<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Elena Hidvéghyová-Yung</title>
    <link>https://blog.sme.sk/hidveghyova-yung</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Papierové knihy na vyhynutie?</title>
      <description>Jeden popredný slovenský týždenník pred časom uverejnil zaujímavý článok. Jeho autor – odvolávajúc sa na rôzne výskumy – prorokuje zánik papierovej knihe ako takej v horizonte niekoľkých desiatok rokov. Plne nahradiť ju má e-čítačka, ktorá stopne nákladnú a neekonomickú výrobu papiera, atramentu…  V horizonte pár rokov má byť aj u nás cenovo dostupná. Celý proces sa vraj dá pripodobniť tomu, ako playstation pomaly, ale s istotou vytláča po stáročia obľúbeného dreveného koníka. Nuž ja verím, že drevený koník, macík, či bábika nezaniknú. Playstation a iné virtuálne hračky fungujú paralelne, ale nemajú ambíciu ich plne nahradiť. A tak isto e-čítačka nemôže jedného dňa odstaviť tlačenú, papierovú knihu. Lebo ľudia ešte stále nie sú, chvalabohu, roboty. Možno som príliš romantická. Ale verím, že ľudia potrebujú aj dotykový kontakt s knihou, s jej tvarom, farbami… a čistá virtuálna podoba ich nemôže uspokojiť. Alebo môže?</description>
      <guid isPermaLink="false">8d81af91-06e5-4ec9-a72a-5d647ce56597</guid>
      <pubDate>Wed, 26 Mar 2014 13:30:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/hidveghyova-yung/kultura/papierove-knihy-na-vyhynutie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zlá správa: Slovensko (opäť občas) neexistuje!</title>
      <description>Náhodne som na čínskom internete objavila naskenovanú knihu – čínsky preklad pamätí Alexandra Dubčeka z roku 2001 s názvom Nádej zomiera posledná. V tiráži je uvedený latinkou slovenský názov knihy spolu sa adresou vydavateľstva v Bratislave. V čom je problém? Na obálke i v tiráži je pred názvom knihy v zátvorke čínsky znak „ťie“ a to je skratka pre „český“, „čeština“, resp. „Česko“. (Celé slovo v čínštine znie „ťie-kche“, ako fonetický prepis anglického „czech“.)</description>
      <guid isPermaLink="false">10200684-6fa3-45bf-88bf-19a740ceae11</guid>
      <pubDate>Thu, 27 Feb 2014 14:22:22 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/hidveghyova-yung/kultura/zla-sprava-slovensko-opat-obcas-neexistuje</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prudérnosť jazykových redaktorov</title>
      <description>Hon na „subštandardné výrazy“ v slovenskej jazykovede má už pomerne dlhú tradíciu,  rovnako ako hon na bohemizmy. Chcem sa podeliť o tragikomickú skúsenosť s nemenovanou redakciou, kde mi jazyková redaktorka v preklade beletrie vyčiarkla niekoľko slov. V prvom rade to bol drzý, donebavolajúci anglicizmus „lúzer“ – opravila mi to na „vyvrheľa“ (sic!). Kontextom bol život mladíka bez cieľa, ktorý vegetoval zo dňa na deň ako prvotriedny povaľač. Keďže sa ale s redaktorkou nijako nedalo dohodnúť a všetka moja argumentácia o funkčnosti a frekvencii slova v našom jazyku zlyhala,  bola som nútená kapitulovať pred staršou a skúsenejšou „strážkyňou čistoty jazyka“. S riešením „vyvrheľ“ som radikálne nesúhlasila – podľa môjho názoru to je úplne iný a negatívnejší význam. V konečnom dôsledku sme sa dohodli na „skrachovancovi“ – i keď je to menej operatívne. A obzvlášť v spojení „lúzerský život“ mi verzia „život skrachovanca“ nebola celkom po vôli, ale ustúpila som. Nedalo sa inak.</description>
      <guid isPermaLink="false">601e2bae-c2cd-4b45-a0cf-f4398b55b970</guid>
      <pubDate>Wed, 19 Feb 2014 07:57:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/hidveghyova-yung/kultura/prudernost-jazykovych-redaktorov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čínsky avantgardný výtvarník: nahý rebel v tŕní</title>
      <description>„Zvieracia farma“ (2010) – obrovská digitálna tlač, od autora menom Čchang Lej, je hlboko filozofická a fascinujúca. V galérii Arsenal  Montreal bola pred rokom odprezentovaná ako jedno zo 44 výtvarných diel od 18 súčasných, nekonformných výtvarníkov z ČĽR. Autor „Zvieracej farmy“ na priečelí Brány nebeského pokoja  (Tchien-an-men), resp. „na tribúne“ nad portrét veľkého Maa, umiestnil figúry politických vodcov – bývalých i terajších. Na námestí, uprostred stoviek živočíšnych druhov, zas umiestnil seba – bezpohlavného, nahého muža, s chýbajúcim atribútom mužnosti. „Muž sa v Číne cíti tak, akoby nemal gule“, vyjadril sa na vernisáži výtvarník.</description>
      <guid isPermaLink="false">801480d7-f650-400f-879f-a8dcd9844e2f</guid>
      <pubDate>Sat, 08 Feb 2014 09:19:28 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/hidveghyova-yung/kultura/cinsky-avantgardny-vytvarnik-nahy-rebel-v-trni</link>
    </item>
    <item>
      <title>Celebrita par excellence: Marián Kuffa</title>
      <description>Katolícka cirkev má čoraz viac zarytých odporcov. Pre mnohých je synonymom pokrytectva, extrémneho spiatočníctva atď.  O ľuďoch, ktorí potvrdzujú opak, sa  občas hovorí, nie však často. Zvedavosť ma priviedla nedávno do dedinky Žakovce neďaleko Kežmarku, aby som na vlastné oči zažila ako funguje nezvyčajná komunita: katolícky kňaz ako zvrchovaný šéf v tábore najväčších vyvrheľov spoločnosti. Kuffa pod jednou strechou s (bývalými) alkoholikmi, narkomanmi, väzňami, resp. invalidmi bez nôh a rúk... Vyše 240, prevažne mužov (ženský oddiel je v neďalekej Ľubici) funguje na obrovskom svojpomocne vybudovanom pozemku uprostred obce, kde je Kuffa farárom. Je tam „všetko“: niekoľko-poschodová budova s ubytovacími kapacitami a s vrátnikom, jedáleň, ošetrovne, kaplnka, knižnica, ďalej malé domčeky pre matky s deťmi, či hospodárske budovy ako pekáreň, maštaľ pre kravy, kozy, svine, stajňa  pre kone, alebo jazierko s rákosím a s červenými rybkami...</description>
      <guid isPermaLink="false">d6fb06d3-1fe7-41f1-8f3b-3953eb451f7e</guid>
      <pubDate>Mon, 03 Feb 2014 18:22:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/hidveghyova-yung/spolocnost/celebrita-par-excellence-marian-kuffa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Blogerstvo</title>
      <description>Geniálny  čínsky filozof Lao-c' (6. stor. p.n.l.) vo svojej slávnej knihe Tao-te-ťing napísal aj toto: "Netreba výjsť z domu, aby človek poznal celý svet". Dá sa to prekladať na mnoho spôsobov, napr. aj modernejšie: "Nemusíš ani vystrčiť z domu nos, aby si sa spojil s celým svetom," resp. "aby si spoznal celý svet" a pod. Jeho výrok neskôr v Číne zľudovel vo forme:  "Vzdelaný človek (intelektuál) nemusí výjsť z domu na to, aby poznal celý svet". (perex foto: www.oknaolkusz.pl)</description>
      <guid isPermaLink="false">ad26a352-eca5-4502-b9b4-34e1693f8a30</guid>
      <pubDate>Sat, 01 Feb 2014 10:46:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/hidveghyova-yung/spolocnost/blogerstvo</link>
    </item>
    <item>
      <title>Číňania odštartovali rok koňa</title>
      <description>Čína – z viacerých dôvodov moja osudová krajina, pred pár hodinami odštartovala nový rok koňa. Ja som sa zas rozhodla odštartovať môj dávno zamýšľaný blog. Prvý text bude preto "čínsky" ladený o Sviatkoch jari, čchun-ťie, ktoré v týchto okamihoch zachvátili celú Čínu a komunity Číňanov žijúcich v zámorí. Pre niekoho je to udalosť, na ktorú sa teší celý rok a nedá na ňu dopustiť. Pre iného zas nutné zlo, ktorému sa rád vyhne, ak je to aspoň trochu možné... (Skoro ako naše Vianoce:) Áno, zajtrajšok, posledný januárový deň, sa stane paradoxne prvým dňom prvého mesiaca v čínskom lunárnom kalendári. V predvečer tohto dňa sa zároveň začínajú najväčšie čínske tradičné sviatky čchun-ťie, doslova Sviatky jari.  Ozaj, Čína má len jeden centrálny "Beijing time"- o 7 hodín v predstihu oproti nám v Strednej Európe. No keďže na hodinkách mám 23:02.,  pre Číňanov na opačnom konci sveta už pred 6 hodinami začal tradičný nový rok, ale teraz  (dúfam) sladko spia (foto: chinapost.com.cn).</description>
      <guid isPermaLink="false">bb53df71-27fe-40b3-8032-6ca0e75dde9c</guid>
      <pubDate>Fri, 31 Jan 2014 19:30:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/hidveghyova-yung/kultura/cinania-odstartovali-rok-kona</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
