Psychika vojnových zločincov druhej svetovej vojny je téma, ktorá dodnes vyvoláva otázky a diskusie. Čo sa odohrávalo v mysliach týchto mužov, ktorí stáli za masovými vraždami, genocídou a zločinmi proti ľudskosti? Odpoveď sa pokúsil nájsť americký vojenský psychológ Gustave M. Gilbert počas norimberských procesov, ktoré sa začali koncom roka 1945. Na lavici obžalovaných sedeli Hermann Göring a ďalší vysokopostavení predstavitelia nacistického režimu. Muži, ktorí ešte pred pár rokmi rozhodovali o osude miliónov. Gilbert, židovského pôvodu, mal jedinečnú príležitosť sledovať ich správanie, viesť rozhovory a vykonávať psychologické testy. Vďaka výborným znalostiam nemčiny a špičkovej odbornosti pôsobil počas vojny v Európe pre americkú tajnú službu. V Norimbergu bol vymenovaný za súdneho psychológa, čo historik Alexander Korb označil za „ideálnu voľbu“. Mladý, vzdelaný, viacjazyčný a kvalifikovaný odborník na správnom mieste. Jeho poznatky, publikované v „Norimberskom denníku“, dodnes fascinujú odborníkov aj verejnosť.
„Najnapínavejšou fázou pre Gilberta bol samotný proces. Sledovať, ako sa obžalovaní správali pred súdom a reagovali, keď boli konfrontovaní s výpoveďami a dôkazmi ...“
Gilbert vykonával s mužmi testy a psychologické vyšetrenia. Inteligentné testy potvrdili takmer u všetkých obžalovaných nadpriemerné hodnoty. Gilbert teda pracoval s vysoko inteligentnými osobnosťami, ktoré vedeli, čo robia. Zistil, že väčšina obžalovaných vykazovala nadpriemernú inteligenciu, čo vyvrátilo predstavu, že išlo o „nevzdelaných fanatikov“. Naopak, boli to vzdelaní, strategicky mysliaci muži, ktorí vedome prijali ideológiu nacizmu. Rorschachove testy, ktoré Gilbert používal, naznačili prítomnosť porúch osobnosti. Od narcizmu až po antisociálne črty. Nešlo však o duševne chorých jedincov, ale o osobnosti s „temnou psychopatológiou“, ktorú podporoval totalitný systém. Nacizmus vytvoril prostredie, kde sa patologické sklony mohli rozvinúť do extrémov.
Gilbert identifikoval viacero psychologických mechanizmov, ktoré umožnili páchateľom konať bez pocitu viny. Poukázal predovšetkým na morálnu dezengáž, ktorá racionalizovala zločiny ako „nevyhnutné“; dehumanizáciu obetí, vnímaných ako „podľudia“; konformitu a poslušnosť autorite, ktorú neskôr potvrdil Milgramov experiment, narcizmus a grandiózne sebavnímanie, spojené s túžbou po moci; ideologická indoktrináciu, ktorá legitimizovala násilie; antisociálne a paranoidné črty osobnosti a napokon skupinovú dynamiku, ktorá rozplynula individuálnu zodpovednosť. „Len som plnil rozkazy dané zhora …“ sa stalo častou obranou stratégiou obžalovaných.
Izolácia nacistických pohlavárov počas procesu paradoxne uľahčila Gilbertovi prístup k ich vnútornému svetu. Boli osamelí, deprivovaní a hladní po kontakte. To viedlo k úprimnejším rozhovorom než pred súdom. Gilbert sa vzdal zapisovania počas stretnutí, aby nenarušil dôveru, a po rozhovoroch vyhotovoval pamäťové záznamy. Jeho metóda bola jednoduchá …nenútená konverzácia, ktorá odhalila cynizmus, racionalizáciu aj rezignáciu. Hermann Göring napríklad otvorene priznal, že propaganda a strach sú najúčinnejšie nástroje na ovládanie más. Tieto slová sú mrazivým pripomenutím, ako ľahko sa psychologické mechanizmy môžu stať nástrojom manipulácie.
Psychologický pohľad na vojnových zločincov otvára širšiu otázku: ako sa z „bežných“ ľudí stávajú páchatelia masových zločinov ? Moderné výskumy, napríklad koncept „banality zla“ od Hannah Arendt, analyzujú fenomén poslušnosti a konformity. Milgramov psychologický experiment z roku 1963 ukázal, že obyčajní ľudia sú schopní ubližovať iným, ak to vnímajú ako príkaz autority. Podobne Zimbardov Stanfordský väzenský experiment demonštroval, ako rýchlo sa človek prispôsobí roli, ktorá mu dáva moc nad inými. Tieto poznatky dopĺňajú Gilbertove zistenia. Teda, že vojnové zločiny nevznikajú len z „monštruóznej povahy“, ale z kombinácie ideológie, poslušnosti, sociálneho tlaku a patologických čŕt osobnosti. Relevantná štúdia publikovaná v časopise Journal of Social Issues zdôrazňuje, že extrémne násilie často pramení z identifikácie s ideologickým cieľom, nie z čistej sadistickej motivácie.
„Kto chce pochopiť zločiny proti ľudskosti, musí najprv pochopiť mechanizmy ľudskej psychiky ...“
Norimberské procesy boli preto prelomové nielen právne, ale aj psychologicky. Ukázali, že „zlo“ môže mať racionálnu tvár, že páchatelia môžu byť inteligentní, kultivovaní a zároveň schopní nepredstaviteľnej krutosti. Dnes, keď sledujeme konflikty vo svete, je dôležité nezabúdať na psychologické mechanizmy, ktoré umožňujú vznik zločinov proti ľudskosti. Gilbertov výskum spolu s modernými štúdiami nás učí, že prevencia začína pochopením ľudskej psychiky. Jej silných aj temných stránok. Zlo nie je abstraktný pojem, ale konkrétne rozhodnutia konkrétnych ľudí v konkrétnych podmienkach. Úlohou nás všetkých je vytvárať prostredie, ktoré minimalizuje riziko, že sa história bude opakovať ✅ Marek Horňanský psychológ
📚 Autor psycholog Marek Horňanský sa dlhodobo venuje poradenskej a terapeutickej praxi, psychologickému vzdelávaniu a projektom podporujúcim duševné zdravie doma aj v zahraničí. Článok vznikol ako výsledok odborného štúdia, skúseností a analýzy literatúry s cieľom poskytnúť čitateľom zrozumiteľný a hodnotný pohľad na danú problematiku. V prípade otázok, spätnej väzby alebo záujmu o ďalšie informácie môžete autora kontaktovať online: psycholog.hornansky@gmail.com Odborné zdroje: Russell, J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook (Cambridge University Press, 2022, ISBN 1009152483) Nolen-Hoeksema, S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology (2014, ISBN 1408044102) Geiser, J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie (Outlook Verlag, 2024, ISBN 3368659308)
