reklama

Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova

Rozhovor s prorektorom Radomírom Masarykom a odborníčkou na vysoké školstvo Renátou Hall.

Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

V rozhovore s Renátou Hall, odborníčkou na vysoké školstvo a prorektorom Univerzity Komenského Radomírom Masarykom sa okrem iného dočítate:

  • ktorí študenti nám odchádzajú do zahraničia a či sa ešte plánujú vrátiť

  • aké sú riziká pri zahraničných študentoch na Slovensku

  • či aj na našich vysokých školách máme svetovú špičku

  • ako ponižovanie študentov vplýva na hodnotenie kvality škôl

  • prečo akademici odmietajú novelu vysokoškolského zákona

  • aj prečo nemá byť cieľom slovenských univerzít byť v top svetových rebríčkoch


Koľko momentálne študuje našich študentov v zahraničí?

Renáta Hall: 16% študentov. To je približne 22 000 ľudí. Toto číslo zahŕňa všetky tri stupne vysokoškolského štúdia.

Radomír Masaryk: Z hľadiska demografie si treba ešte uvedomiť, že počet devätnásťročných ľudí, čiže potenciálnych študentov sa za posledných desať rokov znížil z 90 000 na 55 000. 

Čo je ale zlé na tom, že mladí ľudia študujú v zahraničí? Získavajú tam predsa skúsenosti, rozhľad aj kontaky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

R. Hall: Odchádza ich ale absolútny nepomer k celkovej populácii. To sa nedeje nikde inde v Európe okrem Luxemburska. Ale Luxembursko má svoju prvú univerzitu len pár rokov a tá univerzita má polovicu zahraničných študentov, čiže Luxemburčania nemajú kde inde ako v zahraničí študovať.

R. Masaryk: Nie je to problém v krajinách, kde to funguje obidvoma smermi. V tomto je ale Slovensko špecifické. Nemeckí študenti napríklad odchádzajú do Británie alebo USA. Ale do Nemecka študenti aj prichádzajú. U nás sa to ale stále nedarí, aby sa počet príchodov vyrovnal odchodom. Z tohto pohľadu by bolo dobre, keby sa stalo to, čo funguje vo zvyšku Európy. Časť šikovných ľudí by odchádzalo študovať do zahraničia, ale zase k nám by prichádzali tí mega šikovní ľudia z Ukrajiny alebo z iných krajín. A slovenským problémom je aj to, že neodchádzajú priemerní, ale odchádzajú tí lepší a veľmi často v zahraničí už ostávajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ukrajinskí študenti môžu pomôcť zmierniť dopady odchodov slovenkých študentov?

R. Hall: Ten nepomer je hlavne na doktorandskom štúdiu. Na bakalárskom stupni máme oproti iným krajinám OECD nadpriemerný podiel zahraničných študentov. Sú tu však otázniky. V prieskume Akademická štvrťhodinka sme videli, že takmer všetci študujú na slovenských programoch. Dôvodom je, že takto na nich vysoké školy potom dostávajú dotáciu od štátu. Ale keď sme sa týchto študentov v dotazníku pýtali, koľko z nich vie po slovensky, tak to číslo bolo podstatne nižšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nerozumejú tomu, čo študujú?

R. Hall: Asi tak. Podľa mňa bude v najbližšej dobe potrebné pozrieť sa bližšie na to, čo sa s tými zahraničnými študentami deje. Nenaháňať len čísla, ale zistiť, či tí študenti reálne dostávajú kvalitné vzdelanie alebo si sem len prichádzajú pre diplom. Nám totiž 60 % respondentov spomedzi zahraničných študentov v dotazníku uviedlo, že jeden z dôvodov, prečo sem prišli, bol práve diplom z EÚ. Toto sú ale riziká, ktoré systém zhoršujú. Netreba sa na to pozerať iba tak, že automaticky príchod zahraničných študentov znamená vyššiu kvalitu vysokoškolského vzdelávania. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Renáta Hall
Renáta Hall 

Rado Masaryk spomínal, že naším problémom je aj to, že nám odchádzajú preč práve tí lepší študenti. Robili sa aj k tomu nejaké prieskumy?

R. Hall: Podrobnú analýzu robil Inštitút vzdelávacej politiky na základe dát z maturít. Pozreli si výsledky zo slovenčiny a matematiky a naozaj im vyšlo, že študenti, ktorí sa umiestnili na najvyšších priečkach, sú tí, ktorí odišli do zahraničia. Problémom je aj to, koľkí slovenskí študenti nakoniec už v zahraničí ostanú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koľkí?

R. Hall: V prieskume To dá rozum nám zo vzorky vyše 1 400 študentov povedalo 69 %, že sa neplánujú vrátiť na Slovensko po štúdiu a vyše 40% respondentov, že sa nikdy neplánujú vrátiť. Otázka je, koľko z tých, čo chcú prísť neskôr v budúcnosti, ešte zmení názor. V prípade zahraničných študentov na Slovensku je ten pomer opačný. Zahraniční študenti, ktorí na Slovensku študujú, tu vo veľkej miere neplánujú ostať. A toto sú podľa mňa zásadnejšie problémy ako samotné čísla príchodov a odchodov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Šikovné študentky a študenti nám odchádzajú do zahraničia, Univerzita Komenského sa snaží prilákať zahraničných doktorandov aj otváraním nového anglického programu. Ktorý študent zo zahraničia si ale vyberie Slovensko, keď naši študenti idú preč?

R. Masaryk: Na doktorandskom štúdiu ideš po ľuďoch. To znamená, chceš byť študentom napríklad Daniela Kahnemana, ideš tam, kde pôsobí.

Ale Kahneman tu nepôsobí.

R. Masaryk: Kahneman nie, ale sú tu ľudia ako napríklad Andrea Madarasová-Gecková, ktorá v oblasti psychológie zdravia patrí medzi špičkové európske odborníčky. A sú tu aj ďalší.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

R. Hall: Čo sa týka tvrdých vied, máme aj dostupné prístroje, ktoré sú často v lepšej kvalite než v zahraničí. Vďaka štrukturálnym fondom sme vybavili laboratóriá. Problémom ale je, že nemáme peniaze na samotnú vedu. Ako najväčšiu prekážku však vnímam angličtinu. Ľudia u nás nie sú pripravení na zahraničných študentov. Mimo špecifických pracovísk sa v angličtine nepíšu ani práce.

R. Masaryk: V tomto nám pandémia paradoxne trochu otvorila dvere. Sám som nedávno riešil, koho od nás navrhnúť za oponentku doktorandke, tak som oslovil kolegyňu z Londýna. Pred pandémiou sa reálne stávalo, že nás kolegovia z administratívy poprosili, aby sme navrhli oponenta, ale nech je to niekto z Bratislavy. Aby sme nemuseli platiť cestovné. Toto je v dnešnej dobe úplne eliminované. Ak poznám niekoho z Pekingu, pokojne ho pozvem.

Máme aj na Slovensku kvalitné fakulty alebo katedry, kde by ste neváhali ísť študovať?

R. Masaryk: Ak chce niekto napríklad študovať matematiku alebo fyziku, má na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK možnosť študovať na svetovej úrovni. Nedávno bol u nás nobelista Kip Thorne a vedľa neho sedel matematik Michal Fečkan. A legenda ako Kip Thorne diskutovala s mojím kolegom z Matfyzu a bolo jasné, že Kip Thorne pozná prácu pána Fečkana. Čo sa týka Matfyzu, je to jasné. Na mnohých odboroch tu človek dostane vzdelanie porovnateľné so svetovou špičkou. Čo sa týka psychológie, mám pocit, že tu študentov dokážeme tiež pripraviť. Študenti, ktorí od nás idú po bakalárskom štúdiu na magistra do zahraničia, hovoria, že patria medzi najlepšie pripravených. Ťažké je ale hovoriť o fakulte, či je dobrá alebo zlá. Napríklad Pedagogická fakulta UK má možno problémy na niektorých odboroch, má však výbornú logopédiu, kde je štúdium nadpriemerné.

Kip Thorne a Michal Fečkan
Kip Thorne a Michal Fečkan (zdroj: ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová)

Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo vytvorila aplikáciu Akademická štvrťhodinka, ktorá má pomôcť študentom vybrať si slovenskú vysokú školu. Ako to funguje?

R. Hall: Študenti si tu môžu vyklikať odpovede na rôzne otázky, ktoré ich zo svojho odboru môžu zaujímať. Ak sa zaujíma napríklad o psychológiu, môže si pozrieť odpovede študentov psychológie z jednotlivých pracovísk z celého Slovenska. V našej aplikácii sme zadali napríklad aj otázky, či sa študenti stretli s ponižovaním. Ak veľká časť odpovedala kladne, potom s takým nastavením odpovedali aj na všetky ďalšie otázky. Či už k obsahu učiva, k vyučujúcemu, k plagiátorstvu či porušovaniu akademickej etiky. Všetko bolo nimi hodnotené podstatne horšie.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Juraj Hipš

Juraj Hipš

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  21x

Bývalý učiteľ, lektor a odborník na vzdelávanie. Rodený Bratislavčan, ktorý už devätnásť rokov žije na stredoslovenských lazoch s manželkou a tromi deťmi. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

reklama

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu