Osamelosť. Pojem, ktorý v sebe nesie ticho, prázdno, ale aj túžbu po spojení. Deti, mladí, starší aj seniori. Každý z nás sa môže ocitnúť v priestore, kde chýba blízkosť, porozumenie či obyčajný ľudský kontakt.
Nedávno do psychologickej poradne prišiel muž. Vek približne štyridsať rokov. Na prvý pohľad pôsobil elegantne, sympaticky a pri zoznamovaní sa usmieval. No jeho oči prezrádzali niečo iné. Únavu, smútok a akési vnútorné vyčerpanie. Sadol si a po chvíli ticha povedal: „Viete, mám rodinu, prácu, známych... ale cítim sa úplne sám. Ako keby som bol neviditeľný...“ Postupne rozpráva svoj príbeh o tom, že jeho vzťahy sú povrchné, doma sa s manželkou a deťmi rozpráva len o praktických veciach, v práci je obklopený kolegami s povinnosťami …ale nikto sa ho úprimne neopýta, ako sa má. Cíti, že sa nemá komu zdôveriť, čo ho trápi, čo ho teší alebo čoho sa bojí. A hoci je neustále medzi ľuďmi (fyzicky), psychicky sa cíti izolovaný a sám. Na poradenskom stretnutí hovoril: „Neviem, či je to normálne, ale niekedy mám pocit, že keby som zmizol, nikto si to ani nevšimne .... ☹“
Tento klient neprišiel s diagnózou, ale s konkrétnym pocitom osamelosti. Ten sa postupne stal jeho každodenným spoločníkom. Nešlo o nedostatok kontaktov v jeho diáry, ale o „nedostatok skutečného, ľudského spojenia“. V terapii sa postupne učíme pomenovať svoje potreby, rozpoznávať, kde sa kto cíti prijatý a kde nie. Klient sa tak učí chápať, že osamelosť nie je hanba, ale signál, že niečo dôležité v jeho živote chýba. A že má právo túto potrebu naplniť. Nie povrchnými vzťahmi, ale hlbokým, autentickým kontaktom.
„Osamelosť je ako hlad. Je to biologický signál, že niečo chýba. A ignorovať ju môže mať vážne následky ...“ John Cacioppo, PhD.
Osamelosť naozaj nie je len „pocit“. Je to komplikovanejší psychologický stav, ktorý môže mať hlboký dopad na naše duševné i telesné zdravie. Moderný životný štýl, individualizmus, digitálna komunikácia a tlak na výkon často vytvárajú prostredie, v ktorom sa vzťahy stávajú povrchnými a kontakt s druhými sa redukuje na rýchle správy či „lajky“. Osamelosť však nie je výsadou len dospelých ľudí. Čoraz častejšie sa objavuje aj u mladých a detí, ktorí síce žijú online“ svete, no často bez hlbokých vzťahov a pocitu prijatia. Výskumy ukazujú, že osamelosť môže byť pre organizmus a zdravie rovnako škodlivá ako napr. fajčenie. Takýto záver priniesla rozsiahla metaanalýza, ktorá skúmala milióny účastníkov po celom svete. Tento fakt poukazuje na to, že osamelosť nie je len „emocionálny diskomfort“ …ale vážny rizikový faktor pre ľudské zdravie.
Samotný pojem osamelosť vyjadruje určitý deficit alebo absenciu podmienok v sociálnych alebo intímnych väzbách, odrážajúc vnútorné prežívanie človeka. Často sa zamieňa s depresiou, úzkosťou či smútkom. No je dôležité tieto stavy terminologicky odlišovať. Osamelosť je samostatný psychologický fenomén, ktorý môže byť prítomný aj u ľudí, ktorí navonok pôsobia spoločensky. Je to subjektívny stav (napr. človek sa môže cítiť osamelo aj v dave ľudí). V psychológii sa chápe ako odpoveď na nenaplnenú potrebu vzťahu, afiliácie, intimity či lásky. V tomto kontexte sa objavuje tzv. „hnacia sila“, ktorá motivuje človeka prekonať plachosť či strach z odmietnutia a vyhľadať sociálny kontakt. Táto sila je často impulzom k zmene. K hľadaniu nových vzťahov alebo obnoveniu tých stratených. Ak však osamelosť pretrváva, môže viesť k úzkosti, depresii, izolácii a v extrémnych prípadoch až k psychosomatickým ochoreniam.
Izolácia, ako reakcia na frustráciu či náročnú životnú situáciu, môže byť vedomým rozhodnutím, ale aj nevedomým únikom. Niektorí ľudia sa izolujú, stiahnu do samoty …pretože nedokážu nájsť bezpečný priestor na vyjadrenie svojich potrieb. Osamelosť tak reflektuje túžbu po osobnom vzťahu, vychádzajúcu z nenaplnenej potreby priateľstva, porozumenia a blízkosti. Výskumy ukazujú, že osamelosť a sociálna izolácia sú spojené s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení, demencie, depresie, úzkosti a dokonca aj predčasného úmrtia. Tieto zistenia sú konzistentné naprieč rôznymi kultúrami, vekovými skupinami a metodológiami výskumu. Zaujímavé je, že osamelosť sa neviaže len na objektívny nedostatok kontaktov – človek môže byť obklopený ľuďmi, no ak vzťahy nie sú kvalitné, pocit osamelosti pretrváva.
„Osamelosť nepochádza z nedostatku ľudí okolo nás, ale z neschopnosti komunikovať o veciach, ktoré sú pre nás dôležité ...“ Carl Gustav Jung
Ako psychológ vnímam osamelosť nielen ako individuálny problém, ale aj ako spoločenskú výzvu. Potrebujeme vytvárať prostredie, v ktorom sa ľudia cítia vítaní, vypočutí a prijatí. To začína malými krokmi, jako například úprimným rozhovorom, záujmom o druhého, ochotou byť prítomný. Prevencia osamelosti nie je len úlohou odborníkov, ale nás všetkých. V rodinách, školách, komunitách aj pracoviskách môžeme podporovať kultúru otvorenosti, empatie a vzájomnosti. Svetová zdravotnícka organizácia vo svojej správe z roku 2025 vyzýva na to, aby sa sociálne zdravie stalo rovnocenným pilierom popri fyzickom a duševnom zdraví. Navrhuje konkrétne kroky. Od podpory komunitných aktivít až po zmeny v urbanistickom plánovaní, ktoré podporujú stretávanie sa ľudí.
Ak sa v osamelosti nachádzate, vedzte, že nie ste sami. Hľadajte spojenie, nebojte sa požiadať o pomoc, otvorte sa rozhovoru. A ak vidíte niekoho, kto sa uzatvára do seba, možno práve váš záujem môže byť tým, čo mu pomôže cítiť sa menej sám. Osamelosť je ľudská. Ale rovnako ľudská je aj schopnosť vytvárať vzťahy, ktoré ju dokážu prekonať. V konečnom dôsledku je osamelosť výzvou ...nie na izoláciu, ale na spojenie." A práve v spojení sa skrýva sila, ktorá môže liečiť. Marek Horňanský psychológ
📚 Marek Horňanský je psychológ, ktorý sa dlhodobo venuje poradenskej a terapeutickej praxi, psychologickému vzdelávaniu a projektom podporujúcim duševné zdravie doma aj v zahraničí. Článok vznikol ako výsledok odborného štúdia, skúseností a analýzy literatúry s cieľom poskytnúť čitateľom zrozumiteľný a hodnotný pohľad na danú problematiku. V prípade otázok, spätnej väzby alebo záujmu o ďalšie informácie môžete autora kontaktovať online: psycholog.hornansky@gmail.com Odborné zdroje: Russell, J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook (Cambridge University Press, 2022, ISBN 1009152483) Nolen-Hoeksema, S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology (2014, ISBN 1408044102) Geiser, J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie (Outlook Verlag, 2024, ISBN 3368659308)
