V Budmericiach sa už niekoľko mesiacov vedie intenzívna diskusia o skládke nebezpečného odpadu. Obyvatelia podpisujú petície, zúčastňujú sa verejných diskusií a žiadajú, aby sa pri rozhodovaní o budúcnosti skládky postupovalo maximálne opatrne. Obec sama upozorňuje na potrebu ochrany verejného záujmu a dôsledného posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Práve preto mnohých prekvapila informácia, že obecná spoločnosť uzatvorila obchodný vzťah týkajúci sa nakladania s azbestovým odpadom so spoločnosťou Istrochem Reality, ktorá prevádzkuje skládku nebezpečných odpadov v Budmericiach.
Nejde pritom o otázku zákonnosti.
Otázka je oveľa jednoduchšia.
Je možné súčasne vystupovať ako ochranca verejného záujmu a zároveň byť obchodným partnerom subjektu, voči ktorému má obec presadzovať požiadavky svojich obyvateľov?
Každý, kto niekedy rokoval v obchodných vzťahoch, vie, že nezávislosť má svoju hodnotu. Vyjednávacia pozícia nie je rovnaká vtedy, keď stojíte na opačných stranách stola, a vtedy, keď medzi stranami existuje ekonomický vzťah.
Práve preto sa v demokratických krajinách venuje taká pozornosť konfliktom záujmov, transparentnosti a oddeleniu verejného záujmu od obchodných väzieb.
Nejde o to, či je konkrétna zmluva výhodná alebo nevýhodná.
Nejde ani o to, či bola podpísaná v súlade so zákonom.
Ide o dôveru.
Ak obec žiada od prevádzkovateľa skládky vysvetlenia, prísnejšie podmienky alebo väčšiu opatrnosť pri ochrane životného prostredia, občania musia mať istotu, že tieto požiadavky nie sú ovplyvnené žiadnym iným vzťahom.
Dôvera verejnosti totiž nevzniká len dodržiavaním paragrafov.
Vzniká presvedčením, že rozhodnutia sú prijímané nezávisle a výlučne vo verejnom záujme.
Preto otázka nestojí tak, či je obchodný vzťah zákonný.
Otázka znie:
Je jednoduchšie hájiť záujmy občanov voči subjektu, s ktorým zároveň obchodujete, alebo voči subjektu, voči ktorému nemáte žiadne ekonomické väzby?
Na túto otázku by mala mať odpoveď každá samospráva. A najmä jej občania.
