reklama

Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.

Rozhovor o zvyšovaní platov učiteľov, viazaní mzdy na región aj o platovom automate v školstve.

Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
(Zdroj: Silvia Púchovská)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V najbližších dňoch sa bude schvaľovať štátny rozpočet, v ktorom sa s navyšovaním platov učiteľov na ďalší rok nepočíta. O tom, aký to môže mať vplyv na kvalitu slovenského školstva som sa rozprával s analytikom Michalom Rehúšom a bývalým riaditeľom cirkevnej základnej školy a súčasným šéfom Združenia škôl CSLewisa Romanom Baranovičom.

V rozhovore sa dočítate:

  • či je zmyslupné plošné zvyšovanie platov učiteliek a učiteľov

  • kto má rozhodovať o odmenách

  • či sa má plat odvíjať od regiónu, v ktorom učiteľ žije

  • čo by spôsobil platový automat v školstve

V štátnom rozpočte na budúci rok sa nepočíta so zvyšovaním platov učiteľov. Čo to bude znamenať pre slovenské školstvo?

Michal Rehúš: Nie je to v poriadku. Je to veľký problém aj preto, lebo platy sa nezvyšovali ani v tomto roku a ak sa nebudú zvyšovať ani v budúcom roku, bude to mať veľmi negatívne dôsledky na atraktivitu učiteľskej profesie. Sme štvrtá najhoršia krajina z hľadiska pomeru platu učiteľa k platom vysokoškolsky vzdelaných ľudí v rámci krajín OECD. Tento rok sa platy nezvyšovali, takže pomer sa opäť zhorší, a ak sa nebudú zvyšovať ani v budúcom roku, bude to ešte horšie. Z tohto hľadiska by pre učiteľov bol fatálny krok, ak by neprišlo k  navýšeniu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Roman Baranovič: Mne v tomto kontexte prekáža omnoho viac to, že sa neudialo veľa vecí, ktoré sa už dávno mali uskutočniť. Samotné zvyšovanie platov vnímam ako rozhodnutie, ktorému by mala predchádzať najskôr nejaká príprava. Nie je to len o tom, aby sme vrhli ďalšie desiatky miliónov eur, ktoré vyzbierame od obyvateľov Slovenska, smerom k učiteľom. Ale aby sme sa išli rozprávať o tom, čo sú intervencie, ktoré majú zmysel a niečo naozaj zlepšia. Napríklad pozrieť sa na to, čo sa zmenilo po predchádzajúcom zvyšovaní platov učiteľov. Pretože zvyšovanie platov má mať v mojom ponímaní dve zložky. Prvý rozmer je, že učiteľ by mal mať taký plat, aby dokázal slušne vyžiť. Druhým rozmerom je, že plat a odmena by mali byť formou zásahu, ktorý skvalitní a pomôže zlepšiť vzdelávanie. Pokiaľ žiadne analýzy neprebehli a nikto sa nepozrel na to, čo spravilo predchádzajúce zvyšovanie, či má naozaj zmysel zvyšovať plat všetkým, či to nie je tak, že už po terajšom nastavení platov nezarába niektorý učiteľ nadpriemerne viac, než aký je priemer mzdy v danom regióne, a v iných zasa hlboko pod priemernou mzdou, tak sa mi zdá, že to nie je správny krok. Som za to, aby sa platy zvyšovali, ale nie plošne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je lepšie čakať so zvyšovaním platov, spraviť najskôr analýzy a mzdu učiteľa podmieniť jeho výkonom alebo regiónom, kde žije?

M. Rehúš: To nie je správna cesta. Dnes nemáme splnenú ani tú prvú podmienku, o ktorej hovorí Roman – aby učiteľ dokázal slušne vyžiť. Sú tu učitelia, ktorí si to zo svojho platu nemôžu dovoliť. Znamená to, že dnes túto profesiu nemôže vykonávať každý, kto by chcel a bol by v tom dobrý. Medzinárodné údaje hovoria jasnou rečou – plat nie je adekvátny v porovnaní s inými krajinami, kde si prácu učiteľov vážia viac. Prečo by sme mali byť z hľadiska platov štvrtou najhoršou krajinou spomedzi OECD? My do školstva za súčasných podmienok nedokážeme prilákať ľudí, ktorých by sme za ideálnejších podmienok prilákať dokázali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Častým argumentom proti plošnému zvyšovaniu platov je aj to, že viac peňazí dostanú aj slabí učitelia. Na druhej strane, ak sa platy nezvýšia, neodídu aj tí dobrí? 

R. Baranovič: V tejto chvíli máme v systéme aj učiteľa alebo učiteľku, ktorí učia v obci na východe Slovenska v triede s 15 deťmi a zarobia 1600 eur v hrubom. Ale máme v ňom aj mladého učiteľa, ktorý žije v Bratislave, učí v preplnenej triede a zarobí 970 eur v hrubom, čo je najmenší možný plat začínajúceho učiteľa. Keď zvýšime plat o 5 %, životná úroveň toho učiteľa na východe sa zásadne nezmení. To, že im ten plat zvýšime približne o 80 eur, nič nerieši. Na druhej strane, mladý učiteľ v Bratislave s platom 970 eur dostane naviac 45 eur. Zase mu zásadne nepomôžeme. Môj názor je, že netreba zvýšiť všetkým o 5 %, ale treba sa zamyslieť, kde to zmysel má a ako to spraviť. V Bratislave neexistujú učitelia matematiky, pomaly by sme ich mohli vyvažovať zlatom. Na východe pre učiteľa matematiky naopak nie je voľné miesto. Znamená to, že pri zvyšovaní platov by sme mali premýšľať tak, že v Bratislave by sme mali zabezpečiť učiteľov matematiky, keďže trh práce na východe ich až tak nepotrebuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

M. Rehúš: Myslím si, že dnes je plošné zvyšovanie platov nevyhnutnosť. Potrebné je uvedomiť si zároveň aj to, že budeme mať pomerne vysokú infláciu – okolo 5 %. Ak by sme k zvýšeniu platov učiteľov nepristúpili, reálne ich platy kvôli inflácii klesnú. To je niečo, čo nemôžeme dopustiť. Je to červená čiara, za ktorú nemôžeme ísť.

R. Baranovič: Ak chceme mať lepších učiteľov a vymeniť slabých, tak plošným zvyšovaním platov ich len betónujeme v pozícii. Lebo oni kvôli platu ani nezačnú rozmýšľať nad tým, že by mali ísť pracovať niekde inde. Keď učiteľ zarába 180 % priemeru v danom regióne, aj keď nie je kvalitný, tak je veľmi malá pravdepodobnosť, že pôjde pracovať niekde inde, kde zarobí 190 % alebo ešte viac. Čiže my zvyšovaním platov spolu s veľmi nepružným zákonníkom práce a neschopnosťou na strane škôl možno aj prepustiť nekvalitných učiteľov len betónujeme ten stav, ktorý tu dnes máme.

Ak nemá byť plošné zvyšovanie platov, tak na základe čoho by mala rásť mzda učiteľa?

R. Baranovič: Máme hľadať a tlačiť na to, aby sa začala vytvárať diferenciácia. Aby výška platu reflektovala aj prínos daného učiteľa alebo kvalitu odvedenej práce. V tomto smere sme v úplnom dátovom temne. Nemáme ani zadefinované, cez čo sa na to chceme pozerať, a táto debata určite musí prebehnúť. Nájsť miesto učiteľa na východe Slovenska je takmer nemožné, kdežto v bratislavskom regióne si pamätám, že v máji bolo 300 alebo 400 voľných učiteľských miest. Pôsobil som na škole v Bratislave a väčšina našich mladých učiteľov boli práve východniari. Nevedeli si nájsť učiteľské miesto doma. Všetky boli obsadené. Tým pádom sa dá veľmi málo rozprávať o tom, ako cez zvyšovanie platov zvyšujeme kvalitu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

M. Rehúš: Mladí ľudia z východu nerozmýšľajú len v regionálnom aspekte. Ak budú mať nástupný učiteľský plat 970 €, ktorý sa v tom regióne môže zdať relatívne dobrý, ešte to neznamená, že pôjdu tú profesiu aj vykonávať. Stále môžu uvažovať v horizonte celého Slovenska alebo aj zahraničia. Tí ľudia častokrát odchádzajú, či už za štúdiom, alebo za prácou, niekam do zahraničia a ich horizont uvažovania o tom, kde sa zamestnajú, je omnoho širší ako len ten regionálny. Tvrdiť, že platy v regiónoch sú v poriadku, nie celkom platí. A samozrejme, keď si človek potom číta nejaké diskusie alebo argumenty učiteľov povedzme z východného Slovenska, tak častokrát zaznieva, že oni pracujú v náročnejších podmienkach. Majú veľmi veľa žiakov z chudobného prostredia, ktorí si vyžadujú väčšiu pozornosť, takže oni práveže pociťujú, že oni by mali byť tí, ktorí majú väčšie platy. Nie učitelia z Bratislavy, ktorí nemajú žiadne chudobné deti alebo deti, ktoré by si vyžadovali taký náročný typ podpory. Tá diskusia je pestrejšia. 

Michal Rehúš
Michal Rehúš 

Častá otázka, ktorá sa vynára v súvislosti s platmi, je, či ich zvýšenie vedie aj ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu?

R. Baranovič: Za Ficovej a Pellegriniho vlády sa platy učiteľov reálne zvýšili asi o 30 %. Učiteľská komunita rada rozpráva o tom, že platy by mali byť odmenou za prácu, ktorú odvádzajú. Nikto sa ale nepozrel na to, či sa reálne niečo zlepšilo. Áno, plat učiteľa mu má zabezpečiť slušný život. Stále ale nemáme žiadnu reálnu analýzu ani dáta o tom, aká presne je výška toho platu, ktorý ten slušný život zabezpečí.

 M. Rehúš: Nevieme povedať, či sa kvalita zlepšila, alebo nie. Rástli sme ale z nízkych platov do platov, ktoré sú stále nízke. Očakávať pri malom zvýšení platov na „hygienické minimum“ – ako sa to niekedy nazýva –, že sa bude nejako enormne zvyšovať kvalita, nie je úplne namieste. Je potrebné sa na to pozerať optikou, že učitelia konečne dostávajú o trochu adekvátnejší plat. Nemôžeme čakať, že za tieto peniaze budú robiť ešte niečo navyše. Výskumy ukazujú, že ak sú platy atraktívnejšie, vzrastá záujem o profesiu a vzrastá kvalita ľudí. Aj samotní učitelia a študenti ale hovoria, že pre zvýšenie atraktivity profesie učiteľa platy nie sú jedinou podmienkou. Druhou podmienkou je dobrý obraz tejto profesie v spoločnosti a tretia sú pracovné podmienky. My nielenže musíme zvyšovať platy, ale musíme pracovať aj na zvyšných bodoch, aby učitelia mali kvalitné materiály, kvalitné vzdelávanie, podporný personál.

Kto má hodnotiť kvalitu práce učiteľov a viazať na túto kvalitu aj výšku platu? Je to riaditeľ školy, ministerstvo alebo zriaďovateľ? Roky sa rozpráva o tejto téme, ale nikto doteraz neprišiel s konkrétnym návrhom, ako to spraviť.

R. Baranovič: Som naštvaný na to, že doteraz sa neurobili žiadne analýzy v tejto oblasti. Moja odpoveď je, aby sme sa pozreli na školy, kde to už teraz môže fungovať a môžu byť príkladom. Nie všetky školy sú v systéme len „tabuľkové“. Máme tu cirkevné a súkromné školy, ktoré majú väčšiu slobodu. Poďme sa pozrieť na to, aké využívajú stratégie, čo funguje a v čom sme schopní sa poučiť z týchto konkrétnych príkladov. Ja by som určite v tejto chvíli povedal, že to má byť na riaditeľovi. Samozrejme, k tomu sa nájde hneď veľký protiargument, že akí sú tí riaditelia nekvalitní, ako tam funguje rodinkárstvo atď. Nespochybňujem, že je to komplikované. Ale zároveň si myslím, že dobre nastavený model vedenia školy, ktoré má právomoc odlišovať kvalitu podľa nejakých vopred dohodnutých kritérií, je správny.

 

Roman Baranovič
Roman Baranovič 

Skutočne nemáme žiadne analýzy, ktoré sa týkajú naviazania mzdy na kvalitu odvedenej práce v školstve?

M. Rehúš: Nie je to až taká veľká neznáma. Ešte v rámci Inštitútu vzdelávacej politiky sme mali dáta o tom, ako osobné príplatky alebo odmeny fungujú na niektorých školách vo väčšej miere ako na iných. A naozaj sa v tomto školy líšia. My sme sa aj v rámci jedného prieskumu pýtali, čo hovoria samotní učitelia na to, aký podiel platu by sa mal týkať výkonnostnej zložky. Z ich vyjadrení vyšlo, že by nemal tvoriť väčšinu platu. To znamená, bavme sa o tom, že tu je nejaký základný plat, ktorý umožňuje relatívne dôstojné prežitie, a potom máme ešte ako keby nejaký bonus, ktorý môže byť vyplácaný navyše. Ja sa, samozrejme, tejto diskusii nebránim, nakoniec, je to relatívne štandardný manažérsky nástroj, že riaditeľ alebo nejaký vedúci zamestnanec má nejaké peniaze na to, aby mohol niekoho za prácu odmeniť. Na druhej strane zase od toho neočakávajme nejaké extrémne úspechy. Výskumy ukazujú, že “merit pay”, čiže výkonnostné odmeňovanie nemusí viesť k lepším výsledkom. Bavme sa ale presne o tom, aká veľká zložka by to mala byť, čo si ja myslím, že by nemala byť taká, že ak ju človek nedostane, tak sa dostane do existenčných problémov.

A je správnou cestou, aby odmeny učiteľom udeľoval riaditeľ školy? Aj kvôli výhradám, ktoré sme spomínali, ako je napríklad rodinkárstvo?

M. Rehúš: Na Slovensku sa často bavíme o riaditeľoch. Ale hodnotenie učiteľov na školách v zahraničí častokrát vykonávajú iní – skúsenejší učitelia alebo trénovaní experti na vyhodnocovanie a posudzovanie kvality výučby. Tu podľa mňa trochu narážame aj na to, do akej miery máme pripravených ľudí, aby takýto systém dokázali v školách spravodlivo adaptovať. Štát má ale nastaviť základné hodnotiace rámce a zabezpečiť školenia. Samozrejme, veľká otázka je, akých máme vedúcich zamestnancov a riaditeľov. Dnes máme údaje, že na pozíciu riaditeľa sa väčšinou hlási jeden človek. Nemôžeme sa potom asi baviť o nejakej kvalite alebo konkurencii.

V Čechách prebehla diskusia o zavedení platového automatu pre učiteľov, aby sa s každou vládou nemusel vyjednávať rast mzdy. Bola by toto cesta pre Slovensko?

M. Rehúš: Podobný automat funguje pri lekároch. To znamená, že tu máme nejaký precedens aj zo Slovenska. Samozrejme, automat je pri lekároch nastavený trochu inak, ako to navrhovali v Čechách pri učiteľoch. Ale v princípe výhoda automatu spočíva v tom, že dáva nejakú garanciu zvyšovania platov a zároveň túto tému odpolitizuje. Teraz vidíme, že momentálne sú učitelia rukojemníci politických bojov a prestreliek medzi koaličnými stranami, čo je absolútne neprijateľné. Situácia nemôže stáť tak, či jedna politická strana akceptuje reformy tej druhej, ktoré ani nesúvisia so školstvom. Ak by sa niečo ako automat zaviedlo, tak by sa nikto nemusel triasť, či zvyšovanie bude, alebo nebude. Samozrejme, je tam mnoho technických otázok. Čo robiť napríklad v prípade, že v národnom hospodárstve sa zníži priemerná mesačná mzda. Ale to všetko sa dá riešiť. Na Slovensku by som sa diskusii o platovom automate pre učiteľov vôbec nebránil.

R. Baranovič: V prvom rade by sme sa mali sústrediť na to, aby sme nastavili systém tak, že bude odmeňovať kvalitu. Opakujem, že nie je správne, aby všetci tabuľkovo zarábali rovnako. Keď si splníme túto domácu úlohu a systém bude flexibilnejší, tak sa nebránim ani platovému automatu. Ten by mal byť naviazaný na základnú zložku platu.

Čo ešte okrem platu môže učiteľov motivovať, aby v školstve zostali?

M. Rehúš: Okrem platu sú to určite pracovné podmienky a podpora pre prácu učiteľov, ako sú napríklad kvalitné učebné materiály. Jedna z mála vecí, ktoré ministerstvo školstva posúva dopredu, je práve možnosť výberu z viacerých učebných materiálov. Ďalšia vec je, aby učitelia mali prístup k dobrému vzdelávaniu. A treťou vecou je, aby v školách boli odborníci, ktorí učiteľom pomôžu zvládať náročnejšie situácie. Bavíme sa o inkluzívnych tímoch, školských psychológoch, špeciálnych pedagógoch alebo logopédoch. Učitelia uvádzajú, že pre nich je dôležitý aj obraz učiteľa v spoločnosti. Ten sa ale môže zlepšovať aj so zvyšovaním platov.

R. Baranovič:  Určite súhlasím s tým, že dôležitá je väčšia podpora učiteľov aj podporný personál, viac ľudí. Mne sa tiež veľmi pozdáva myšlienka sabaticalu pre učiteľov. Zdá sa mi to možno aj užitočnejšie ako zvyšovanie platov.

Michal Rehúš pracoval ako analytik a riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. Predtým pôsobil ako odborný asistent a vedecko-výskumný pracovník na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO a ako odborník v Štátnom inštitúte odborného vzdelávania. Je autorom viacerých štúdií a analýz týkajúcich sa predovšetkým reformy obsahu vzdelávania a odmeňovania a hodnotenia učiteliek a učiteľov.Je spoluzakladateľom a analytikom Centra vzdelávacích analýz

Roman Baranovič vyštudoval učiteľstvo matematiky a informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. V rezorte školstva pôsobil na viacerých pozíciách a mal tak možnosť spoznať školskú problematiku z rôznej perespektívy. Pracoval ako riaditeľ projektu Infovek pre Ministerstvo školstva, od roku 2008 pracoval v spoločnosti Microsoft, kde mal na starosti iniciatívu Partneri vo vzdelávaní. Od roku 2010 viedol Ústav informácií a prognóz školstva, neskôr bol programový riaditeľ vzdelávacej organizácie Indícia. Od roku 2013 do leta 2021 pôsobil ako Cirkevnej základnej školy Narnia, v súčasnosti vedie Združenie škôl CSLewisa, ktoré spravuje sieť základných a stredných škôl na Slovensku.  
Juraj Hipš

Juraj Hipš

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  21x

Bývalý učiteľ, lektor a odborník na vzdelávanie. Rodený Bratislavčan, ktorý už devätnásť rokov žije na stredoslovenských lazoch s manželkou a tromi deťmi. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

reklama

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu