Kto by nemal rád včely? Sú charizmatické, dávajú nám med, sú rozkošné. Zabúda sa ale na jednu veľmi podstatnú vec. Včela medonosná nie je jediný druh včely (pre predstavu na Slovensku žije takmer 700 druhov včiel, na svete vyše 20 000). Veľa ľudí si to neuvedomuje. Keď poviem, že sa venujem včelám, tak automaticky spravia zo mňa včelára a nie entomológa zaoberajúceho sa stovkami druhmi.
Prečo ľudia nevedia o iných včelách? Jedným z dôvodom je, že už od mala je deťom vtĺkané do hlavy, že včela dáva med, opeľuje... V drtivej väčšine prípadov sa divé druhy včiel nespomenú a iné opeľovače už vôbec nie. Ďalší podstatný faktor je aj počet entomológov zaoberajúcich sa včelami a počet včelárov na Slovensku. Kým odborníci sa dajú spočítať na prstoch ruky, včelárov sú tisíce. A to nie je len na Slovensku, tento nepomer je viditeľný na celom svete. Včelári, podobne ako poľovníci sú veľká skupina presadzujúca svoje záujmy. Samozrejme, nikto nechce zakázať včeláriť, problém nastáva vtedy, keď sa včela medonosná propaguje ako spása sveta a úle sa nachádzajú na každom rohu a pomaly atakujú chránené a vzácne územia. Tam včely medonosné vôbec nepatria.
Predtým ako vysvetlím prečo nie je chov včiel dobrý pre divožijúce opeľovače, je potrebné si uvedomiť tri veci. Po prvé, včela medonosná nie je ohrozená a jej populácia rastie plus mínus úmerne s ľudskou populáciou, lokálne môže klesať. Zároveň je to pôvodne západopalearktický druh (Európa, severná Afrika, západná Ázia) a chová sa aj v oblastiach, kde sa prirodzene nevyskytovala. Včela medonosná je domáce zviera, divá forma v Európe už pravdepodobne vyhynula, čiže tvrdenie, že je chov pomôže opeľovačom je asi také, ako by sme povedali, že chov sliepok pomôže k ochrane orlov.
Keď sa na to pozrieme komplexne, tak umelo navyšujeme stavy druhu, mnohokrát v nepôvodných oblastiach a vytvárame konkurenčné prostredie pre druhy s podobnou ekológiou, čiže ostatné opeľovače. Zdrojov potravy je málo, krajina je v žalostnom stave, tak riešením nie je navýšenie jedného druhu, ale realizácia opatrení na pomoc divožijúcim opeľovačom. Dnes sa veľakrát hovorí o homogenizácií spoločenstiev, to znamená, že ekosystémy strácajú biodiverzitu a stávajú sa homogénnymi. Nižšia biodiverzita vedie k nestabilnejším ekosystémom a zlyhávaniu základných ekologických služieb. Keď v biologicky bohatej krajine stratíme druh, tak si s tým príroda relatívne ľahko poradí, teda ak je tam viacero druhov plniacich rovnakú alebo veľmi podobnú ekologickú funkciu. V narušenom ekosystéme môže nastať problém. Včela medonosná opeľuje veľkú časť rastlín nie preto, že je super efektívna, ale preto, že sme umelo navýšili jej stavy.
Faktory ako intenzifikácia poľnohospodárstva, chemizácia, strata biotopov sú pre divožijúce opeľovače fatálnejšie ako včelárenie, nesmieme naň ale zabúdať. Nabudúce, keď budete chcieť pomôcť prírode a opeľovačom napríklad na svojej záhrade, vysaďte im pôvodné druhy rastlín alebo vytvorte priestor na hniezdenie. Úľmi vôbec nepomôžeme a zbytočne si ukrátime naše záhrady o biologickú rozmanitosť.
