Čo šuflík dal - lásky, ženy, nádeje #1

Písmo: A- | A+

Ľúbostná poézia začína tam, kde obyčajné vety nie sú už dosť silné uniesť váhu citov a prežívania. Stará ako ľudstvo samo; odjakživa bola trpkosladkou spoveďou mladých i starých.

Bozk

Dostal chlapec bozk

od dievčaťa,

ukryl ho do srdca,

a odniesol domov.

Pomedzi rad stromov,

cez hustý les, 

štekal po ňom každý pes

bezcitne a dravo,

no chlapec šiel priamo

s tým bozkom.

Nepozdravil otca, nepozdravil mať,

prvýkrát začal svoje city ukrývať.

Bežal s bozkom do izby

po schodoch drevených,

schovať si ho nedočkavo

do nocí bezsenných.

Videl som ju

videl som ju

síce už po stýkrát

napriek tomu

ma jej tvár 

opäť očarila

prehodil pár

bezvýznamných slov

naše oči 

hovorili za všetko

srdcia viedli 

dialógy citov

a ani silný vietor 

neodniesol vzdušný bozk

s jej adresou

Opasok

Chcem byť tvojím

smutným hnedým opaskom,

každý deň

ťa objímať okolo drieku

a vnímať ladný pohyb bokov.

Navždy si uchovať momenty,

kedy ležiac na stoličke

čakal som

na ďalší deň s tebou.

Skryť Zatvoriť reklamu