Aj keď ropa valcuje titulky zo všetkých svetových strán, čerstvé úvahy z dielne Smeru o rušení voľby poštou zo zahraničia ma priviedli dnes k napísaniu tohto textu.
Využiť neznalosť a použiť aj podpásové ťahy je také....neseriózne až šmejdovské správanie sa. Použiť demokraciu ako zástierku pre vlastný benefit a proti oponentom, či dokonca vlastným občanom, spadá do tejto kategórie.
Koľko obyvateľov Slovenska vie, načo slúži taká ambasáda v zahraničí, aké má funkcie či právomoci a koľkí mali možnosť niekedy služby ktorejkoľvek z nich po celom svete využiť?
Ambasády slúžia k diplomatickému zastupovaniu, udržiavaniu medzištátnych vzťahov, ochrane jeho záujmov a občanov, ponúkajú konzulárne služby a vedú diplomatickou cestou komunikáciu medzi štátmi.
Na príklade slovenskej ambasády v London uvediem, ako by sa premietli a čo by spôsobili súčasné úvahy koalície o voľbe zo zahraničia v budove tejto ambasády.
Ak by niekoho zaujímalo , koľko Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii hlasovalo poštou v roku 2023, k dispozícii sú nasledovné údaje:
V parlamentných voľbách v roku 2023 hlasovalo poštou zo Spojeného kráľovstva spolu 8 511 Slovákov. / zdroj MVSK/
O voľbu poštou zo Spojeného kráľovstva pôvodne požiadalo 10 393 občanov. Z celkového počtu žiadostí zo Spojeného kráľovstva bolo ministerstvu vnútra úspešne doručených a započítaných 8 511 obratných obálok. Spojené kráľovstvo bolo krajinou s druhým najvyšším počtom odoslaných hlasov zo zahraničia. Viac hlasov (23 486) prišlo už len z Českej republiky.
Celoslovenský kontext: Zo všetkých krajín sveta bolo v roku 2023 doručených rekordných 58 779 obálok, čo predstavuje historicky najvyššiu účasť Slovákov žijúcich v zahraničí.
Keď dostal poradca poradcov Erik Kaliňák otázku, ako by hlasovanie na ambasádach prebiehalo, tak sa vyhol odpovedi a odpinkol zodpovednosť na Ministerstvo zahraničia.
Nečudujem sa. Takmer s istotou sa dá konštatovať, že si demokratický priebeh nevie predstaviť ani Minister všetkých svetových strán Juraj Blanár , pretože napríklad účasť 8 511 slovenských občanov na ambasáde v London v jeden deň by znamenalo akomodovať 567 voľby chtivých ľudí za 1 hodinu, každú minútu by tým pádom muselo odvoliť 10 občanov... a to si aj z dôvodu fungovania striktného objednávacieho systému na ambasáde a pri limitovaných úradných hodinách vie len málokto z reálne mysliacich predstaviť.
Slovenská ambasáda v London na Kensington Palace Gardens sa nachádza v diplomatickej štvrti s prísnymi bezpečnostnými pravidlami. Nie je stavaná na nárazové davy tisícok ľudí v jeden deň. Rad 8 500 ľudí by sa tiahol niekoľko kilometrov cez štvrť Kensington, čo by si vyžadovalo asistenciu britskej polície a špeciálne povolenia. Ambasáda má obmedzený počet zamestnancov. Na spracovanie takéhoto náporu by bolo potrebných desiatky volebných komisií a plenty, na ktoré tam fyzicky nie je miesto. Budova nemá dostatočné nielen priestorové kapacity. Hoci ambasáda v London pravidelne organizuje podujatia pre verejnosť (napríklad spomienkové večery), jej priestory a personál (približne 11 – 50 zamestnancov) sú primárne dimenzované na hore spomínanú diplomatickú a konzulárnu činnosť, nie na masové spracovanie tisícov voličov v jeden deň.
Podobne musia byť na tom aj ambasády v iných krajinách, tých je cca 63 plus ďalšie diplomatické posty, spolu 82 celosvetovo pôsobiacich diplomatických zastúpení.
Vo všeobecnosti, z ekonomického hľadiska, by bol prechod z voľby poštou na voľbu na ambasádach pre štát výrazne drahší a neefektívny. Náklady na zabezpečenie osobných volieb v zahraničí sú nepomerne vyššie než cena poštovného.
Stručný rozbor finančnej a logistickej náročnosti:
1. Personálne náklady (Najväčšia položka)
Vyslanie tímov: Ambasády nemajú dosť zamestnancov na obsluhu tisícok voličov. Štát by musel do miest ako Londýn, Praha či Mníchov vyslať desiatky úradníkov zo Slovenska, zaplatiť im diéty, ubytovanie a dopravu.
Volebné komisie: Členovia komisií musia byť školení a platení, čo pri desiatkach miest po celom svete zvyšuje náklady lineárne.
2. Prenájom priestorov
Ambasáda nestačí: Budovy zastupiteľských úradov sú často malé. Na zvládnutie náporu (napr. 8 500 ľudí v London) by štát musel na jeden deň prenajať veľkokapacitné haly alebo kongresové centrá v drahých metropolách, čo stojí tisíce eur.
3. Bezpečnosť a logistika
Ochrana: Pri masových podujatiach v zahraničí musí štát často platiť súkromné bezpečnostné služby alebo asistenciu miestnej polície.
Materiál: Fyzická distribúcia tisícok hlasovacích lístkov, urien a plent do celého sveta je drahšia ako hromadné zasielanie obálok poštou z jedného centra v Bratislave.
Porovnanie s voľbou poštou
Centralizácia: Pri voľbe poštou (systém z roku 2023) všetko spracovávalo jedno pracovisko Ministerstva vnútra v Bratislave. To šetrí náklady na cestovanie, prenájmy a diéty.
Digitálna úspora: Žiadosti sa podávajú elektronicky, čo minimalizuje byrokraciu.
Zhrnutie: Ak by štát chcel nahradiť poštu ambasádami a zároveň zachovať rovnakú úroveň dostupnosti, musel by dramaticky zvýšiť rozpočet ministerstiev vnútra a zahraničných vecí.
Proklamovaná koaličná predstava voľby na ambasádach je divoká, nezvladnuteľná, nereálna, zaváňajúca chaosom ak nie až kolapsom.
V žiadnom prípade koaličná úvaha nevzbudzuje pocit "zväčšenej" demokracie. Môže sa javit skôr ako "úspora demokracie" na úkor práva občanov voliť.
