reklama

Márnivé dcéry z Bratislavy: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli.

Štyri noci pre 12 ľudí stáli vyše 6000 eur. V cene bol len nájom, nie jedlo, hygienické potreby či zabezpečenie lôžok.

Márnivé dcéry z Bratislavy: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli.
Vajnory postavili Dom kultúry z verejných zdrojov a úveru. Potom ho zverili dcérskej firme, ktorej platia tisícky eur na nájomnom. (Zdroj: Tomáš Benedikovič)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

AKTUALIZOVANÁ O INFORMÁCIE Z VAJNORSKÉHO MIESTNEHO ZASTUPITEĽSTVA

V článku:

Ako sa Vajnorom predražujú služby, zabezpečované cez dcérsku firmu 

Ako (ne)funguje kontrola dcérskej firmy zo strany Vajnor 

Kam smerujú peniaze z dcérskej firmy 

Ako starosta podpisuje zmluvy sám so sebou

Predstavte si, že by vám vaši rodičia zverili svoju novú zariadenú chatu, ktorú by si kúpili na hypotéku. Vy by ste sa začali starať o jej údržbu a platili energie. Rodičia by ďalej platili úver a občas by ešte do chaty kúpili nejaké zariadenie, napríklad klimatizáciu. Potom by vás požiadali, že tam chcú stráviť víkend. Pýtali by ste od nich komerčný nájom?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Znie to bizarne, ale takéto vzťahy môžu mať niektoré obce so svojimi dcérskymi spoločnosťami. Jednou z nich je Vajnorská podporná spoločnosť (VPS).

Tú bratislavská mestská časť Vajnory založila v roku 2007, krátko po nástupe Jána Mrvu do kresla starostu Vajnor, kde pôsobil 12 rokov. Dnes je Mrva vysokopostaveným štátnym úradníkom, do kresla šéfa Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ho bez konkurzu poslali vládni OĽaNO, za ktorých kandidoval v parlamentných voľbách.

Mestská časť Vajnory pod jeho vedením tvrdila, že vďaka dcérskej firme ušetrí. "Toto je jedna z mála spoločností, ktoré majú samosprávy, ktorá nevyberá, ale nosí peniaze," vyhlasoval Ján Mrva v čase, keď bol starostom Vajnor. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ján Mrva tvrdil, že vďaka dcérskej firme Vajnory ušetria.
Ján Mrva tvrdil, že vďaka dcérskej firme Vajnory ušetria.  (zdroj: Tomáš Benedikovič)

Obchody medzi mestskou časťou a VPS, ktoré sám podpisoval, však ukazujú, že sa služby, zabezpečované dcérskou firmou, mohli predražiť. Aktuálny starosta Vajnor Michal Vlček, ktorý je zároveň konateľom dcérskej firmy, dokonca priznáva, že si dcéra necháva maržu. A tak keď chcú Vajnory využívať sály vo vlastnom dome kultúry, ktorý postavili na úver a potom zverili dcérskej firme, preplácajú okrem energií aj tisícky eur na nájomnom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najvyšší kontrolný úrad tiež už pred rokmi kritizoval, že si obce zakladajú dcérske spoločnosti, aby ich finančné toky a teda verejné zdroje unikli kontrole. Platby od mestskej časti napríklad v roku 2021 tvorili dve tretiny tržieb Vajnorskej podpornej spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

1. Ubytovanie utečencov

Vyše 6000 eur si napríklad Vajnorská podporná spoločnosť vyfakturovala za ubytovanie 12 utečencov z Ukrajiny počas štyroch dní Veľkej noci v roku 2022. Ubytovala ich vo veľkej sále domu kultúry na lehátkach. 

Ak by piatim dospelým a siedmim deťom objednali izby v najluxusnejších bratislavských hoteloch, mohlo by ich to vyjsť lacnejšie. Napríklad v hoteli Hilton by za štyri noci zaplatili 2500 eur, v Crowne Plaza necelých 1500. Vajnory faktúru zaplatili. 

Ako však Vajnorská podporná, ktorej konateľom je aktuálny starosta Vajnor Michal Vlček, prišla k sume 6048 eur za štyri dni, ak sa aj v komerčnom cenníku na webe Domu kultúry uvádza, že denný paušál za prenájom veľkej sály, kde boli utečenci ubytovaní, je 660 eur?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa faktúry, ktorú sme získali na základe infozákona, si Vajnorská podporná účtovala cenu za hodinu. Tú má určenú v zmluve o partnerstve pri zabezpečovaní verejnoprospešných aktivít mestskej časti, ktorú podpísal súčasný starosta Vlček ako konateľ VPS s bývalým starostom Mrvom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dcéra si však vypýtala nielen zmluvne určených 10 eur za hodinu užívania veľkej sály, ktorá je zachytená na fotografiách z príprav ubytovania pre utečencov, ale aj 5 eur za hodinu za malú sálu. Okrem toho si vypýtala aj 5 eur na hodinu za foyer, 5 eur za hodinu za kuchynku a ďalších 5 eur za užívanie klubu, hoci partnerská zmluva takéto položky vôbec neuvádza. 

Partnerská zmluva medzi Vajnormi a ich dcérskou firmou jasne hovorí, za čo majú Vajnory platiť.
Partnerská zmluva medzi Vajnormi a ich dcérskou firmou jasne hovorí, za čo majú Vajnory platiť.  (zdroj: Archív)

A hoci utečenci strávili v dome kultúry len 4 dni, Vajnorská podporná si zaúčtovala ubytovanie za 168 hodín, teda 7 dní. V zmluve medzi Vajnorami a dcérskou firmou je  napísané, že sa platí za skutočné využívanie priestorov. 

Starostu a zároveň konateľa VPS s. r. o. Michala Vlčeka sme sa teda pýtali, prečo bola faktúra vystavená v rozpore s partnerskou zmluvou a prečo ju Vajnory preplatili?

"Ak máte problém s tým, že Vajnory sa od vypuknutia vojny na Ukrajine snažia pomáhať, ako sa dá, utečencom na Ukrajine, je to asi vec vášho morálneho nastavenia," uviedol s tým, že mali povinnosť vytvoriť ubytovacie kapacity pre 40 ľudí. Podľa faktúry však neplatili podľa počtu ubytovaných, ale podľa počtu hodín. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Áno, využívala sa aj kuchynka, aj kúpeľňa, pretože aj títo ľudia, ktorí utekajú pred vojnou, majú bežné sociálne potreby. Ak by ste niekde potrebovali prespať, možno by vám stačila iba posteľ bez kúpeľne, toalety a kuchynky, ale my sme sa snažili, aby sa rodiny s deťmi, čo hľadali útočisko, cítili u nás čo najlepšie," reagoval. Toalety sú však bežne bezplatne prístupné každému návštevníkovi Domu kultúry a povinnosť platiť za kuchynku sa v zmluve medzi Vajnormi a VPS jednoducho nenachádza, rovnako ako za foyer. K tomu sa ale Vlček viac nevyjadril. 

Faktúru nám Vajnory poskytli cez infozákon, nebolo však v nej uvedené, kto ju vystavil.
Faktúru nám Vajnory poskytli cez infozákon, nebolo však v nej uvedené, kto ju vystavil.  (zdroj: Archív)


Vajnory faktúru preplatili, hoci vedeli, že im štát kompletné náklady refundovať nebude. Vedúci ekonomického oddelenia Tomáš Kulka na májovom zastupiteľstve, keď kvôli Pomoci Ukrajine menili rozpočet, povedal, že "štát nikdy nerefunduje všetko".

Vicestarostka Soňa Molnárová, ktorá je členkou dozornej rady VPS, zároveň porátala, že peniaze od štátu Vajnorom postačia na stravu utečencov a "6000 eur je na vrub mestskej časti." Čiže nerefundovanou čiastkou môže byť suma, podobná tej, akú zaplatili dcérskej firme za prenájom vlastného Domu kultúry. 

Šesťtisícové nájomné dcérskej firme nakoniec tvorilo väčšinu nákladov v hodnote 8768,37 eur, ktoré Vajnory uviedli v žiadosti o preplatenie nákladov na pobyt odídencov. V cene nájmu nebolo ani zabezpečenie lôžok za 1900 eur.

Štát pritom podľa ministerstva vnútra prepláca samosprávam 14 eur za stravu a ubytovanie za jednu noc. Pred tým si však informácie, uvedené v žiadosti o preplatenie, preverí napríklad na základe identifikačného kódu, ktorý by mal mať každý evidovaný utečenec. 

"Ubytovanie utečencov bolo zabezpečené v súlade s nariadeniami okresného úradu a reálne aj vyúčtované," myslí si predsedníčka vajnorskej finančnej komisie a zároveň predsedníčka Dozornej rady Vajnorskej podpornej spoločnosti Katarína Pokrivčáková.  

Vajnory platili dcérskej firme nájom aj za testovanie, aj očkovanie.
Vajnory platili dcérskej firme nájom aj za testovanie, aj očkovanie.  (zdroj: Živémesto.sk)

2. Čudné nájomné vzťahy

Nový dom kultúry, prestavaný zo starého zariadenia, otvorili Vajnory v roku 2015. Jeho výstavba vrátane základného vybavenia vyšla na viac ako milión eur. A keďže si mestská časť brala úver, podľa analýzy INEKO sa so zadlženosťou v hodnote 34,1 percenta stala druhou najviac zadlženou mestskou časťou Bratislavy po Devíne

Zatiaľ čo Vajnory splácali úver, Dom kultúry prenajali dcérskej spoločnosti za 2000 eur ročne a tá jeho priestory prenajíma za komerčné ceny ďalším záujemcom, napríklad na krúžky či svadby. Medzi najlepších klientov však patria samotné Vajnory.

Na základe zmluvy o partnerstve pri zabezpečovaní verejnoprospešných aktivít mestskej časti platia Vajnory dcérskej firme mesačný paušál 487,15 eura mesačne s DPH plus energie za užívanie knižnice, klubov, priestorov mestskej polície a keramického krúžku vo vlastnej budove. Ako sme už uviedli, ak chcú Vajnory užívať veľkú, alebo malú sálu, platia 10 a 5 eur za hodinu plus 20-percentnú DPH.  

Počas pandémie koronavírusu Vajnorskej podpornej vypadli príjmy z prenájmov na akcie a svadby. Vajnory však začali kultúrny dom využívať na testovanie AG testami a tak v roku 2020 zaplatili svojej dcére za nájmy viac ako 19-tisíc eur.

V roku 2021 už mestská časť organizovala testovanie každý víkend až do polovice mája ju nájom u dcérskej firmy vyšiel na viac ako 20-tisíc

Takéto ceny dohodli v roku 2015, kedy otvorili Dom kultúry, exstarosta Ján Mrva s konateľmi VPS Michalom Vlčekom, dnešným starostom, a poslancom Marekom Grebečim

Starosta Vajnor Michal Vlček je konateľom dcérskej firmy Vajnor od roku 2015, predtým pôsobil v jej dozornej rade.
Starosta Vajnor Michal Vlček je konateľom dcérskej firmy Vajnor od roku 2015, predtým pôsobil v jej dozornej rade.  (zdroj: Živémesto.sk)

Vlček tvrdí, že výška nájomného vychádza z ustanovení zákona. "Spôsob určenia výšky nájomného musí rešpektovať platné zákony SR, mimo iné aj transferové oceňovania medzi závislými osobami, ktoré upravuje § 18 zákona č. 595/2003 Z.t. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov  a Usmernenie č. MF/019153/2018-724 o určení obsahu dokumentácie," uviedol.   

"Dom kultúry postavila VPS a využívanie kultúrneho domu nemôže byť bezodplatné," tvrdí aj miestny kontrolór Martin Gramblička, ktorý v prípade vzťahu medzi Vajnormi a dcérskou firmou doteraz nezistil žiadne pochybenia. Pred Vlčekom bol jej konateľom on, viac nižšie.

Finančné riaditeľstvo ale uvádza, že v takýchto prípadoch môže byť v cenách zohľadnený verejný záujem. "Ak sa predmetná nehnuteľnosť medzi závislými osobami, na ktoré sa vzťahujú špecifické pravidlá, prenajíma na účely, pri ktorých je zohľadnený verejný záujem, možno túto cenu nájmu považovať za cenu v súlade s princípom nezávislého vzťahu, ale len v prípade, ak dochádza k úspore prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu VÚC," vraví Martina Rybanská, hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR. 

Aj predseda NKÚ Ľubomír Andrassy sa v rozhovore pre portál Živémesto.sk vyjadril, že v takýchto vzťahoch je možné určiť rôzne výšky nájmov podľa toho, či ide o verejnoprospešný účel. 

Zmluva, ktorá určuje výšku nájmu, ktorú Vajnory platia dcére za využívanie Domu kultúry, sa volá zmluva o partnerstve pri zabezpečovaní verejnoprospešných aktivít.

Zaujímavosťou je, že kým dcérskej firme Vajnory za testovanie vo svojom Dome kultúry platili tisíce, súkromnej firme, ktorá v tom čase prevádzkovala ďalšie odberné miesto vo Vajnoroch, na návrh Vlčeka odpustili nájom pozemku v hodnote 6 eur za hodinu a to práve z dôvodu, že bude "bezplatne vykonávať verejno-prospešnú činnosť pre obyvateľov."

Nájom za upratovacie auto platia Vajnory svojej dcére paušálne.
Nájom za upratovacie auto platia Vajnory svojej dcére paušálne.  (zdroj: Živémesto.sk)

3. Drahšie nájmy strojov

Vajnorská podporná spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov na plný úväzok, vykazuje len pár dohodárov. Na internete nenájdete žiaden kontakt na ňu, ani na jej vedúcich predstaviteľov. Potrebné služby zabezpečuje z externého prostredia. 

Jej ročné tržby sa v posledných desiatich rokoch pohybovali od necelých 27-tisíc po 136-tisíc eur.

Obrázok blogu

Už v prvých rokoch fungovania VPS si Najvyšší kontrolný úrad všimol, že Vajnory svoju dcéru “prikrmujú” napríklad cez zmluvy o poradenstve, ku ktorým nenašli žiadne objednávky, ani výkazy činnosti, čím podľa kontrolórov porušili finančnú disciplínu. Kontrolórom sa tiež nepozdávalo, že mestská časť dcéru poverovala činnosťami, ktoré má zabezpečovať sama. Tak sa podľa neho obmedzuje kontrola použitia verejných prostriedkov zo strany NKÚ, nehovoriac o tom, že na hospodárenie firiem sa nevzťahujú tie isté predpisy ako na subjekty verejnej správy. (Viac v rozhovore s Andrassym.)

Po tejto kritike si zrejme Vajnory našli nový spôsob, ako dcéru “kŕmiť”. Posielajú jej paušálne platby za prenájom strojov, ktoré Vajnorská podporná vlastní, alebo si ich sama prenajíma.

Naše porovnania ukazujú, že sumy, ktoré dodnes zaplatila za prenájom upratovacieho autíčka i stroja na plátanie výtlkov dávno prekročili ich cenu a to aj po zarátaní dokúpeného príslušenstva. 


obstarávacia cena pre VPS

Vajnory zaplatili

Infraset na výtlky

4990 eur bez DPH

10 800 eur 

(180 mesačne od r. 2017) 

upratovacie vozidlo Hako

55 000 eur bez DPH

(na 29 splátok)

príslušenstvo 7080 eur

87 970 eur

(480 až 3000 mesačne od r. 2015)


dodávka Peugeot

474,73 eura

(mesačný nájom)

590 eur

(mesačný nájom)

V prípade upratovacieho autíčka sa mesačný paušál viackrát upravoval. Keď koncom roka 2018 nastúpil do funkcie aktuálny starosta Michal Vlček, ktorý je zároveň konateľom VPS, tak sumu zvýšil zo 480 na 990 eur mesačne. To už bol stroj takmer splatený. 

Nájomné sa platí bez ohľadu na to, či sa stroj využíva. V roku 2020 napríklad Vajnory stroj na opravu výtlkov využili len vo februári, marci a apríli, dcérskej firme však zaplatili za všetkých 12 mesiacov.

4. Drahšie Vajnorské novinky

Vajnory založenie “podpornej spoločnosti” odôvodňovali aj tým, že si cez ňu znížia náklady na obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, „a to najmä znížením cien z dôvodu vrátenej DPH, ktorú si VPS po obstaraní uplatňovala“. „Dôsledkom tejto skutočnosti sú znížené príjmy štátneho rozpočtu z DPH,“ kritizoval už pred rokmi NKÚ. 

Za tlač radničných Vajnorských noviniek však dcérskej firme platia viac, ako tá posiela tlačiarni. Napríklad za tlač dvojčísla 1-2/2021 uhradili dcére faktúru v hodnote 1 047,82 eur s DPH, pričom dcéra tlačiarni zaplatila 997,92 eur vrátane DPH. Vajnory pritom platia aj grafika a šéfredaktora, zatiaľ čo si dcérska firma berie príjmy z reklamy vo Vajnorských novinkách. Obvykle médiá príjmami z reklamy prispievajú na svoju prevádzku.

Vajnorské novinky nie sú novinami v pravom slova zmysle, pretože v nich chýbajú novinárske články. Ide skôr o fórum príspevkov zamestnancov miestneho úradu a ďalších.
Vajnorské novinky nie sú novinami v pravom slova zmysle, pretože v nich chýbajú novinárske články. Ide skôr o fórum príspevkov zamestnancov miestneho úradu a ďalších.  (zdroj: Archív)

Ak to všetko zrátame, predraženie služieb a zákaziek, ktoré si Vajnory od dcéry objednávajú, doteraz mohlo dosiahnuť desiatky tisícov eur.

Ak si za uvedené činnosti fakturuje Vajnorská podporná spoločnosť príslušnú maržu, nikto vo Vajnoroch o nič neprichádza, keďže ako som už uviedol vyššie - hlavnou činnosťou VPS, ktorá je 100% spoločnosťou mestskej časti, je zveľaďovanie mestskej časti a na to sú všetky finančné prostriedky použité,” tvrdí starosta a konateľ v jednej osobe, Michal Vlček. 

Iný názor na vec majú štátni kontrolóri. “Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a pri ich používaní je subjekt verejnej správy povinný zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia,” podotýkal ešte v roku 2013 Najvyšší kontrolný úrad po kontrole niektorých obcí.   

NKÚ vtedy Vajnory napomenul, že nehospodárnym použitím prostriedkov cez Vajnorskú podpornú porušili finančnú disciplínu v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách.  

Ak sa teda služby objednávané cez Vajnorskú podpornú pre Vajnory predražujú, mestská časť môže porušovať zákon.

5. Kam ide zisk

Vajnorská podporná by však predsa určité peniaze mala svojej matke vracať. Prínos obchodnej spoločnosti pre akcionára obvykle plynie zo zisku, ktorý vyprodukuje. Celková bilancia Vajnorskej podpornej za celé obdobie jej fungovania je strata vyše 58-tisíc eur. 

Obrázok blogu

Celkovo mali Vajnory podľa údajov z výročných správ dostať ako podiel na zisku od svojej dcéry za celé obdobie jej fungovania asi 15 700 eur. Podľa výpisov z účtov, ktoré nám poskytli cez infožiadosť, im však na účet prišlo 4730,98 eur. Pre porovnanie, mestská časť firmu založila s úvodným vkladom v hodnote asi 6000 eur.

Okrem toho, za celé obdobie svojho fungovania si Vajnorská podporná uplatnila odpočet DPH v hodnote viac ako 210-tisíc eur. Keďže Mrva avizoval, že založením firmy mestská časť ušetrí na DPH, pýtali sme sa teda, ako VPS tieto peniaze “vrátila” do mestskej časti.

Vratky DPH pre Vajnorskú podpornú spoločnosť.
Vratky DPH pre Vajnorskú podpornú spoločnosť.  (zdroj: Infožiadosť)

Verím, že vám nie je potrebné vysvetľovať platné zákony a že pravdepodobne len nedopatrením ste svoju otázku takto formulovala, a že viete že takéto niečo nie je zákonne možné,” hovorí Mrva. V minulosti však tvrdil, že Vajnorská podporná vznikla predovšetkým za účelom rozvoja infraštruktúry Vajnor. 

Jedna z ulíc vo Vajnoroch po daždi.
Jedna z ulíc vo Vajnoroch po daždi.  (zdroj: Živémesto.sk)


V roku 2016 napríklad Vajnorská podporná evidovala nadmerný odpočet DPH v hodnote viac ako 68-tisíc eur. Keď však v rovnakom roku riešili potrebu kúpiť klimatizáciu do veľkej sály Domu kultúry, mestská časť navýšila základné imanie VPS o 25-tisíc eur. V roku 2016 tiež VPS skončila v zisku viac ako 10-tisíc eur, z ktorého tiež mohla prispieť na investície. Neskôr však ešte Vajnory vyčlenili viac ako 6000 eur na javiskové svetlá a doplnenie techniky. Najnovšie radnica ohlásila, že v podstate nový dom kultúry treba zrekonštruovať za 205-tisíc eur.

Doplnené: Aktuálny starosta Vlček na štvrtkovom zastupiteľstve (30. 6. 2022) po vyjdení tohto článku tvrdil, že VPS peniaze, ktoré získa od mestskej časti aj Vajnorom vracia. "Všetky financie sú vracané naspäť do mestskej časti formou služby a to je napríklad, čistenie, HAKO, Infrasety a nákladné auto," odkazoval na stroje, ktoré si Vajnory od dcéry prenajímajú tak, že už zaplatili viac ako ich kúpnu, alebo nájomnú cenu.

6. Kto z toho profituje?

Ak sa teda služby cez Vajnorskú podpornú pre Vajnory predražujú a mestskej časti ani riadne nevypláca podiel na zisku, otázkou je, kam idú všetky tieto peniaze a kto z toho profituje. Existujú položky, o ktorých vedenie VPS nechce hovoriť. 

Vajnorská podporná vo výročných správach uvádza, že celú prevádzku Domu kultúry financuje z vlastných zdrojov a neberie od mestskej časti dotácie. "Všetky aktivity i celá činnosť spoločnosti boli dosiahnuté s minimálnym počtom osôb, prijatých iba ako "dohodárov", hlavne na zabezpečenie zákonných povinností prevádzky Domu kultúry (požiarna ochrana, BOZP, kúrenie)," tvrdí starosta a konateľ v správe. 

To však nie je celkom pravda. Kontroly požiarnej ochrany VPS platí na faktúru, za bezpečnostno-technické služby tiež. Na „dohodárov“, teda osobné náklady však ide ročne suma od 12 do 20-tisíc eur. Pýtali sme sa teda Vajnorskej podpornej, aké činnosti zabezpečuje cez dohody. Informácie nám odmietla poskytnúť. 

"Tieto informácie sú obsahom dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré nepodliehajú režimu povinne zverejňovaných zmlúv," znela odpoveď vajnorského poslanca a zároveň konateľa Mareka Grebečiho.

Infozákon uvádza, že dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nie je povinne zverejňovanou. Zákon však aj VPS ako povinnej osobe prikazuje "sprístupňovať informácie o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy“.

Infožiadosť sme viackrát preformulovali, informácie o dohodách sme však nedostali. Odpoveď sme nakoniec získali cez interpeláciu miestnej poslankyne. Vyplýva z nej, že väčšina z prostriedkov, vyplatených v rokoch 2015 až 2019 na dohodu, šla “manažérovi spoločnosti”.  

7. Koho živí Dom kultúry 

Faktúry VPS, ktoré sme získali na základe infozákona, ukazujú, že na rozpočet Vajnorskej podpornej sú napojené viaceré firmy, ktoré za svoje služby dostávajú paušálne platby – a to aj v čase, keď ich služby veľmi využité nie sú.

Dom kultúry manažuje firma Kulturia, ktorá patrí umeleckému vedúcemu a choreografovi súboru Lúčnica Mikulášovi Sivému. Za „poradenskú činnosť v oblasti manažmentu a riadenia kultúrnych a spoločenských podujatí v Dome kultúry Vajnory” dostávala mesačné platby aj počas obmedzení v čase pandémie koronavírusu. 

Aj starosta Vajnor a konateľ VPS Michal Vlček tvrdil vo výročnej správe VPS za rok 2020, že: „aj napriek krátkodobému zmierneniu opatrení počas letných prázdnin ostal takmer počas celého roka dom kultúry uzatvorený.“ Sivého firma však dostala platby v hodnote viac ako 18-tisíc eur. Odmena pre Kulturiu je podľa zmluvy štruktúrovaná a mala by závisieť aj od odvedenej činnosti, jej základom je však paušál „za pohotovosť.“

Paušálne platby za účtovníctvo v hodnote 648 eur mesačne dostáva aj účtovnícka firma Mayer and Ticht, v ktorej figuruje niekdajší starosta bratislavského Starého Mesta Peter Čiernik. Výška platby je daná zmluvne a nezávisí od množstva dodaných služieb. Žiadna z faktúr, ktoré sme si vyžiadali cez infozákon, nemala v prílohe sumár dodaných služieb.

Starosta a konateľ VPS Vlček považuje za hospodárne, že boli platené aj platby aj v čase, keď bola činnosť domu kultúry pre pandémiu obmedzená. “Úplne elementárnou vecou, ktorú si Vám dovolím ozrejmiť je, že každá nehnuteľnosť najviac technicky stárne, keď sa nepoužíva. Naopak, považoval by som za vysoko nehospodárne, keby sme kultúrny dom „vypli" a nezabezpečovali základný chod nehnuteľnosti aj v čase pandémie,” tvrdí. 

8. Ako (ne)funguje kontrola

NKÚ už pred rokmi kritizoval, že obce si zakladajú dcérske spoločnosti, aby ich finančné toky unikli kontrole. V prípade Vajnor však zrejme zlyháva aj kontrola zo strany matky – obce. 

Vajnorskú podpornú spoločnosť má kontrolovať jej dozorná rada. V zmysle zákona má napríklad dohliadať na činnosť konateľov - starostu Vlčeka a poslanca Mareka Grebečiho z jeho tímu.

Radu tiež tvoria ľudia, ktorí s Vlčekom kandidovali v jednom tíme - vicestarostka Soňa Molnárová, predsedníčka vajnorskej finančnej komisie, poslankyňa Katarína Pokrivčáková, šéfka finančnej komisie a poslanec Marián Zeman, bývalý futbalista. V minulosti ich spájala aj materská SDKÚ-DS. Traja vajnorskí opoziční poslanci v rade nemajú zastúpenie.

Zľava: vajnorský miestny kontrolór a bývalý konateľ VPS Gramblička, prednosta Kamil Homoľa, starosta a konateľ VPS Vlček a vicestarostka, členka dozornej rady VPS, Soňa Molnárová.
Zľava: vajnorský miestny kontrolór a bývalý konateľ VPS Gramblička, prednosta Kamil Homoľa, starosta a konateľ VPS Vlček a vicestarostka, členka dozornej rady VPS, Soňa Molnárová.  (zdroj: Živémesto.sk)

Dozorná rada má nielen preskúmavať účtovné závierky a návrh na rozdelenie zisku, ale aj nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti a žiadať vysvetlenia. Dozorná rada Vajnorskej podpornej však len každoročne vypracuje správu, v ktorej sa opakuje tvrdenie, že "nezistila žiadne zásadné nedostatky". 

"Dozorné rady sú absolútne formálne. Tí, ktorí sú tam nominovaní, si vôbec neplnia svoje povinnosti," hovorí o kontrolných orgánoch dcérskych firiem miest a obcí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Finančnú kontrolu by však mali robiť miestni kontrolóri. V prípade Vajnorskej podpornej si však nič nezvyčajné nevšimol ani vajnorský kontrolór Martin Gramblička, ktorý je švagrom člena dozornej rady Mariána Zemana. Tesne pred tým, ako sa stal kontrolórom, bol sám konateľom Vajnorskej podpornej a zároveň "koaličným" vajnorským poslancom za SDKÚ-DS.

Výsledky vajnorských komunálnych volieb z roku 2010 - dnešný starosta Vlček, konateľ VPS, kandidoval za SDKÚ-DS rovnako ako dnešní členovia Dozornej rady VPS Pokrivčáková, Zeman a Molnárová i dnešný miestny kontrolór Gramblička.
Výsledky vajnorských komunálnych volieb z roku 2010 - dnešný starosta Vlček, konateľ VPS, kandidoval za SDKÚ-DS rovnako ako dnešní členovia Dozornej rady VPS Pokrivčáková, Zeman a Molnárová i dnešný miestny kontrolór Gramblička.  (zdroj: Web MČ Vajnory)

Kontrolórom sa stal po konkurze v roku 2015, keď ho Vajnory vybrali spomedzi štyroch uchádzačov. Kým jeden z protikandidátov hovoril o tom, že by sa chcel zamerať na kontrolu hospodárenia dcérskej VPS a fungovania domu kultúry, Gramblička povedal: „po ôsmich rokoch poslancovania chcem prispieť k rozvoju obce.“ Zároveň si pýtal súhlas poslancov, aby mohol popri vykonávaní funkcie kontrolóra ďalej podnikať, čo dnes aj robí. Od vajnorských poslancov, exkolegov, vtedy získal suverénne najvyšší počet hlasov, pričom sa hlasovania zúčastnil aj jeho švagor futbalista Zeman (na fotke posledný).

 

Poslanci hlasovali za to, aby sa ich bývalý kolega stal kontrolórom. Kandidátom z externého prostredia šancu nedali.
Poslanci hlasovali za to, aby sa ich bývalý kolega stal kontrolórom. Kandidátom z externého prostredia šancu nedali.  (zdroj: Web MČ Vajnory)

Gramblička sa teda z funkcie konateľa Vajnorskej podpornej, kde pôsobil v rokoch 2014 až 2015, presunul do funkcie kontrolóra. Následne kontrolou "zistil stav hospodárenia VPS".

Aj ďalšie roky boli "bez kontrolných zistení." Poslanci s ním boli spokojní a zvolili ho aj na ďalšie funkčné obdobie.

Obrázok blogu

Gramblička konflikt záujmov nevidí. “Počas môjho pôsobenia ako člena dozornej rady a ako konateľa som nepoberal žiadnu odmenu od VPS,” uviedol. 

V zmysle zákona o finančnej kontrole má byť cieľom kontroly dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami, ale aj “predchádzanie podvodom, nezrovnalostiam a korupcii”.

9. Ako starosta podpisuje zmluvy sám so sebou

NKÚ v roku 2013 pri svojej kontrole kritizoval aj to, že zmluvy za Vajnorskú podpornú spoločnosť podpisuje zamestnanec miestneho úradu, ktorý bol na to splnomocnený. Išlo o poradcu starostu Mária Schwaba. Aktuálna situácia je taká, že zmluvy medzi Vajnorami a dcérou podpisuje starosta Michal Vlček - ako štatutár mestskej časti Vajnory a zároveň aj ako konateľ Vajnorskej podpornej spoločnosti.

Dodatok ku zmluve o nájme komunálneho vozidla, ktorým sa zvyšovala cena pre Vajnory.
Dodatok ku zmluve o nájme komunálneho vozidla, ktorým sa zvyšovala cena pre Vajnory. (zdroj: Archív)

 Vlček sa stal konateľom Vajnorskej podpornej ešte v roku 2015, keď bol vajnorským poslancom a predsedom stavebnej komisie. Koncom roka 2018 na stoličke starostu vystriedal Jána Mrvu, ktorý kandidoval na post primátora Bratislavy a neskôr jej kontrolóra. Konateľom VPS zostal Vlček aj naďalej. 

Zákon o výkone práce vo verejnom záujme hovorí, že zamestnanec je povinný konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania a zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov. 

Podľa stanoviska NKÚ, ktoré sme si vyžiadali, nie je v rozpore so zákonom, ak je starosta zároveň konateľom dcérskej firmy obce, ak za túto činnosť nepoberá odmenu. V istých situáciách však podľa NKÚ môže dochádzať ku konfliktu záujmov.

 „Na jednej strane má ako starosta obhajovať záujmy obce, no na druhej strane štatutár obchodnej spoločnosti má predovšetkým zabezpečiť zisk z podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti, respektíve napĺňať jej ciele," vysvetľuje NKÚ.

"Osobitne v takýchto prípadoch je dôležité fungovanie kontrolných orgánov či už na úrovni poslancov, hlavných kontrolórov a prirodzene aj verejnosti, obyvateľov obce, či naozaj starosta v takejto pozícii obhajuje verejný záujem,“ dodáva NKÚ.

Starostu Vlčeka otázka, či zastupuje záujem obce ušetriť alebo záujem firmy vytvárať zisk, pobúrila. “Svojimi sugestívnymi otázkami sa snažíte hľadať problémy tam, kde nie sú, a dávať do vzájomných rozporov veci, ktoré v žiadnom rozpore nie sú. Za hlboké zamyslenie stojí už Vaša prvá otázka, či je v rozpore, že som starostom mestskej časti a zároveň aj spolukonateľom jej stopercentnej dcérskej spoločnosti a koho záujmy teda zastupujem,” napísal.   

“Vajnorská podporná spoločnosť práve vytvára platformy a príležitosti na to, aby jej činnosť bola prospešná, ako pre samotnú firmu, tak aj pre mestskú časť,” uzavrel. 

 

Projekt Márnivé dcéry z Bratislavy je financovaný z Fondu investigatívnej žurnalistiky.

Obrázok blogu

Prečítajte si aj Vetrák: Starostovia a poslanci nemajú riadiť obecné podniky, ide o konflikt záujmov

Prečítajte si, ako sa darí ďalším dcérskym firmám v článku: Márnivé dcéry z Bratislavy: Firmy mestských častí prerábajú, nikoho to netrápi

Téme sa venuje aj rozhovor s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym o tom, ako fungujú dcérske firmy obcí: Šéf NKÚ: Cez dcérske firmy strácajú obce kontrolu nad majetkom

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  195x

Novinárka, ktorú zaujíma aj to, čo je pod povrchom. Dlhé roky som strávila v SME, aktuálne doň prispievam príležitostne ako externista. Venujem sa hlavne zbieraniu príbehov pamätníkov minulých režimov pre Post Bellum SK. Témy z oblasti Bratislavy, ktorej som sa venovala v SME, dnes publikujem na svojom webe Zivemesto.sk. Zoznam autorových rubrík:  Komunálna politikaRodina a školaNezaradenéSúkromné

reklama

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu