Aby sme mohli porozumieť tomu, v čom je problém, potrebujeme si bližšie vysvetliť postoje kapitalistov a socialistov k súkromnému vlastníctvu, k moci, násiliu a k realite všeobecne. Socializmus stavia záujmy spoločnosti nad záujmy jednotlivca a tým znehodnocuje jeho súkromnú slobodu. Súkromné vlastníctvo je atribút jednotlivca a teda socializmus kvôli celej spoločnosti toto vlastníctvo jednotlivcovi odoberá a snaží sa ho dať v prospech spoločnosti. Keďže je toto zákrok proti jednotlivcovi a jeho prirodzeným záujmom, proti jeho vlastníctvu a proti nemu samotnému, dopúšťa sa týmto socializmus násilia voči tomuto jednotlivcovi a to z moci štátu. Deje sa tu to, že socializmus neuznávajúci prirodzenú realitu takú aká je (jednotlivec vlastniaci majetok), sa snaží robiť revolúciu a premeniť realitu na svoj sen, na svoju túžbu - použitím násilia umožňuje spoločnosti túžiacej po majetku jednotlivca tento majetok od neho dostať vytvorením niečoho, čo bojuje proti prirodzenej realite a pretvára ju (štátnym zákonom).
Naopak kapitalizmus si ctí záujmy jednotlivca, jeho majetok, slobody a chráni ho pred násilím. Tým, že kapitalizmus neuznáva iniciáciu násilia, bráni súkromný majetok jednotlivca, pretože jeho narušením by prišlo k násiliu proti jednotlivcovi. Kapitalizmus teda uznáva a chráni prirodzenú a spravodlivú realitu takú aká je a nesnaží sa ju umelo pretvárať revolúciami, zákonmi a zásahmi to existujúceho vlastníctva jednotlivcov a ich slobôd.
Ako to všetko súvisí s kopirajtami? Súčasťou prirodzenej reality sú idey, myšlienky a diela, ktoré by bolo možné bez existencie štátnych regulácií a zákonov po ich zverejnení autormi zdieľať, kopírovať, šíriť a obchodovať s nimi bez toho, aby sa voči komukoľvek dialo násilie. V prirodzenej realite zverejnené idey nie sú ničím vlastníctvom, pretože ich používaním sa nikomu neubližuje násilím, ani sa nikomu nezasahuje do už existujúceho súkromného majetku. Kopirajty ako štátne regulácie však prichádzajú k tejto prirodzenej realite a menia ju podľa niekoho prianí - vytvárajú umelé vlastníctvo tiež nazývané "intelektuálnym vlastníctvom" z niečoho, čo bez štátneho zásahu vlastníctvom nikdy nebolo a tak zasahujú do existujúcich vlastníckych práv ich násilným a neprirodzeným obmedzovaním. Po uzákonení štátnych regulácií už totiž ľudia nemôžu používať svoj súkromný majetok tak, ako pred ich platnosťou, nemôžu používať svoje napaľovačky, hudobné prehrávače, kopírky a podobne. Tí kapitalisti, ktorí boli najprv proti umelým štátnym reguláciám, teraz v prípade kopirajtov obhajujú zasahovanie do súkromného vlastníctva jednotlivcov a jeho prerozdeľovanie iným (napr. autorom) a naopak socialisti bojujú proti kopirajtom v mylnej predstave, že bojujú proti súkromnému vlastníctvu.
