Vo februári 2026 sa pri skládke nebezpečného odpadu v Budmericiach uskutočnil doplnkový hydrogeologický prieskum. Výsledky, ktoré sa objavili v technickej dokumentácii, pôsobia oveľa vážnejšie, než ako ich prezentuje investor projektu, spoločnosť Istrochem Reality.
Kým investor vo svojich stanoviskách hovorí o „prirodzenej geologickej bariére“ a bezpečnej „optimalizácii“, samotné vrty ukázali realitu, ktorá vyvoláva nové otázky o stave podložia a pohybe podzemných vôd.
Voda už 1,5 metra pod povrchom
Najvýraznejším zistením prieskumu bola podzemná voda vo vrte B-2 v hĺbke približne 1,5 metra pod terénom. Druhá hladina sa ustálila v hĺbke 8,2 metra.
Na prvý pohľad ide možno len o technický údaj. V skutočnosti však ide o veľmi dôležitý signál. Investor totiž argumentuje tým, že podložie tvorí prirodzene nepriepustná vrstva ílov, ktorá má skládku bezpečne izolovať od okolia.
Ak je však voda takto blízko povrchu, znamená to, že hydrogeologické pomery lokality sú aktívnejšie a komplikovanejšie, než sa verejne prezentuje. A práve to vyvoláva otázku, čo sa môže stať pri ďalšom plánovanom prehĺbení skládky o tri metre.
Pod skládkou sa nachádzajú aj zvodnené piesky
Ďalší vrt označený ako B-1 odhalil v hĺbke približne 13 metrov zvodnené piesky. Hladina podzemnej vody sa pritom ustálila priamo nad touto vrstvou.
Pre odborníkov je to významná informácia. Pieskové vrstvy totiž môžu fungovať ako prirodzené drenáže, cez ktoré sa voda – a v prípade havárie aj potenciálne znečistenie – dokáže šíriť podzemím oveľa rýchlejšie.
Samotná dokumentácia zároveň opisuje geologickú stavbu územia ako „veľmi chaotickú a nepravidelnú“. To znamená, že podložie nemusí byť súvislou nepriepustnou bariérou, ale skôr mozaikou rôznych vrstiev.
V praxi to zvyšuje význam otázky, či je bezpečné pokračovať v ďalšom prehlbovaní skládky bez podrobnejšieho nezávislého posúdenia.
RÚSES: skládka ako „stresový faktor“
Do celej problematiky vstupuje aj dokument Regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Pezinok z mája 2026. Ten skládku označuje za „primárny antropogénny stresový faktor“ a environmentálnu záťaž.
Zatiaľ čo investor tvrdí, že ide len o technickú optimalizáciu v rámci existujúcich limitov, dokument RÚSES upozorňuje, že lokalita predstavuje prekážku pre rozvoj biocentra Lindava a odporúča opatrenia smerujúce k sanácii a ochrane vôd.
Rozdiel medzi týmito dvoma pohľadmi je zásadný. Jeden hovorí o bezpečnom technickom riešení, druhý o dlhodobom environmentálnom riziku.
Prečo občania žiadajú plnohodnotnú EIA
Občania Budmeríc žiadajú, aby celý projekt prešiel kompletným procesom EIA – teda podrobným posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Súčasťou požiadaviek sú aj hydrogeologické posudky a rozptylové štúdie.
Práve nové zistenia z vrtov ukazujú, prečo tieto požiadavky nemožno považovať za formalitu.
Kompletná EIA by mala odpovedať napríklad na otázky:
ako ďalšie prehĺbenie ovplyvní stabilitu podložia po desaťročiach prevádzky,
či existuje hydraulické prepojenie medzi podzemnými a povrchovými vodami,
a aké sú reálne riziká v prípade narušenia prirodzenej bariéry.
Spor, ktorý sa netýka len skládky
Diskusia o skládke v Budmericiach dnes už dávno nie je len technickou témou pre odborníkov. Ide o otázku dôvery, transparentnosti a toho, aké riziko je spoločnosť ochotná akceptovať v území, kde žijú ľudia a kde sa nachádzajú vodné zdroje.
Nové vrty ukázali, že pod povrchom existuje oveľa zložitejší hydrogeologický systém, než ako sa pôvodne prezentovalo. A práve preto dnes čoraz viac ľudí žiada, aby sa ďalšie rozhodnutia neopierali len o interné technické argumenty investora, ale aj o nezávislé a detailné odborné posúdenie.
