Vrátim sa ešte do roku 2004. Vtedy bol koalično - vládnym maskotom modrej koaličnej mašinérie, NR SR a slovenskej politiky všeobecne známy František Mikloško. Áno, ten František Mikloško, ktorý nikdy neobišiel natrčený mikrofón, spustenú televíznu kameru s blikajúcim červeným svetlom signalizujúcim, že je v zábere. Keďže v knihe som ho vôbec nešetril, redaktorka TV JOJ Jana Dibáková mu položila otázku „Pán poslanec, v knihe sa o vás veľa píše, vyjadrite sa k tomu?" Nevyjadril sa. Utekal pred Dibákovou, pred kamerou i pred mikrofónom ako pred nečistou silou tak, že ani mladica J. Dibáková mu na chodbách NR SR nestačila. Ušiel. Ak by som to chcel skrátiť, ja, jediný na Slovensku som zavrel Františkovi Mikloškovi ústa. Od toho času F. Mikloško bol tichšie a tichšie a zdá sa, akoby v dnešnej dobe už onemel. Dúfam, že to isté sa mi podarí aj s maskotom Matovičom.
Pozor, všetko to je len zdanie. Na Slovensku a v NR SR Mikloškovi rastie náhradník par excellence, ktorý Mikloška za jediný rok v NR SR stihol jednoznačne prekonať. Tento obyčajný... Matovič, voľby ani teraz a ani v budúcnosti nevyhrá, ale môže na Slovensku narobiť také škody, že dlho po ňom bude potrebné mnohé veci naprávať. Napríklad aj Vašu pošramotenú a Matovičom pošpinenú povesť, ak sa naplní citované avízo z denníka SME. Chápem niektorých politikov, že sa k tomu úbožiakovi odmietajú vyjadrovať a ho formálne ignorujú, ale to nebezpečenstvo zo strany tohto maskota neeliminuje.
Moja prezieravosť vo vzťahu k Matovičovi sa už raz prejavila aj keď v čase písania, vydania a čiastočne aj v dobe distribúcie mojej publikácie, nemohol som o pánovi Matovič nič vedieť. Nemohol som vedieť ani to, ako primitívne - pre neho celkom obyčajne a značne aj podlo, mi on osobne vstúpi v budúcnosti do života. Predstavte si, že hneď v úvode predslovu svojej knihy píšem niečo o obyčajných ľuďoch. Dovolím si to teda odcitovať.
„Niekoľko známych, ktorí sa s prácou oboznámili už pred jej vydaním, mi tlmočili poznámku, že je napísaná dosť vedecky (ja mám pocit, že skôr insitne) a že mnohí „OBYČAJNÍ" ľudia jej nemusia rozumieť. Možno že píšem trochu „vedecky", ale ja nepoznám „jednoduchých či obyčajných" ľudí. Poznám iba vzdelaných a nevzdelaných a tých, ktorí chcú byť vzdelaní. (Kde patrí pán obyčajný... Matovič podľa tejto špecifikácie, či definície, musí sa zatriediť sám.) Prepáčte mi, ja som učiteľ, nie farár a nie som ani poloučiteľ a polofarár, akých dnes produkujú cirkevné pedagogické školy a inštitúty. Tým som nechcel povedať, že niekoho podceňujem, neuznávam, alebo robím z niekoho hlupákov. Ešte raz preto zdôrazňujem, že ja som učiteľ nie farár, že ja nepotrebujem pre svoje spoločenské uplatnenie stádo - ovce! Musím písať v prvom rade pre inteligenciu a inteligentnú mládež a burcovať ich ku odvahe. Potom aj tí „obyčajní" budú mať odvahu sa učiť a pýtať sa tých vzdelaných a prosiť o vysvetlenia. Mám s tým skúsenosti. Nikto z nás nie je obyčajný a nikto nemá právo (ani naši všemohúci politici) takto niekoho nazývať a túto skutočnosť musíme ľuďom ponúknuť." (Žiaľ, pán Matovič, chce byť za každú cenu len a len obyčajný...)
Asi o nejakých 6 rokov na Slovensku vznikla údajne politická strana OBYČAJNÍ ĽUDIA." A ich fűhrerom nie je nikto iný ako celkom obyčajný... Igor Matovič.
Takže, ozaj nikto z nás nie je obyčajný? Ani Vy, ani ja, ani....? Pardon. Je. Igor Matovič a jeho ešte obyčajnejší ľudkovia. On je toho hlavným aktérom, čo nie je nič iné ako rukolapný dôkaz jeho nekonečnej... Obyčajnosti. Kládol som si otázku, ako som mohol predvídať takúto hrozbu, akou sa ukázali a stále ukazujú jednoduchí - obyčajní ľudia? Na jej zodpovedanie by som musel citovať ďaleko viac, lebo v knihe to vysvetlené je, a toto nie je teraz môj cieľ. Aj tak je toho dosť. On je v skutočnosti iba obyčajný politický Samokótovaný Maskot. Aj tento termín má vysvetlenie, ale teraz tu nie je priestor.
Celý otvorený list trom primátorom je tu. Sú veci a skutočnosti, ktoré sa krátko opísať a vysvetliť nedajú a do volieb by som to po menších častiach v blogoch nestihol.
