Keď sa vonku zjesení #3 - O ambicióznom liste

Na strome sa trepotal list. Napriek pokročilej jeseni nie a nie spadnúť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

List bol zvláštny tým, že bol v tvare srdca a v rajóne konárov v strede koruny bol zároveň aj outsiderom. I v listovej komunite sa veru nájdu takí. Možno to spôsobil jeho tvar, ktorý ho odlišoval od ďalších listov okolo neho. Alebo to možno bolo jeho ambíciami, o ktorých vedel celý strom.

Ambície sa k listom jednoducho nehodia. List je list. Má na jar narásť, byť podľa možností čo najväčší a najzelenší, no a potom sa na jeseň pekne sfarbiť, odpadnúť z konára a pomaly si pod stromom hniť. 

No tento list mal tú smolu (alebo šťastie), že jeho rodný strom rástol rovno pri pošte. Takej obyčajnej dedinskej, jedny schody vedúce ku vchodu, stojan na poštárske bicykle a schránka na stene pri oznamoch.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veru, schránka. Stará, trochu obitá a zažltnutá, ako je zvyčajne na jeseň zažltnutý aj správne vychovaný list.

No ten náš vychovaný nebol. Odkedy vypučal, fascinovane sledoval tú schránku a ľudí, ako do nej hádžu biele listy. Teda obálky, aby nedošlo k nedorozumeniam. Náš stromový list úspešne ignoroval hmyz po ňom lezúci, taľafatky jeho spoluvisiacich kolegov ohľadom peľu či počasia. A odkedy z rečí ľudí vyrozumel, že do tej magickej schránky idú listy tiež, netúžil po inom, iba sa do nej dostať. Celé dni nehovoril o inom, len ako sa jedného dňa do tej schránky dostane k ďalším listom. Raz denne tú schránku otvorili, obsah vybrali a niekam doniesli. V predstavách nášho stromového hrdinu isto na miesto, ktoré si pomenoval Svet listov.

Skryť Vypnúť reklamu

A tak túžobne čakal na jeseň, kedy mal zo stromu spadnúť, čo bola jeho šanca (jediná), kedy sa mohol do schránky dostať. Ako, na to už plán nemal, na to bol predsa len jednoduchou plochou bytosťou. 

Jeseň prišla a všimol si, že schránka sa denne čoraz viac zapĺňa. Nevedel, že doba mailová veľmi písaným listom nepraje, ale že zároveň pred Vianocami pribúdajú listy Ježiškovi. 

Strom bol už takmer úplne opadaný, bývalí spoluvisiaci sa ležérne povaľovali kade-tade po chodníku pred poštou. Pár z nich dokonca spadlo na schránku, ale ani jeden do toho úzkeho otvoru. Vlastne ani na schránke sa dlho neudržali, len do najbližšieho silnejšieho vetra.

Skryť Vypnúť reklamu

A ten zafúkal aj tentoraz.

Náš hrdina cítil, ako ním už nekýva, ale nesie ho nad chodníkom a pomaly s ním klesá dolu, priamo ku schránke. Samozrejme, bol to len pocit, vietor mal jeho listové ambície silno na háku a niesol ho ako mu zákony prírody nakázali. Ale čuduj sa svete, list pekne-krásne smeroval do tej úzkej štrbiny. Ešte kúsok… ešte kúsok… bum. Narazil do veka, ktoré otvor na vhadzovanie prekrýval, a než sa stihol spamätať, padal rovno na schody. No vietor sa znenazdajky otočil, pozdvihol náš nešťastný list a nie, nedal mu druhú šancu, ale zavial ho rovno do košíka na listiny na poštárskom bicykli. „Aký krásny srdcový list“, pomyslela si poštárka, ktorá sa pri bicykli pripravovala na rozvoz pošty po dedine. Jeho srdcový tvar ju potešil pri srdci tak, že sa v tom mizernom veternom počasí cítila zaraz trochu lepšie. Pripla si list na čiapku a s nečakanou radosťou vyrazila na svoj pravidelný denný okruh. Náš hrdina v tom momente zabudol na schránku a vlastne aj na celý strom. Bol totižto aktérom v najúžasnejšej jazde svojho života (a nielen preto, že to bola jeho jediná, ak teda nepočítame krátky zlet zo stromu). Pani poštárka zvonila pri dverách, nosila ľuďom listy, noviny, malé balíčky. Vítali ju s úsmevom a zvlášť deti, ktoré boli v tom čase doma a dostali túžobne očakávanú odpoveď priamo od Ježiška. Z čiapky sledoval ľudí, vyzdobené priečelia, načúval zvukom domových zvončekov, pozdravom… Aký odlišný svet v porovnaní s nudným hompáľaním sa na strome!

Skryť Vypnúť reklamu

Košík sa postupne vyprázdňoval a nadišiel čas vrátiť sa. Pani poštárka s námahou šliapala na bicykli proti vetru. Sem-tam si musela pridržať čiapku, aby jej ju neodfúklo. Nemohla si teda všimnúť, že srdcový list na nej už dlhšiu dobu nie je. Poletoval nad ulicami šťastný a s pocitom, že zažil všetko, čo sa zažiť dalo. Pristál v hustom ihličí a oddychoval, snívajúc o svojom Svete listov. Neprebudili ho ani modré, červené či zelené svetlá, ktoré sa podvečer náhle rozsvietili vedľa neho. Začal padať sneh a pomaly prikrýval miestny vianočný stromček i malý srdcový list odpočívajúci v jeho korune. 

Pavol Horňák

Pavol Horňák

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Bloger sa narodil v Nitre (*1981) kde o 23 rokov neskôr vyštudoval anglický jazyk+literatúru v kombinácii so žurnalistikou. Vždy vedel čo chce a nikdy sa mu k tomu nechcelo, tak vedie rôznorodý život. V písaní vyznáva "slovný fitnes". Aktuálne je hlavne otec a manžel. Zoznam autorových rubrík:  rozprávkyvšemožnépoviedkypoézia

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu