne skúmala. Keď som túto informáciu zdieľal s užívateľmi internetových fór, prekvapilo ma, ako povrchne sa ľudia na tých pár viet pozreli a ako veľmi sa niektorí užívatelia urazili a odmietli zistenia akceptovať. Štúdia neriešila, ktoré pohlavie vtáky preferujú, alebo majú radšej, ale doslova bola definovaná veličina FID - Flight initiation distance - čo by sa dalo voľne preložiť ako vzdialenosť odštartovania letu.
Ľudsky povedané, je to vzdialenosť, na akú vám vták dovolí sa k sebe priblížiť, kým odletí. Táto veličina je veľmi variabilná a záleží na konkrétnej situácii, typu prostredia, druhu vtáka a podobne.
Na čo sa vlastne takýto výskum robil? Ako samotní autori štúdie uvádzajú, zatiaľ žiadne podobné bádanie neexistovalo a pritom fakt, ako zvieratá reagujú na pohlavie pozorovateľa, môže byť dôležitý aj pre iné výskumy. Doteraz sa často predpokladalo, že pohlavie výskumníka nemá na správanie zvierat vplyv. A možno aj na základe tohto výskumu, sa táto skutočnosť začne brať do úvahy.
Výskum sa konal v Českej republike, Francúzsku, Nemecku, Poľsku a Španielsku. Pri zisťovaní FID sa brala do úvahy počiatočná vzdialenosť, veľkosť kŕdľa, druh a pohlavie cieľového vtáka, charakteristika krajiny a množstvo vegetácie. Do výskumu bolo zaradených 37 druhov bežných mestských vtákov ako napríklad holuby, straky, drozdy, sýkorky, vrabce, škorce a vrany.
Čo sa týka pozorovateľov, výskumníci ich zosúladili podľa ich výšky a oblečenia. Ženy nesmeli zbierať údaje počas menštruácie. Výskumníci sa tiež snažili potlačiť potenciálny efekt zvyknutia si vtákov na pozorovateľov, a preto sa muži a ženy na lokalitách striedali. Metodika teda myslela na množstvo aspektov, ktoré by mohli deformovať výsledné údaje.
A aké boli teda výsledky? Zistilo sa, že samce vtákov boli voči riziku odolnejšie ako samice a odlietali o niečo neskôr. Prekvapujúcejšie však bolo, že vtáky vo všeobecnosti odlietali skôr, keď sa k nimi približovali ženy. Priemerná hodnota tohto rozdielu bola približne jeden meter. Výsledok bol konzistentný vo všetkých piatich skúmaných európskych krajinách a aj naprieč sledovanými druhmi vtákov.
Vedci predpokladajú, že vtáky by mohli vnímať ľudské chemické signály alebo pachové rozdiely, postavu, chôdzu alebo nejaký detail, ktorý ľudskému vnímaniu zatiaľ uniká. Výsledky sú natoľko zaujímavé, že sa tomuto fenoménu určite oplatí venovať aj ďalším štúdiom.
Zdroj: Sex matters: European urban birds flee approaching women sooner than approaching men (People and Nature)
