Košice, možno podobne ako iné mestá na Slovensku, neboli a bohužiaľ stále nie sú, pripravené na nárast počtu motorových vozidiel. Z mesta, ktoré vždy bolo charakteristické svojou pôvabnou malomestskou atmosférou, pohodou a toleranciou sa stáva mesto preplnené autami, nervozitou nás vodičov a husto zaplnenými parkoviskami.
Tento stav neprišiel nepozorovane a prudkými skokmi. Prišiel postupne. Pribudli autá v rodinách (dnes nie je raritou mať v rodine dve, aj viac motorových tátošov), rastie počet služobných áut a tiež počet vozidiel cezpoľných obyvateľov mesta, ktorí sa tiež musia nejakým spôsobom presúvať z miesta na miesto.
Tento stav v Košiciach nikdy nikto neriešil. Možno len súkromná spoločnosť, previazaná s bývalým vedením mesta, ktorej prítomnosť vyvolala nebývalú vlnu odporu. Súčasný mestský pontifikát len prebral to, čo tu EEI zanechala a dobabral aj to, čo sa na prvý pohľad ani dobabrať nedalo.
Výsledkom je, že počet motorových vozidiel v meste sa zniekoľkonásobil, ale počet parkovacích miest rastie po desiatkach. Zväčša premaľovaním pôvodných parkovacích miest, alebo nijako.
Výrazne na túto situáciu dopláca centrum Košíc. Mestská časť, kam mieri najviac návštevníkov a kde je sústredených najviac prevádzok, pamiatok a pobočiek rôznych súkromných spoločností, štátnych úradov, či samosprávnych sídiel.
Návštevníci mesta musia byť šokovaní tým, akým spôsobom je neriešená parkovacia politika. Ak sa im podarí nájsť parkovacie miesto zaplatia zaň viac, ako v hociktorej európskej metropole, pričom servis a komfort nemajú žiadny.
Ale akosi sa zabúda, že aj v tejto časti mesta žijú jej stáli obyvatelia, ktorých ktosi kedysi premenoval na rezidentov. Aj oni majú autá a nemajú kde zaparkovať. A na rozdiel od obyvateľov ostatných mestských častí si za to ešte musia aj zaplatiť. Vysvetlenie: bývate v centre a to je daň za to, že ste si dovolili tam bývať. Podobné vysvetlenie počuť, ak sa Staromešťania sťažujú na neprimeraný hluk z okolitých barov, krčiem, či iných podnikov. Ale to som nechtiac odbočil.
Vráťme sa k tomu, že si platíme za to, že nemáme kde parkovať. Rezidentských miest je málo a ak máte viac áut, nedoplatíte sa. Prečo to nikto nerieši?
Nehovorím, že mám riešenie na všetko. Nechcem sľubovať vzdušné zámky v štýle akvaparku, či tisícov nových bytov. Čo však viem sľúbiť je, že sa aspoň pokúsim situáciu riešiť. Napríklad takto:
Nejde o žiadny nerealizovateľný zázrak. Na obrázku je vizualizácia riešenia parkovania na ulici L. Novomeského pri objekte Tip – topu. Je to poschodový parkovací dom so zelenou strechou využitou ako priestor na oddych, či komunitné centrum.
Stál by na mieste dnešného pôvodného parkoviska, čím by zdvojnásobil počet parkovacích miest, dokonca by vytvoril zvukovú bariéru medzi cestou a obytnými domami. Odhadom by predstavoval investíciu okolo 15 miliónov eur.
Je jasné, že mestská časť takýmto rozpočtom nedisponuje, ale rôzne výzvy na využitie európskych zdrojov áno. Stálo by to mnoho úsilia, času, nervov, ale aspoň to treba skúsiť.
To by však vedenie mestskej časti muselo mať záujem o riešenie problémov, s ktorým sa denne stretávajú občania a nie o riešenie vlastných výhod, či profitu pre developerské firmy. Veď si povedzme úprimne, na prvú dobrú, čo urobil starosta Starého Mesta pre skvalitnenie života svojich voličov? Neviete si spomenúť? Ani ja.
V prípade, že by som v jesenných voľbách dostal dôveru, urobil by som v prvom rade všetko pre to, aby som sa na konci volebného obdobia nemusel hanbiť, tak ako sa musí hanbiť súčasný starosta. Hľadal by som riešenia, ktoré by možno aj boli ťažko realizovateľné, využíval by som skúsenosti iných, ktorí podobné problémy už vyriešili, ale najmä chcel by som, aby sa život v centre mesta stal opäť takým, že by ľudia, ktorí tu žijú, boli na svoju mestskú časť hrdí.
Viac o našom tíme Za lepšie Staré Mesto sa dozviete na www.igorholeczy.eu. Ďakujeme za vašu podporu.
