reklama

Košúty 2, časť štvrtá : Kapela

Ako to pokračovalo na sídlisku v rokoch 80-90tch...v mojom podaní

Košúty 2, časť štvrtá : Kapela
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Kapela

Muzika bola, je a bude jedna z najhlavnejších vecí môjho života. A to už od čias vyprávania príbehov starších pánov a o zakázanej muzike zo západu. Áno, za čas socializmu bola poniektorá muzika zakázaná. Za počúvanie takej muziky si mohol ísť do basy. Vieš si predstaviť, že ťa hodia do cely a ty sa spýtaš týpka v cele: "Hej za čo si tu?" "Ale za vraždu a ty?" "No, počúval som Rolling Stones!" Asi tak to bolo, ale zas mám to z druhej ruky, dobre? Či to tak presne bolo v tej dobe vám neviem potvrdiť. Ale tieto historky a ako sa ťažko zháňala "zakázaná" muzika ma veľmi fascinovali. Všetko okolo toho v rokoch 80-90tych bolo úžasné. Kotúčaky ma v celku minuli, tak tam ani zachádzať nejdem aj keď neskoršie som sa k ním musel vrátiť, ale o tom neskôr. My sme začali s MC (Musicassette)...takže po našom povedané - kazety.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obrázok blogu

V tej dobe nie každý z nás vlastnil "magneťák" - to bol prehrávač na kazety. Tak sme chodili počúvať k chalanom čo prehrávač doma mali. Skoro všetky boli na baterky, takže keď sme naškrabali peniaze na ne, šli sme počúvať muziku von, väčšinou sme sedeli na lavičke, alebo prachári a vypekali METAL! Zo začiatku sme mali nahraté kazety nie originálky, takže sa často stávalo, že na kazete bolo nahraté úplne niečo iné než to čo na kazete bolo napísané. Ale to sme zistili o niečo neskôr. Potom sme sa dostali k Poľským originálkam a tí sa tiež často mýlili a na kazetách nebola muzika čo sme kúpili. Vieš si predstaviť, že si odkladáš celý mesiac drobné na to aby si si kúpil jednu "originálku" a ty prídeš z tržnice domov, zavoláš k sebe svojich kumpánov, rozbalíš originálku na ktorej je masívny obrázok Slayer - Season in the Abyss a z reprákov sa ozve Michael Jackson. "Pi*e!" No nič stávajú sa aj horšie veci, ale v ten moment si mal chuť niekoho vážne rozthať. Boli to krásne časy. Zháňanie novej muziky, nahrávanie a spoločné trávenie času počúvaním muziky. Nahrávanie muziky z kazety na kazetu malo svoje čaro. K tomu na začiatku si dal dva magneťáky k sebe a pustil na jednom Play a na druhom Rec. Musel si byť po celý čas ticho, alebo odísť z miestnosti. Kazety mali 60 a 90min dĺžku, tak ak mal album viac ako 30min alebo 45min, čo bola jedna strana kazety, si musel otočiť kazetu na druhú stranu a pokračovať v nahrávaní. Neskôr prišli na trh "dvojčáky". No a to bol vlastne magneťák s dvoma dvierkami na kazety. Mohol si si doma nahrať sám muziku z kazety na kazetu. Keď si mal známeho s takýmto dvojčákom hneď sa z neho stal tvoj najlepší kamarát. Naše zameranie bolo na Metal, hudobný žáner čo pre nás nebolo len o muzike ale aj o image a životnom štýle. V tej dobe každý druhý metalista vypadal ako Eddie Munson zo Stranger Things série 4. Žiadna mamička nechcela aby jej dcérenka chodila, alebo sa zaplietla s takým "grázlom" teda metalistom ako bol trebárs Eddie Munson našej doby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Časom sme dospeli k tomu, že prišiel čas na to aby sme začali tvoriť muziku aj my, teda aspoň sa o to pokúsiť. Prvý čo si kúpil hudobný nástroj, elektrickú gitaru, bol Miro. Tým sa stal vodcom svorky a každý z partie sa chcel stať členom kapely. Nebolo to ľahké pretože v kapelách boli štyria nanajvýš piati členovia, čo sme usúdili podľa obrázkov čo boli na kazetách, a kedže nás v partii bolo o niečo viac a každy chcel pridať ruku k dielu prišlo k selektovaniu. Najmenej obľúbený člen partie toho času bol z kapely vyradený, ale mohol sa zúčasňovať skúšok alebo nahrávania. Skúšky boli vždy u chalana ktorému nik nebol doma. Bolo to väčšinou u Mira ktorý mal doma všetko čo sme k nahrávaniu potrebovali. Gitaru, kotučák ktorý robil "distortion", magneťák a male klávesy kde bolo pár zvukov a hlavne elktronické bicie. Gitara sa zapla cez kotučák. Kotučák ste museli dať na nahrávanie a z reprákov šiel desivý, škaredý a špinavý zvuk, presne aký sme chceli. Golem sa chytil klávesom, teda elektronických bubnov ako sme to volali no a aj s Harvyem sme sa rozhodli ziapať do ceruziek. Ceruzka fungovala ako mikrofón. Aspoň niečo držať v ruke keď si ziapal hlava nehlava. Miro už mal pripravené riffy na prvú skladbu. Zahral ich pár krát a do toho Golem začal skúšať zložiť elektronické bicie. Bolo to kadejaké, pretože keď si chcel udržať rytmus dvoma prstami musel si sa veľmi sústrediť v tom hluku. Po pár razoch sme s Harvyem začali písať text k skladbe. Chceli sme sa inšpirovať vecami naokolo to čo na nás vplýva, z čoho máme nervy, alebo na koho máme nervy. Vedeli sme, že nejdeme zmeniť svet ani našu generáciu. No a prvá skladba bola na svete. Jej nazóv bola "Cikuľka". Áno, tiež sa seba teraz pýtam to isté. Nič rozumnejšie z nás asi vypadnúť ani nemohlo. Ešte raz, nemali sme v pláne zmeniť svet ani inšpirovať dalšie deti vo svete, určite nie touto skladbou, alebo že by? S naším prvým výtvorom sme boli veľmi spokojní. Neznelo to ako nič čo sme vtedy počúvali, čo nebolo vôbec zlé. Zneli sme originálne hahaha to určite. Pri nahrávaní občas niekto v zápale udrel tyčou po radiátore. No a už bol oheň na streche. Mirova nemenová suseda vybehla hneď k Mirovi a vyhrážala sa že zavolá políciu, alebo to povie jeho mame. No po pár razoch už ani hore nevybehla a nechala nás tvoriť metalovú muziku. Ako som spomínal v predošlom blogu, susedov si nevyberáme. O pár dní sme mali nahraté naše prvé demo. Názvy skladieb boli ku podivu podobné prvej skladbe. Ako vážne skladba K*kot bola asi najtvrdšia skladba akú sme napísali, a nie len kôli názvu. Chýbalo nam len jedno, názov kapely. V tom roku vyšiel album od Biohazard - Urban Discipline, čo som si kúpil ako moju prvú originálku a zhodou okolností sme poznali jedného chalana z Košút 1 čo sa volal Urbanský. Tak sme si dali jedna plus jedna dokopy a názov bol tu. Urbanského Disciplína.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obrázok blogu

Najviac sme sa radovali z iniciálov, lebo každy sa nás pýtal čo znamená skratka UD. Takže sme sa stali v tom UDečko. Nahrávku sme pomenovali Tuční ľudia a na obal kazety sme dali fotku Mirovho brata Braňa. Braňo bol v tej dobe trošku pri sebe. Aj keď Braňo namietal, mal smolu, väčšina bola za. Vždy mi tá fotka vyčarovala úsmev na tváry, Braňo tam bol fantastický. Nechcem sa chváliť ale kazeta sa rýchlo uchytila a zožali sme úspech, aspoň v Košútoch. Cikuľka bol vážne hit a martinská kapela Ústredné Kúrenie spravili o pár rokov neskôr cover tejto skladby. Stali sme sa dosť populárny v Dolnom Kubíne hahaha dostali sme sa za hranice Martina. Kto by to bol povedal. Kópie kaziet sa rozrastali a tak nás mohli doma potajomky počúvať ďlaší ľudia a vlastniť niečo zakázané, zakázané rodičmi. Však kto z rodičov by bol nadšený keby jeho dieťa doma počúvalo skladbu s názvom K*kot. Ale zas chápem dieťa v tej dobe keď z repráku vybehlo to slovo a smiechom sa šlo ušúľať : "On povedal K*kot, hihihihi." Teraz to není nič zvláštne, veď teraz to ide z každej strany a z každej k*kotskej skladby. Presne ako povedal už nebohý K.Polák : „Nemecký šprinter K*kot bezkonkurenčne vedie a kde sú naši, ďaleko za ním, bodaj by sme aj my mali takých K*kotov.“ Ku podivu ich tu máme čoraz viac. V tomto duchu nahrávania sme pokračovali este dlhšiu dobu a nahrali ďalšie demá ktoré vyšli len na kazetách. Verím, že ich niaky zberateľ doma ešte opatruje a raz za čas si to aj pustí. Ale dúfam, že ak to tak aj je tak sa ten dotyčný moc nezamýšľa nad tými textami, nevedel by som mu asi vysvetliť skladbu Cikuľka...však kto by vedel vysvetliť prvú vetu skladby : "Cikuľka na nádraží, čakaj kým ťa zavraždí...."

Marcel Horný

Marcel Horný

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  46x

Keď sa smeješ, dobre je Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu