Reportérka RTVS sa ma pýtala prečo volím z Nórska. Ponúka sa mi protiotázka: A prečo nie?

To, že som Slovenkou v cudzej krajine a cudzinkou v krajine Nórov som si plne uvedomovala. No až počas tejto predvolebnej kampane som si uvedomila, že už ani na Slovensku nie som plnohodnotnou Slovenkou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Počas rozhovoru pre RTVS som dostala otázku: „Prečo ste sa rozhodli zapojiť do slovenských volieb keď žijete v zahraničí?“ Ja si neviem pomôcť, ale ponúka sa mi (možno) drzá protiotázka: ,,A prečo nie?“

Priala by som si, aby som nemusela použiť argument, že právo voliť je ústavou garantovaným občianskym právom. Želala by som si, aby som nemusela vysvetľovať, že do svojho občianstva som sa narodila a že nezaniká mojím odchodom do zahraničia. Ak to mám povedať „polopate“:
-Slovenkou som a Slovenkou zostanem.-

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nechápte ma prosím zle. Som všetkými 10timi za celospoločenskú diskusiu a s otvorenou mysľou som čítala argumenty oponentov.
A teraz vám ponúkam nahliadnutie do môjho života v Nórsku spolu s argumentmi, prečo som v týchto voľbách volila aj ja.

Ak sa ma niekto spýta, či sa niekedy plánujeme vrátiť na Slovensko, odpovedám úprimne - neviem. Niekedy k tomu dodávam, že NIE (ak sa nám bude v Nórsku stále dariť) a ÁNO (ak ma moja rodina na Slovensku bude potrebovať).
V mysli sa mi ihneď vybaví obrázok o tom, že zdravie raz doslúži a aj o moju maminku sa bude treba postarať. Rada to pre ňu urobím.
Avšak, nezdá sa vám, že tento argument na návrat domov trošku pokulháva? Že Slovensko by nás, mladých ľudí, malo lákať aj niečím iným ako blízkosťou rodiny a obavou, že sa štát v budúcnosti dostatočne nepostará o našich najbližších?

SkryťVypnúť reklamu

Preto volím zo zahraničia, aby systém, ktorý si politici roky prispôsobovali svojmu obrazu a potrebám, slúžil konečne potrebám všetkých občanov. Najmä tým, ktorí to najviac potrebujú. Napriek tomu, že nie som na Slovensku, moja rodina, ktorej sa to bytostne týka, tam je. Volím preto najmä s ohľadom na nich. 

Kým som, keď o mňa moja vlastná krajina nestojí?
Dovolím si tvrdiť, že vzťah Slovákov k nám, ktorí pôsobíme za hranicami je mierne schizofrenický. Na to, že je susedkina dcéra v Holandsku alebo bývalý spolužiak zo základnej školy na Novom Zélande, si častokrát spomenú až vtedy, keď potrebujú ubytovanie, rady alebo sprievodcu.

SkryťVypnúť reklamu

Ako pozitívum Slovák vníma aj to, keď sa podnikateľ, vedec, športovec, ktorý sa dokázal presadiť v cudzine rozhodne vrátiť na Slovensko a „odovzdať svoje cenné zahraničné skúsenosti“.
Verte mi, takýchto schopných ľudí poznám naozaj veľa a navyše, sú to cieľavedomí, odolní a pracovití ľudia.

O to viac ma mrzí, že všetky ich snahy, hodnotné skúsenosti a príbeh je potom zvyčajne skomprimovaný do jednoduchej analógie: pracuješ/žiješ v zahraničí= máš peniaze a na tie cenné schopnosti, ktoré by bolo možné odovzdať aspoň prostredníctvom svojho hlasu vo voľbách, akoby sa už dávno zabudlo.

Na tomto mieste mi nedá nespomenúť najlepšiu mobilizačnú kampaň súčasného predvolebného obdobia: vyjadrenie predsedu vlády Pellegriniho a ministerky Sakovej o tom, že v zahraničí sa nežije skutočný život. Toto je však veľmi mylná predstava a z vlastných skúseností vám môžem povedať, že prvé roky po odchode do zahraničia sú psychicky a finančne veľmi ťažkým obdobím.

SkryťVypnúť reklamu

Rozmýšľam, či toto premiérovo tvrdenie je odrazom spoločnosti alebo je to opačne, a správanie politikov slúži ako komunikačná norma, ktorú od nich preberajú bežní občania. V oboch prípadoch mi je z toho trošku smutno.

Volím, lebo si želám otvorenejšiu, tolerantnejšiu a slušnejšiu spoločnosť. Volím pre lepšie školstvo, ktoré bude učiť mladých ľudí kritickému a logickému mysleniu tak, aby v budúcnosti ich nároky na politických predstaviteľov štátu boli omnoho vyššie a aby vedeli, že stokrát opakovaná lož sa nikdy nestane pravdou.

Áno, nepopieram, že sme dúfali v to, že odchádzame za lepším. A ak sme sa rozhodli v cudzine zotrvať, je to zrejme preto, že žijeme kvalitnejším životom.

No vyberá si to svoju daň: vzdali sme sa komfortu blízkosti rodiny a priateľov. Chýbajú nám každý deň.
Spomeniem len 2 spoločenstvá, ktoré mi obrovsky pomáhajú - Európska únia a Schengenská spolupráca – ja osobne im vďačím za to, že môžem pracovať a študovať v Nórsku a vidieť na vlastné oči, že štát dokáže fungovať omnoho lepšie.
A samozrejme aj za to, že bez zbytočných vízových povinností a formalít dokážem ráno nasadnúť na lietadlo a na obed už môžem byť s rodinou.

Volím teda preto, aby sa Slovensko stalo modernou krajinou, ktorej životná úroveň sa vyrovná úrovni tých najrozvinutejších krajín Európy. Krajinou, ktorá bude vedieť využiť všetky výhody slobodného pohybu služieb, tovarov a kapitálu a ktorá nielen priláka zahraničný kapitál, no pritiahne naspäť domov i nás, ktorí sme sa rozhodli odísť.

V mojej hlave sa toho tak veľa v posledných rokoch nezmenilo - a tým nemyslím, že by som nedospela v názoroch a nepriučila sa niečomu novému - v to pevne dúfam.
Myslím tým to, že moja identita, to, kým sa cítim byť, je stále rovnaká.

No život na „pomedzí“ medzi Nórskom a Slovenskom je mojou každodennou realitou a nevyhnutnosťou a snažím sa ho žiť čo najlepšie. Značne by mi ho však uľahčila vedomosť o tom, že som doma na Slovensku stále vítaná.

Prosím, rozmýšlajte nad tým.

Dominika.

Dominika Hoferková

Dominika Hoferková

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálne objavujem krásy Nórska. Mám sa tu super a o mojich tunajších zážitkoch, radostiach i starostiach sa mám chuť podeliť aj s Vami. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

52 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
SkryťZatvoriť reklamu